Mária Trebenová, odborníčka v oblasti bylinkárstva a alternatívnych metód liečby, si získala státisíce fanúšikov na Slovensku vďaka svojím užitočným radám a receptom. Bestseller Zdravie z Božej lekárne preložili do vyše 20 jazykov a práve vychádza novinka Z mojej domácej lekárne. Ponúka svoje poznatky o liečivých bylinách, názory na starostlivosť o zdravie ľudí a liečbu ochorení a svoju životnú filozofiu. Nájdete v nej recepty, ako využiť liečivé byliny pri prevencii aj liečbe.
Prečítajte si už teraz a iba na Zzz.sk exkluzívne úryvky z knihy, ktorá vychádza 19.marca.
Veľkonočné vajíčka
Hnedé šupy z cibule odkladám po celý rok. V predveľkonočnom čase ich používam na farbenie vajíčok. Dám ich na dno širokého kastróla, na ne poukladám vajíčka, jedno vedľa druhého tak, aby sa navzájom nedotýkali. Opatrne ich zalejem studenou vodou, aby jej hladina bola na šírku palca nad vajíčkami. Studené vajíčka prikryjem a nechám tri minúty variť. Po uvarení ich prudko schladím studenou vodou, poukladám na suchú utierku a potriem kožou zo slaniny. Vaječné škrupiny ošetrené takýmto spôsobom sú krásne hnedé a lesklé.
S veselou mysľou prinášame domov fialky, červenomodrý pľúcnik, žlté prvosienky, biele sedmokrásky, nabielo kvitnúci šťaveľ a konce listov lipkavca. Sme však spokojní, lebo z ich záplavy pokrývajúcej svahy, brehy potokov a lúky sme si vzali iba malú časť. Čosi nás však znepokojuje: kondenzačné pruhy na oblohe dokazujú, koľko lietadiel denne prelietava nad týmito pokojnými a melancholickými lesmi či lúkami. O takejto forme znečisťovania životného prostredia nikto nehovorí, jednoducho sa zamlčuje. Sme však presvedčení, že v dôsledku práve takéhoto znečistenia začínajú odumierať časti lesa nachádzajúce sa neďaleko. Je mi z toho smutno. Aby som nezabudla: sedmokráska, prvosienka a fialka úžasne pomáhajú pri srdcovej slabosti a nervovom vyčerpaní.
Zemiaky a špargľa
Jednotlivé príhody sa často prekrývajú, takže sa ich kvôli vám, milí čitatelia, budem snažiť opísať po poradí.
Mojou prvou úlohou bolo vyniesť z pivnice časť piesku, v ktorom mávam po celý rok uskladnenú zeleninu. Výborne v ňom vydrží, keď piesok občas zvlhčím. Na jeho revitalizáciu v pivnici mi istý murár sľúbil priepustný žulový piesok, čo aj promptne splnil. Časť starého piesku použijem na skyprenie záhonov v zeleninovej záhrade. Každý rok bývam nesmierne šťastná, keď do záhona na zemiaky, ktorý sa tiahne pozdĺž steny, môžem ešte pred ich výsadbou primiešať piesok, pretože zemiaky obľubujú piesčitú pôdu. Čím je pôda kyprejšia, tým krajšie zemiaky na jeseň vykopávame. Aj záhon špargle, na ktorý som vysadila nové rastliny kúpené neďaleko Frankfurtu, je dobré skypriť troškou piesku.
Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že špargľa je vynikajúca zelenina používaná pri diabetickej diéte, pretože je močopudná, čím vlastne prečisťuje obličky aj močový mechúr, a navyše je to veľmi ľahko stráviteľná zelenina.
Ešte bohatšia a krajšia úroda
Na výsev semien majoránu, bazalky a póru mám pripravené menšie štvorce veľmi kyprej pôdy, kôpor však vysievam na väčšie plochy. Všetko zľahka zapracujem s pieskom. Semená mrkvy a petržlenu zmiešam s troškou pôdy, aby rastliny nerástli priveľmi husto.
Nie všetci vedia, že mrkve sa najlepšie darí vedľa cibule. Navzájom sa nesmierne obľubujú, výborne sa im vedľa seba darí, čo sa pri zbere prejavuje veľkými, silnými koreňmi mrkvy a krásnymi hlávkami cibule.
Na záhon vysadím riadok šalotky (malej cibuľky na nakladanie), potom vysejem riadok mrkvy a zopakujem to trikrát. Za tým popichám dva riadky sadzačky, vysejem jeden riadok mrkvy a ukončím dvoma riadkami cibule. Nakoniec vysejem tri riadky petržlenu. Miesto, čo zostalo voľné, je určené na výsadbu zeleru, ale to až po zamrznutých.
Zlostí ma troška záhon cibule, pretože napriek tomu, že je prikrytý drôteným pletivom, vrabce deň čo deň vyťahujú z pôdy malé cibuľky a roznášajú ich po okolí. Až keď sa cibuľa zakorení a má zelenú vňať, prestanú s touto nepeknou zábavou.
Po zamrznutých, v polovici mája, by sa mohla vyložiť fazuľa v debničkách a v jej tieni určite vyrastie aj zopár liečivých rastlín, napríklad lastovičník, vŕbovka malokvetá, lipkavec a alchemilka pasienková. Ak nemáte vlastnú záhradu, takýmto spôsobom si vybudujete malú bylinkovú záhradu na balkóne. Okrem výdatnej zálievky si to nevyžaduje viac než zopár semien a kyprú, piesčitú pôdu.
Skorocel na dýchanie
Priatelia nám oznámili, že ďaleko od vozovky a prachu na nás čaká ich biologicky obhospodarovaná lúka. Rastie na nej pestrá zmes najkrajších jarných bylín, najmä nádherne vyvinuté listy skorocelu kopijovitého, ktoré súrne potrebujem pre jedného člena rodiny s prechodeným kašľom.
Pri liečbe ochorení dýchacích ciest pomáha skorocel kopijovitý v zmesi s dúškou materinou.
Do šálky so studenou vodou dáme čajovú lyžičku hnedého kandisového cukru a koliesko biocitróna, tri až štyri razy necháme prevrieť, odstavíme, pridáme vrchovatú čajovú lyžičku skorocelu kopijovitého s dúškou materinou, pol minúty lúhujeme, precedíme a veľmi horúci čaj vypijeme po dúškoch. Pri ťažkom, prechodenom zahlienení priedušiek, pri bronchiálnej astme a čiernom kašli treba si uvariť tento čaj a čerstvý ho piť každú hodinu.
Na tejto rajskej lúke pretkanej množstvom listov nízkej ďateliny si na čajovú zmes nazbieram sedmokrásky a tri druhy malej jarnej veroniky. Zjari sa dajú na lúkach nájsť rôzne druhy veroniky. Rastú tu malé klasovité metliny svetlo- až tmavomodrých kvetov. Každá jednotlivá rastlinka, ak ju skúmame zblízka, nám pripadá ako zázrak. Rastú a kvitnú v malých kolóniách, stoja ako barličky zhŕknuté v dobrej spoločnosti. Do tejto veľkej čeľade patrí osem druhov veroniky. Všetky majú kvety modrej farby, len kvety druhov rastúcich vysoko v horách sa sfarbujú dofialovomodra.
Blahodarná kapsička pastierska
Zrazu mi pohľad padne na čerstvo poprehadzovanú kopu kompostu, kde sa usídlila už kvitnúca kapsička pastierska. Kapsička pastierska sa objaví veľmi skoro na jar, v letných mesiacoch sa stratí a ukáže sa opäť až v jesenných dňoch. To však už býva napadnutá ťažkou hubovou chorobou, preto ju, samozrejme, nezbierame. S veselou mysľou si teraz narežem za náruč drahocennej byliny, ktorá vo forme čaju okamžite pomáha pri akomkoľvek krvácaní. Kapsička pastierska súčasne znižuje ako aj zvyšuje krvný tlak. Predovšetkým však pomáha pri vonkajšom ochorení svalov, pri zápale svalov, a tiež pri atrofii svalov, ktorá sa pokladá za neliečiteľnú. K atrofii svalov zaraďujeme aj stareckú slabosť svalov.
Pretože kapsička pastierska, ktorú som nazbierala, pochádza z absolútne čistého prostredia, netreba ju umývať. Manžel bylinu nadrobno nakrája od spodného konca stonky až po kvet, po hrdlo ňou naplní väčšiu fľašu a zaleje 38-percentným alkoholom, presnejšie, nejakým ovocným destilátom. Fľašu postaví na slnečné západné okno. Pri každom svalovom ochorení je dôležité postihnuté miesto potierať zvonku. Tinktúru z kapsičky pastierskej môžeme používať už po 12 až 14 dňoch. Po tomto čase ju odložíme do pivnice, neskôr naplníme fľaštičku z domácej lekárničky a zvyšok necháme v chladnej pivnici. Byliny naložené v alkohole a skladované na chladnom mieste vydržia celé roky.
Na záver prinesiem domov ešte kvety púpavy, ktoré zaparím šiestimi litrami vriacej vody, prikryjem a cez noc nechám stáť. Nasledujúci deň kvety precedím cez sitko, prelisujem cez lis na zemiaky, pridám šesť kilogramov hnedého cukru a tri biocitróny nakrájané na kolieska (jadierka z citrónov odstránim). Masu rozdelím do dvoch kastrólov a na najnižšom plameni nechám odpariť. Získam vynikajúci med, na ktorý sa vďaka jeho nezameniteľnej chuti všetci veľmi tešíme. Natieram ho na žemle alebo na chlieb s maslom a je to skutočná pochúťka. Med sa nesmie variť, ale na najnižšej teplote len odparovať.
Med zo smrekového ihličia
Med z končekov ihličia smrekových vetvičiek možno jednoznačne odporúčať. Počkáme, kým čerstvé končeky ihličia dorastú na dĺžku asi 4 až 5 cm, potom si vyhliadneme smrek so široko rozrastenými konármi siahajúcimi až po zem. Pustošiť malé a mladé stromy by bolo lesným zločinom.
Umyté, ešte troška vlhké chumáčiky smrekového ihličia natlačíme do veľkej fľaše na nakladanie uhoriek. Na vrstvu ihličia nasypeme vrstvu hnedého cukru a pevne utlačíme. Postup opakujeme, kým päťlitrovú fľašu nenaplníme až po hrdlo. Otvor uzavrieme fóliou na potraviny, fľašu postavíme na slnečné okno alebo priamo na balkón. Už do nasledujúceho dňa masa troška klesne, takže fľašu ešte ďalšie tri dni postupne dopĺňame. Na tri až štyri týždne ju postavíme na slnečné miesto, aby sa na dne usadila tekutá šťava zo smrekového ihličia.
Masu precedíme do kastróla, ihličie zalejeme troškou horúcej vody, postláčame a vyžmýkame rukami. K mase smrekového ihličia možno pridať maximálne štvrť litra vody. Podobne ako pri príprave púpavového medu necháme tekutinu na sporáku pomaly odparovať pri najnižšej teplote. Musí zhustnúť a pritom sa nesmie variť. Ešte horúcu ju naplníme do pollitrových pohárov.
Med zo smrekového ihličia netreba spotrebovať ten istý rok, vydrží celé roky.
Prečítajte si viac o novinke Z mojej domácej lekárne.
Autor článku: Vydavateľstvo Ikar