Letné teploty, ktoré vonku aktuálne panujú, nás nabádajú k návštevám bazénov, kúpalísk alebo rybníkov. Často sa kvôli tomu snažíme ešte na poslednú chvíľu zhodiť prebytočné kilá. Tak sa môže stať, že sa uchýlime k diétam, ktoré skôr ako rýchle výsledky môžu priniesť určité zdravotné komplikácie. Pripravili sme pre vás prehľad diét, ktoré pre vaše zdravie nemusia byť vhodné.
Diéta s vylúčením mäsa, mlieka aj vajec
Vegánska diéta radí vyškrtnúť z jedálnička mäso, mlieko, vajcia a ďalšie potraviny živočíšneho pôvodu. Hoci by sa mohlo zdať, že bez prijímania tukov sa naše telo rýchlejšie zbaví tukov už usadených, mali by sme si dať pozor. Ak potravu obmedzíme týmto spôsobom, hrozí nám nedostatok vitamínu B12, vápnika, železa a zinku. V prípade, že vylúčime aj rybie mäso, nám môžu chýbať 3-omega mastné kyseliny, ktoré pomáhajú udržať zdravý krvný tlak a srdce. Hoci je možné všetky tieto látky dodať umelo, pre zdravé chudnutie je dôležitá pestrá a vyvážená strava.
Vyhýbanie sa sacharidom
Princíp Atkinsonovej diéty je založený na jednoduchej myšlienke. Ak vylúčime sacharidy, z ktorých naše telo čerpá energiu, bude si ju musieť vytvoriť z uložených tukov. Je teda možné konzumovať mäso aj mliečne výrobky v takmer neobmedzenom množstve, ale mali by sme sa zdržať ovocia, väčšiny zeleniny, sladkostí alebo napríklad zemiakov a ryže. „Atkinsonova diéta predstavuje pre organizmus obrovskú záťaž. Príliš veľa tukov totiž môže viesť k zvýšeniu cholesterolu. Navyše sa vylúčenie zeleniny a ovocia zo stravy môže podpísať na nedostatku vlákniny, \" vysvetľuje Klára Minczinger zo spoločnosti Generica.
Jednodruhová diéta
Často môžeme naraziť na najrôznejšie diéty, ktorých jedálny lístok sa skladá takmer výlučne z jedinej potraviny. Tou môže byť napríklad ryža alebo jablká. Touto cestou je síce možné zhodiť pár kíl, ale fádnosť stravy má v dlhodobom meradle veľký vplyv na naše zdravie. Pestrá a vyvážená strava totiž prináša nášmu telu dostatok vitamínov i minerálov, zatiaľ čo v prípade týchto diét nám začnú čoskoro dôležité látky chýbať. Jednostranné diéty navyše nerešpektujú nutnosť prijímať vo vyváženom pomere bielkoviny, sacharidy a tuky. Nedochádza tak k zdravému chudnutiu, a naopak sa vystavujeme riziku závažného poškodenia organizmu.
Makrobiotická diéta
Základ makrobiotickej stravy tvoria predovšetkým obilniny, strukoviny, zelenina a rybie mäso. Úplne vylúčená by mala byť konzumácia sladkostí, kávy, alkoholu a korenia. Mäso a vajcia nie sú síce zakázané, avšak ich príjem je výrazne obmedzený a mal by byť vyvážený napríklad zeleninou. Väčšina zásad makrobiotickej stravy zodpovedá pravidlám zdravého životného štýlu. Napriek tomu aj tu sa môžu vyskytnúť riziká. Z dlhodobého hľadiska sa jedná predovšetkým o možný nedostatok živočíšnych bielkovín, a teda aj vitamínu B12, rovnako ako vápnika a železa. Striktní makrobiotici navyše prijímajú tekutiny iba podľa pocitu smädu, čo býva odborníkmi hodnotené veľmi negatívne.
Hladovka
Hladovanie je pre organizmus veľmi rizikové. Telo nemôže prijímať dôležité vitamíny a minerály. To spolu s významným zaťažením organizmu môže viesť až k výraznému oslabeniu imunitného systému. Ďalej môže dôjsť k veľkým stratám vody, ktoré sa môžu podpísať na prílišnom znížení krvného tlaku. Hrozí aj vypadávanie vlasov, rednutie kostí alebo vznik žlčníkových kameňov. Pri hladovke navyše nechudneme len tuky, ale dochádza aj ku stratám svalovej hmoty. Po ukončení takejto diéty existuje riziko takzvaného jo-jo efektu, lebo poklesol náš bazálny metabolizmus. Ten určuje, koľko energie spálime v pokoji len prácou životne dôležitých orgánov.
Autor článku: Klára Minczinger