Fajčenie považujeme dnes za najrozšírenejšiu toxikomániu vo svete. Ide v podstate o závislosť na nikotíne (psychoaktívna látka) a je to závislosť podobná ako na heroíne. Závislosť je podmienená účinkom nikotínu na CNS. Krátko po vdychovaní cigaretového dymu (nikotín sa dostane do mozgu už do 10 sec) sa naviaže v mozgu na tzv. nikotínový receptor a do pár minút spôsobí uvoľnenie dopamínu. Je to látka, ktorá patrí spolu so serotonínom a kortikoidmi medzi tzv. hormóny šťastia a spôsobuje vlastnú závislosť, pretože zlepšuje náladu, pocit spokojnostia pohody, podobne ako iné drogy. Už po 2 rokoch občasného fajčenia sa stáva človek závislým na nikotíne. Po zanechaní fajčenia sa dostavia abstinenčné príznaky, ktoré sú dôvodom pre znovuzačatie fajčenia. Aj závislosť na nikotíne je liečiteľná, rovnako ako iné druhy toxikománií. Predpokladom úspešnosti liečby je však súhlas pacienta a ochota spolupracovať. Náhrada cigarety elektronickou cigaretou závislosť nerieši, môže ju naopak ešte zvýšiť, nakoľko ide o inhalovanie čistého nikotínu (i keď menej škodlivého, lebo neobsahuje ostatných 1 600 chemikálií a karcinogénov).
Vo svete aktívne fajčí vyše 1,3 miliardy ľudí nad 15 rokov. V SR je to okolo 35 – 37 % obyvateľov. Obzvlášť nás trápi počet fajčiacich detí a mladistvých do 18 rokov, najmä to, že dievčatá vo veku do 18 rokov fajčia viac ako chlapci. Okolo 18 roku života je to vyrovnané a potom ich chlapci predbehnú. Na následky fajčenia vo svete zomrie ročne okolo 5 miliónov ľudí, v EU je to takmer 700 000 a v SR vyše 11 000 osôb, ku ktorým ešte treba prirátať 10-20 % pasívnych fajčiarov.
Čo sa týka ochorení, ktoré najviac skracujú fajčiarom život, sú to :
1. srdcovocievne ochorenia (infarkt myokardu, cievne mozgové príhody, ateroskleroza ciev)
2. rakovina pľúc a iných orgánov - je smutné, že u žien sa dostala rakovina pľúc z 8. miesta už na 3-4. miesto v príčinách úmrtí, ale aj výskytu. Fajčenie spôsobuje okrem toho aj rakovinu: pery, jazyka, hrdla, ústnej dutiny, pažeráka, priedušiek, močového mechúra, pankreasu, čriev, žalúdka, mozgu, pohlavných orgánov a iné.
3. CHOCHP (chronická obštrukčná choroba pľúc) zabíja ročne do 3 miliónov fajčiarov
4. Fajčenie zhoršuje prognózu a prežívanie aj u ďalších ochorení ako sú cukrovka, vysoký krvný tlak, gastroenterologické choroby, trávenie, osteoporóza, neplodnosť, prekrvenie končatín a iné.
Súhrnne môžeme povedať, že fajčenie skracuje život o 2 až 25 rokov (v priemere 8 rokov). Okrem zdravotných následkov sú nezanedbateľné aj ekonomické straty. Konkrétny fajčiar, ktorý denne vyfajčí 20 cigariet a viac, minie na fajčenie za život niekoľko tisíc eur v hodnote rodinného domu či luxusného auta.
Fajčenie marihuany je rovnako škodlivé ako tabaku, čo sa týka rizika vzniku rakoviny a kardiovaskulárnych chorôb a po dlhšom čase spôsobuje zníženie IQ a kognitívnych schopností (ľudovo povedané konzumenti hlúpnu). Rovnako škodlivé je aj fajčenie vodných fajok, cigár, ale aj šňupanie a žuvanie tabaku. Pasívne fajčenie nevynímajúc.
Závislosť na nikotíne sa dá liečiť rôznymi spôsobmi (tabletka na odvykanie, nikotínovými náhradami, antidepresívami, akupunktúrou, psychologickými metódami, hypnózou a pod.) Liečba trvá niekoľko týždňov, v extrémnych prípadoch mesiacov, maximálne však do 1 roka. Najlepšou prevenciou je preto nikdy nezačať fajčiť, už rozvinutá závislosť na nikotíne je totiž závislosťou heroínového typu.
Autor článku: MUDr. Daniel Paulovič, pneumológ