V týchto horúcich dňoch je človek vystavený účinku vysokých teplôt v ovzduší. Najohrozenejšie sú deti a starší ľudia. Úpal a prehriatie organizmu vzniká väčšinou postupne, keď sa telo nevie vyrovnať s teplotou v prostredí.
Príznaky úpalu mávajú niekedy aj dramatický priebeh. Náhlemu začiatku predchádza bolesť hlavy, závrať a únava. Potenie je obvykle, ale nie vždy znížené, koža je horúca, červená a suchá. Telesná teplota rýchle stúpa na 40 alebo 41 stupňov Celsia. Zvyšuje sa tepová a dychová frekvencia, pulz je rýchly a silný. Pridružuje sa závrať, nepokoj, pacient sa cíti ako by horel. Pacient má napínanie ku zvracaniu, prípadne vracia. Postupne sa vyvíja kolapsový stav, ktorý môže prejsť do bezvedomia a ku kŕčom. Ak by tento stav trval dlhšie, vyvíjal by sa ku trvalému poškodeniu mozgu.
Opatrenia na zvládnutie takýchto príznakov musia byť zahájené okamžite. Treba začať s ochladzovaním na tmavom, vetranom mieste, postihnutého vyzlečieme, balíme do osušiek ochladených ľadovou vodou, prípadne ponoríme do studeného kúpeľa, ľad môžeme aplikovať zabalený do látky do podpažia, na krk a slabiny. Snažíme sa vykompenzovať straty tekutín a minerálov, pacienta uložíme do stabilizovanej polohy na boku, ak je pri vedomí v polosede. Teplotu meriame každých 10 minút, znižujeme do 38,3 stupňov Celsia, aby sa zabránilo zvratu hyperpyrexie do hypotermie. Najpresnejšie meranie teploty je v konečníku.
Horúce leto prináša aj takúto skúsenosť pre tých, ktorí podcenili príjem tekutín, vystavujú sa nadmernému vplyvu slnečných lúčov, nepoužívajú pokrývku hlavy, prípadne sú nevhodne oblečení, preháňajú športové aktivity. Bolo by vhodné rešpektovať čas medzi 11:00 a 16:00 a odložiť pobyt na slnku na neskôr. Odporúčané množstvo tekutín v horúčavách sú tri až štyri litre. Dôležité je aj správne stravovanie, obmedzenie alkoholu. Ak niektorý z týchto príznakov spozorujete, je vhodné obrátiť sa na lekára prípadne na nemocničné oddelenie, ktorí posúdia potrebu doplnenia tekutín a zvládnutie kritickej situácie.
Autor článku: MUDr. Oľga Krídlová