I. klinika rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód (I. KRaZM) v spolupráci s Neurologickou klinikou úspešne zaviedli do praxe život zachraňujúcu novú metódu odstraňovania trombov z mozgových ciev. Intrakraniálnu trombobektómiu v súčasnosti v SR vykonáva len Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice (UNLP).
Na I. KRaZM vykonávame rádiologické vyšetrenia pre pacientov UNLP, DFN, VUSCH. Spektrum vyšetrení je veľmi široké od bežných rádiologických vyšetrení až vysoko špecializované CT, MR, AG vyšetrenia. Mesačne vyšetríme okolo 7 500 pacientov.
V prípade podozrenia na cievnu mozgovú príhodu je jedným zo základných vyšetrení natívne CT vyšetrenie mozgu, ak je to potrebné dopĺňame CTAG mozgových ciev- jedná sa neinvazívne vyšetrenie, ktorým sa zobrazia cievy mozgu. Na základe výsledku CT vyšetrenia potom neurológ v spolupráci s intervenčným rádiológom rozhodnú o ďalšom terapeutickom postupe. Ak sa zdiagnostikuje uzáver mozgovej tepny je pacient riešený na našom Angiografickom pracovisku, kde vykonávame vyšetrenia cievneho systému so zameraním na neurovaskulárny systém - ako sú liečba mozgových aneuryziem – tepenných výdutí, cievnych malformácii, embolizácie (zalepenie cievneho zásobovania) nádorov mozgu a iných častí tela, odstraňovanie zrazenín v mozgu, liečba zúženín mozgových ciev, atď.
Od roku 2010 - doteraz bolo endovaskulárne ošetrených 200 aneuryziem – tepenných výdutí, a viac ako 30 cievnych malformacii. Tohto roku sme v spolupráci s Neurologickou klinikou začali vykonávať ďalšiu terapeutickú metódu– intrarteriálnou trombektómiou – bližšie MUDr.Pedowski.
Neurologická klinika Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice a LF UPJŠ sa v liečebno-preventívnej činnosti venuje liečbe a diagnostike akútnych stavov v neurológii, medzi ktoré patria aj cievne mozgové príhody. S tými prichádza na pracovisko cca 22,5 % všetkých pacientov. Žiaľ, väčšina ich prichádza do nemocnice neskoro, v čase, keď sa už nedá zabrániť trvalému poškodeniu mozgu a trvalým následkom.
Cievna mozgová príhoda – charakteristika:
Cievne mozgové príhody (mozgová porážka, mozgový infarkt) predstavujú závažný zdravotnícky, spoločenský a ekonomický problém spoločnosti, pretože po nádorových ochoreniach a infarkte myokardu sú treťou najčastejšou príčinou úmrtia a prvou príčinou invalidity pacientov na Slovensku.
Je to urgentný, náhle vznikajúci, život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje urgentnú hospitalizáciu pacienta v špecializovanom zdravotníckom pracovisku a čo najskoršie zahájenie vhodnej terapie.
Na mozgovú príhodu zomrie každoročne vo svete viac ako 5 miliónov ľudí a najmenej 15 miliónov ostáva úplne, prípadne ťažko invalidných. Dnes žije na svete viac ako 40 miliónov ľudí, ktorí prežili mŕtvicu.
Na Slovensku je to tretia najčastejšia príčina smrti. Incidencia cievnej mozgovej príhody je u nás cca 300-500 prípadov na 100 000 obyvateľov ročne. Postihuje hlavne vyššie vekové skupiny, ale v poslednej dobe sledujeme nárast výskytu cievnej mozgovej príhody aj u mladších pacientov v produktívnom veku.
Podľa príčiny vzniku akútne cievne mozgové príhody delíme na ischemické (nedokrvenie mozgu) a hemoragické (krvácanie do mozgu).
Dnes budeme hovoriť o ischemických cievnych mozgových príhodách, ktoré tvoria asi 80 % zo všetkých náhlych cievnych mozgových príhod.
Ischemická mozgová príhoda - mozgový infarkt vzniká uzáverom mozgových tepien. Dôsledkom je, že určitá oblasť mozgu prestáva byť dostatočne zásobená krvou a mozgové bunky, ktoré sú extrémne citlivé na znížený prísun kyslíka začínajú v danej oblasti už v priebehu niekoľkých minút odumierať. Každú minútu odumrie v centre ischemického ložiska až 2 milióny mozgových buniek. Poškodenie, ktoré následne vzniká, je obvykle ťažké a trvalé. Najčastejšou príčinou uzáveru mozgovej cievy býva krvná zrazenina – trombus alebo embolus. Keďže mozgové bunky sú schopné tolerovať nedokrvenie len veľmi krátku dobu, je nutné rekanalizovať – spriechodniť uzavretú ciev v čo najkratšom čase.
Rozoznávame dva základné typy rekanalizačnej liečby a to farmakologickú, pri ktorej vnútrožilovo podávame trombolytikum, látku schopnú rozpúšťať krvné zrazeniny. Túto liečbu je možné podať pacientovi do 4,5 hodiny od vzniku prvých príznakov cievnej mozgovej príhody. Druhou možnosťou, hlavne pri neúčinnosti farmakologickej liečby je mechanické odstránenie krvnej zrazeniny, ktorú je možné realizovať do 6 hodín od vzniku prvých príznakov.
O tejto metóde bude hovoriť kolega intervenčný radiológ MUDr. Pedowski, ktorý tieto výkony v našej nemocnici realizuje.
Hlavným predpokladom účinnosti oboch typov liečby je čas. Čím skôr je uvedená liečba pacientovi poskytnutá, tým je väčšia šanca na jeho dobrý výsledný stav.
Dôležité je preto, aby pacient alebo jeho okolie základné príznaky mozgovej príhody včas rozpoznali a aby bol pacient rýchlou záchrannou službou okamžite transportovaný do nemocničného zariadenia, ktoré je schopné neodkladne zrealizovať základnú diagnostiku a podať pacientovi adekvátnu liečbu.
Pacienti by mali byť hospitalizovaní na špecializovaných pracoviskách – jednotkách intenzívnej starostlivosti so skúsenosťami v liečbe pacientov s cievnou mozgovou príhodou.
V tomto smere je častým problémom to, že pacienti príznaky mozgovej príhody podceňujú, zbytočne dlho čakajú kým kontaktujú záchrannú zdravotnú službu a odďaľujú tým život zachraňujúcu akútnu liečbu mozgovej príhody, ktorá im už po uplynutí časového terapeutického okna nemôže byť podaná.
Podľa štatistických údajov na Slovensku je táto špecifická revaskularizačná liečba podaná len menej ako 2% pacientov s akútnou cievnou mozgovou príhodou a to hlavne z dôvodu omeškania zo strany pacienta. Treba ďalej povedať že nie všetci pacienti z tých, ktorí prídu v časovom okne uvedenej liečby sú na túto liečbu indikovaní, o tom rozhoduje lekár neurológ, podľa presne stanovených indikačných kritérií.
Pri akých príznakoch teda treba myslieť na cievnu mozgovú príhodu?
Náhla slabosť, necitlivosť a porucha hybnosti tváre, hornej a dolnej končatiny na jednej strane tela. Náhle vzniknutá porucha reči alebo porozumenia reči, porucha artikulácie. Náhla porucha zraku a to rozmazané videnie alebo strata zraku na jednom alebo oboch očiach naraz. Inokedy dvojité videnie. Ďalej sú to náhle vzniknuté problémy s chôdzou alebo strata schopnosti udržať rovnováhu, závrate spojené so zvracaním. Náhle silné bolesti hlavy. Pri všetkých týchto príznakoch je potrebné, aby bol pacient čo najskôr vyšetrený neurológom, ktorý stav zhodnotí a rozhodne o ďalšom postupe.
Novinka v liečbe cievnej mozgovej príhody
Endovaskulárna metóda odstraňovania trombov z mozgových ciev predstavuje výrazný posun v možnosti liečby akútnej cievnej mozgovej príhody.
Predĺžuje časové okno na liečbu pacientov do 6-8 hodín a v niektorých prípadoch aj do 24 hodín od vzniku prvých príznakov.
Zákroky sa vykonávajú na angiografickom pracovisku I. KRaZM.
Endovaskulárna liečba cievnej mozgovej príhody je miniinvazívny zákrok, pri ktorom sa mechanicky odstráni krvná zrazenina priamo z mozgovej cievy a tým dôjde k okamžitému prekrveniu postihnutej časti mozgového tkaniva.
Samotný prístup k uzavretej mozgovej cieve sa realizuje punkciou stehennej tepny v slabine velmi tenkou ihlou. Odtiaľ, cez tepnu sa zavedie špeciálny mikrokatéter až do hlavy pacienta a priamo do postihnutej cievy, presne k miestu, kde je uzavretá. Samotná celková dĺžka katétrov a mikrokatétrov, ktoré sa dostanú priamo k uzavretému miesto v mozgu, dosahuje až 1,5 metra. V samotnej mozgovej cieve operatér manipuluje trubicou s priemerom len 3 až 4 milimetre.
Pomocou rádiologických zobrazovacích metód sa operatér dostane k miestu uzavretia cievy a priamo do zrazeniny, ktorá spôsobuje zablokovanie prietoku. Zavádza sa špeciálny intrakraniálny stent, ktorý má tvar košíčka. Vďaka tomu zrazenina, ktorá blokuje prietok krvi sa zachytí do stentu a následne je mechanicky odstránená (vytiahnutá) cez cievu v slabine mimo pacienta.
Samotný zákrok trvá max. 1 hodinu, no v niektorých prípadoch stačí na odstránenie \"prekážky\" v cieve len 10 minút.
Zákrok je plne hradený zdravotnými poisťovňami.
Ignorovanie príznakov náhlej cievnej mozgovej príhody má fatálne následky
Mozgová príhoda prichádza náhle, môže to byt uprostred dovolenky, ale aj počas spanku. Neustale sa znižuje vek, v ktorom ľudí tieto ochorenia postihujú a dnes nie je vzácnosťou liečit tridstatnikov, či štyridstatnikov postihnutých cievnou mozgovou príhodou.
Mozog využíva až 20 % z celkovej spotreby kyslíka. Mozgové bunky nemajú žiadne alebo len minimálne energetické rezervy, preto musí byť zásobenie takmer nepretržité. Predpokladom dostatočnej a kontinuálnej perfúzie mozgu je optimálny tlak krvi (120/80 mmHg).
„Cievna mozgová príhoda (mozgový infarkt) je po nádorových ochoreniach a infarkte myokardu treťou najčastejšou príčinou smrti vo svete aj u nás. Ročne postihne na Slovensku okolo dvanásťtisíc pacientov, z ktorých tretina tomuto ochoreniu okamžite podľahne. Z tých, ktorí cievnu mozgovú príhodu prežijú, zostáva až polovica trvalo invalidná (má poruchy hybnosti, reči, zraku, pamäti, rovnováhy a iné trvalé poškodenia) a vyžaduje rôzny stupeň opatrovateľskej starostlivosti. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zomiera vo svete každých 6 sekúnd niekto na cievnu mozgovú príhodu.
Úplne kľúčová je rýchla reakcia či už samotného pacienta alebo jeho okolia – o záchrane a kvalite života rozhodujú doslova minúty. Dôležitý je okamžitý transport na jednotku intenzívnej starostlivosti, najlepšie neurologickú, kde je pacientovi poskytnutá vysoko odborná starostlivosť.
Obozretní by mali byť aj pacienti, ktorí už cievnu mozgovú príhodu prekonali, pretože sú vystavení vysokému riziku opakovania sa ochorenia.
Autor článku: Mgr. Ladislava Šustová