Mária Trebenová sa preslávila knihou Zdravie z Božej lekárne, z ktorej sa predali státisíce výtlačkov a stala sa jednou z najúspešnejších u slovenských čitateľov. Knihu tejto odborníčky v oblasti bylinkárstva a alternatívnych metód liečby preložili do vyše 20 jazykov a teraz je tu jej ďalší veľký hit Z mojej domácej lekárne.
Dozviete sa z nej všeličo o liečivých bylinách, názory na starostlivosť o zdravie ľudí a liečbu ochorení a jej životnú filozofiu. Nechýbajú recepty, ako využiť liečivé byliny pri prevencii aj liečbe.
Len Zzz.sk vám už teraz prináša exkluzívne úryvky z knihy, ktorá vychádza 19.marca.
Baza čierna na tucet chorôb
Skoro je to až neuveriteľné! Kvety bazy čiernej sa odrážajú na pozadí slnkom zaliateho okraja lesa, a keď sa človek lepšie prizrie, zistí, že všade navôkol sa usadili ich súkvetia svetložltej farby. Až teraz si uvedomím že chvalabohu tu rastie množstvo krov bazy čiernej. Stará ľudová múdrosť nás totiž učí, že pred bazou by mal človek deväťkrát sňať klobúk z hlavy, lebo dokáže liečiť viac než tucet chorôb.
Najprv zájdem do záhrady po dva veľké kvety bazy čiernej, ktoré potrebujem na prípravu známeho letného nápoja – bazového sektu.
![\"\"](\"/userfiles/zzz.sk/image/Clanky/13648/Z%20mojej%20domacek%20lekarne%20s.jpg\")
Veľkú fľašu na nakladanie uhoriek naplníme piatimi litrami vody a rozmiešame v nej 500 g hnedého cukru. Pridáme pol citróna pokrájaného na kolieska a dva veľké kvety bazy čiernej, fľašu previažeme pergamenovým papierom a postavíme na slnečné okno. O dva-tri dni to celé začne perliť, čo je neklamným znakom, že osviežujúcim sektom už môžem počastovať rodinu.
Zabehnem do záhrady ešte po niekoľko kvetov bazy čiernej, z ktorých pripravím obed. Z troch vajec urobím ľahké palacinkové cesto, kvety doň ponorím a v panvici ich vypražím dozlatožlta. Prv než ich obrátim, odstrihnem stonky a kvety vypražím z oboch strán. Potom ich posypem vanilkovým cukrom a podávam s jablkovým, hruškovým alebo so slivkovým kompótom. Je to výborné! Každoročne si s radosťou vychutnávame tú jemnú chuť. Keď sme v záhrade ešte nemali ker bazy, rok čo rok sme chodili zbierať zrelé plody do prírody a prinášali tak zdravie do domu. Ktože by nepocítil silu, ktorá z bazového džemu prechádza do organizmu? Odhliadnuc od dobrého trávenia!
Jedného dňa ma ako magnet pritiahol do svojej očarujúcej moci trblietajúci sa potôčik. Každý obdivovateľ prírody vie, čo za poklady sa skrývajú na brehoch potokov. Pohľad mi padol na malý ker bazy, na ktorom v lúčoch zapadajúceho slnka žiarili svetložlté plody – podobné bielym ríbezliam. Viac než tri strapce na kríku neboli, tak som si ich vzala na cestu domov. Plody boli v štádiu svetlej, sklovitej zrelosti a mali vynikajúcu chuť. Rozhodla som sa, že budúci rok sa po nich opäť poobzerám. Keď som nasledujúci rok ker našla – tentoraz na ňom bolo päť zrelých strapcov – zasadila som z neho jednu odnož k nášmu kompostovisku. O rok vyrástol z odnože vzhľadný ker, ktorý mal množstvo kvetov a na jeseň priniesol bohatú úrodu. Biele bobule bazy, na aké vynikajúce bazové víno ste sa mi zmenili!
Vyniesla som z pivnice päťlitrovú fľašu na konzervovanie uhoriek, otrhala som pol druha litra bielych plodov bazy (recept platí aj na čierne plody), tri minúty som ich varila s troma litrami vody a jedným kilogramom hnedého cukru. Po vychladnutí som do zmesi rozmrvila 10 g droždia, fľašu zatvorila fóliou na potraviny a postavila do pivnice. Jej obsah som občas premiešala. Keď plody klesli na dno, víno dozrelo. Precedila som ho, podľa receptu som chvíľu nechala variť 500 g hnedého cukru a pol litra vody, a vychladnutý sirup som naliala do vína. Plná očakávania som svoj výrobok ochutnala – a jedinečnosť chute ma prekvapila. Potom som víno preliala do vínových fliaš, zazátkovala ich a odložila na najspodnejšiu policu vo vínnej pivnici.
Z tmavých plodov bazy som pripravovala podľa uvedeného receptu pre mamu rok čo rok víno. Po troške ho pila každý deň predpoludním, a nesmierne dobre jej robilo na srdce a krvný tlak.
Na svetlé bazové víno som už viac nemyslela, zabudla som naň, takže ležalo nepovšimnuté v pivnici dobrých šesť či sedem rokov. Drozdy medzitým zistili, aké výborné sú svetlé plody bazy a každý rok ich vyzobali. Až raz sa môj syn Kurt vrátil z pivnice. „Svetlé bazové víno? A my o tom nič nevieme! Je výborné ako máloktoré iné!“ Za dlhé roky skladovania sa jedinečná chuť ešte viac zvýraznila. Ak budúci rok uchránim svetlé bobule bazy pred drozdami, určite z nich opäť urobím víno. Dúfam, že sa mi to podarí!
Liečivý rumanček pravý
V rovnakom čase ako zbierame kvety bazy čiernej, kvitne aj cenný rumanček pravý. Z liečiteľského hľadiska najhodnotnejší je rumanček rastúci na obilných poliach. V dôsledku rozširujúceho sa hnojenia priemyselnými hnojivami a chemickej ochrany pred zaburinením sa tento cenný druh rumančeka z polí a lúk vytráca. Napriek hnojeniu priemyselnými hnojivami ešte pomerne dlho vzdoroval, ale už navidomoči badať, že sa táto cenná liečivá rastlina stráca. Ešte pred niekoľkými rokmi rástla na poliach medzi obilím, repou a zemiakmi, žiaľ, dnes ju už vidíme čoraz zriedkavejšie. Nájdeme ju síce pri okrajoch frekventovaných ciest, tam sa však pre enormné znečistenie životného prostredia nesmie zbierať.
Pred dvoma rokmi sme na rakúskej strane sledovali výstavbu časti autostrády, ktorá mala byť prípojkou na pasovskú diaľnicu. Práce sa skončili, ale túto časť diaľnice spojazdnili až o dva roky. Premýšľali sme, či sa preto, že sa pohlo množstvom zeminy, nevytvoria vhodné podmienky na zber rumančeka. A bolo to tak. Pred nami sa rozprestierala plocha asi 6 000 štvorcových metrov plná kvitnúceho rumančeka. Čo nás však ešte viac prekvapilo, boli ostrovčeky nevädzí medzi rumančekom – modrých nevädzí – ktoré v dôsledku hnojenia priemyselnými hnojivami už pred rokmi zmizli z pôdy, alebo sa iba občas objavovali tam, kde poľnohospodári hnojili biologickými hnojivami. Opísaný zázrak bol dôsledkom pohybu zeminy a absencie priemyselných hnojív.
Boh počasia nám bol priaznivo naklonený, dve hodiny sme zbierali rumanček v slnečnom počasí, ktoré neskalil ani obláčik, len chladivý vánok zmierňoval poludňajšiu horúčavu a možno aj odháňal nepríjemné, štípajúce ovady. Ešte raz sme sa vybrali na zber; potom sme už celú zásobu na zimné obdobie mali šťastlivo pod strechou.
Doprajte si šalviový kúpeľ
Zo šalvie lekárskej už vyrástol nádherný ker; nastrihala som z nej štyri plné vedrá; zásobená bude polovica rodiny. Cez noc ju nechám namočenú v studenej vode a získam tak výťažok na najúžasnejší kúpeľ na celý rok.
Šalviový kúpeľ má upokojujúci účinok. Ak sa aplikuje častejšie, lieči ekzémy, utišuje kŕče a nervový tremor. Odporúča sa tiež na umývanie tváre.
Pitie šalviového čaju upravuje potenie. Pôsobí jednak ako inhibítor potenia i potopudne. Moderná medicína a chemické prostriedky zatlačili po celé stáročia vzácnu šalviu do úzadia. Hádam si raz v záhradkách opäť nájde svoje prednostné miesto. V starej knihe o bylinách sa okolo roku 1300 píše: „Prečo človek umiera, či mu vari nerastie v záhrade šalvia?“ Význam šalvie pretrváva stáročia, len naša generácia v tomto smere stojí nad priepasťou.
Prečítajte si viac o novinke Z mojej domácej lekárne.
Autor článku: Vydavateľstvo Ikar