Okrúhle stoly LDZ SR v tomto roku zacielila na duševné poruchy detí. Prvou témou bola vzťahová väzba, druhou boli dve najznámejšie duševné poruchy u detí ADHD a autizmus. Tretia diskusia v júni artikulovala ťažkosti v škole súvisiace s duševnými problémami detí - teda so situáciami, ktoré robia nešťastnými deti a zároveň narúšajú prácu učiteľov na školách.
Oblasť duševného zdravia je tabuizovaná, verejnosť má skreslené názory na psychické ochorenia. Ľudia s duševnými poruchami trpia stigmou a sú vylučovaní zo spoločnosti.
Najzávažnejšie duševné poruchy začínajú v adolescencii, resp. v ranej dospelosti. Z čoho vyplýva vzhľadom na závažnosť ochorení, že človek sa stáva veľmi mladý invalidným dôchodcom a nikdy nebude plne funkčným členom spoločnosti, ak sa tejto problematike nebude venovať patričná pozornosť nielen zo strany zdravotníctva, ale aj sociálnej sféry.
Pomerne často sa nemyslí na to, že aj deti môžu mať duševné ochorenia. V oblasti duševných porúch detí pretrvávajú rôznorodé mýty. Napríklad, že vždy za duševné zdravie detí je zodpovedné iba bezprostredné okolie, najčastejšie rodičia. Často sa stáva, že rodičia sú neprávom obviňovaní, že za poruchu dieťaťa sú zodpovední. Ono to tak nemusí byť...Aj celkom bežnej, ničím nie nápadnej rodine sa môže narodiť dieťa trpiace mentálnou retardáciou, detským autizmom, úzkostnou poruchou, hyperkinetickou poruchou...alebo aj depresiou alebo schizofréniou. Žiaľ sa stáva, že niektorí rodičia sú obviňovaní okolím a hľadí sa na nich cez prsty, ako by za to mohli... Ako pomáha škola? Spolupráca so školou je veľmi úzka. Škola je aj diagnostickým, terapeutickým aj rehabilitačným prostriedkom.
Kto sa stará o duševné zdravie detí na školách?
Problémy so psychickým zdravím detí v procese vzdelávania
Odborníci, ktorí diskutovali počas Okrúhleho stola boli:
- Prof. PhDr. Eva Gajdošová,PhD., vysokoškolská učiteľka na Fakulte psychológie PEVŠ, stredoškolská učiteľka psychológie, školská psychologička,
- PeadDr. Mária Barancová, , riaditeľka Súkromnej ZŠ, učiteľka na PEVŠ a strednej odbornej škole, špeciálna pedagogička na Špeciálnej základnej škole, Ružová dolina 29, 821 09 Bratislava,
- Doc. PhDr. Marta Valihorová, PhD., predsedkyňa Asociácie školskej psychológie SR a ČR a vysokoškolská učiteľka , Katedra psychológie, Pedagogická fakulta UMB, Ružová ul., Banská Bystrica.
- Mgr. Martina Kačírová, školská psychologička a učiteľka psychológie Súkromná pedagogická a sociálna akadémia, Ružová dolina 29, 821 09 Bratislava,
- Mgr. Andrea Janotková, psychologička, Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), Hrobáková ul. 3, Bratislava-Petržalka
PaedDr. Mária Barancová, prezidentka Slovenskej komory učiteľov
Nie je umením dokázať týmto deťom, že niečo nevedia, ale je umenie dať im príležitosť ukázať, že niečo vedia. Predsudky, neprogresívne postoje, neschopnosť rozpoznať vnútorný problém dieťaťa, neprimerané edukačné nároky, to sú veľmi trvalé, ťažko sa meniace charakteristiky, ktoré môžu spôsobiť mnoho negatívnych pocitov , stigiem a situácií v oblasti výchovy a vzdelávania človeka. Škola patrí každému dieťaťu. Škola je miestom na stretávanie sa učiteľa so žiakom prostredníctvom obsahu vzdelávania. Škola má byť miestom, v ktorej primárnym cieľom je v procese edukácie rozvíjať individuálnu a harmonickú osobnosť žiakov a zabezpečovať jej duševné zdravie.
Ponúkam päť princípov úspešného humanistického školského prostredia:
- princíp kooperácie- každodenná úzka vzájomná spolupráca priamych účastníkov edukačného procesu - učiteľov, žiakov, školských psychológov, špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľa ako „partnerov“ pri zabezpečovaní optimálnej výchovy a vzdelávania v škole a pri riešení problémových situácií, konfliktov a ťažkostí žiakov osobných i študijných,
- princíp komunikácie - efektívna komunikácia medzi partnermi zapojenými do edukačného procesu a otvorené vyjadrovanie pozitívnych i negatívnych emócií, pocitov, názorov a hodnotení: rozvíjanie sociálnej komunikácie, empatie, asertivity a riešenia konfliktov. Sociálno-psychologický tréning učiteľov na začiatku roka zameraný na rozvoj sociálnych zručností,
- princíp kompetencie – špecifiká školského vzdelávacieho programu
- princíp kreativity - skoré identifikovanie individuálnych schopností, nadania, talentu žiakov a následne rozvíjanie schopností a tvorivosti v edukačnom procese: hľadanie skrytých potencionalít každého žiaka
- princíp kariéry – profesionálna orientácia a príprava na voľbu povolania už v základnej škole...
V súčasnej modernej škole je dôležitý učiteľ – humanista, taký, ktorý je ochotný pripustiť, že za konkrétnym problémovým, nežiaducim správaním sa žiaka môžu byť rozmanité príčiny a niektoré z nich spôsobujú, že žiak svoje správanie nie je schopný kontrolovať. Teda, že nie vždy sa žiak takto správa úmyselne. Pri voľbe reakcie učiteľa je dôležité identifikovať, nakoľko ide u žiaka o vedomé – vôľovou ovládané, cielené nespolupracujúce rušivé správanie a kedy ide o poruchu, ktorú treba odborne riešiť.
Mgr. Andrea Janotková, psychologička:
Kvalitnú školu charakterizujú kvalitné vzťahy a otvorená komunikácia medzi žiakmi, žiakmi a učiteľmi, učiteľmi navzájom, medzi školou a rodinou, školou smerom navonok. Kvalitné výchovné prostredie (škola, rodina,...) podporuje zdravé sebavedomie dieťaťa. Dieťa má možnosť zažiť pocit úspechu, byť oceňované a cítiť sa prijaté svojím okolím. O podporu duševného zdravia žiakov, učiteľov a rodičov sa starajú i centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. CPPPaP zabezpečujú komplexnú psychologickú, špeciálno-pedagogickú, diagnostickú, výchovnú, poradenskú a preventívnu starostlivosť deťom najmä v oblasti optimalizácie ich osobnostného, vzdelávacieho a profesijného vývinu, starostlivosti o rozvoj nadania, eliminovania porúch psychického vývinu a porúch správania. V spolupráci s rodinou, školou a školským zariadením poskytujú preventívnu výchovnú a psychologickú starostlivosť deťom od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie.
Martina Kačírová, školská psychologička:
Duševné zdravie na školách je v súčasnej hektickej materialistickej dobe naliehavou otázkou. Duševné problémy detí na školách majú stúpajúcu tendenciu, a stále viac a viac je potrebné zaoberať sa nielen otázkami liečby týchto problémov, ale hlavne otázkami primárnej prevencie so záujmom pomôcť deťom na školách pri zvládaní náročných životných situácií, či už rodinných alebo školských. Cieľom všetkých odborníkov na škole, učiteľov a nás školských psychológov, je vzájomná spolupráca, udržanie tvorivej bezstresovej výučby a atmosféra priateľstva, dobrých medziľudských vzťahov. Cieľom edukačného procesu by nemalo byť iba nadobudnutie vedomostí, ale aj rozvoj emocionálnej inteligencie a učenie sa zvládania záťažových životných situácií s ohľadom na individuálne osobitosti každého žiaka. Hlavným cieľom pritom je udržanie si duševného zdravia a podpora motivácie a zmyslu života.
Na záver
Liga za duševné zdravie sa aj týmito diskusiami snaží pripomenúť, že súčasťou nášho zdravia je aj duševné zdravie, ale z rôznych dôvodov ho podceňujeme. Dôkazom toho je aj to, že mnohí netušia, že aj deti môžu mať duševné poruchy – a preto sa tieto ťažko diagnostikujú a deti a ich rodičia pritom zbytočne trpia. Trpia deti, ktoré sú trestané za niečo, za čo nemôžu. Trpia rodičia, ktorí si nevedia rady a obviňujú seba, že zlyhali ako rodičia. A trpia ja učitelia, ktorým neliečené dieťa, ktoré nemá podmienky na individuálny prístup, narúša vyučovací proces. Ak by sme prekonali tabu, rozumne a s láskou pristúpili k tým, ktorí potrebujú pomoc, jedna závažná časť problémov detí by mohla byť vyriešená.
Autor článku: Ing. Olga Valentová