„Liečiť ľudí a pomáhať im nájsť cestu považujem za svoje poslanie v tomto živote,“ tvrdí Slovenka Alana, ktorá odišla do ďalekej Indie, aby našla zmysel života, zdravie, šťastie a pokoj v duši. Joga zmenila jej pohľad na svet. Od Majstra tam prijala duchovné meno Dev Priya a v autobiografii Posolstvo rieky sa delí o svoje skúsenosti i zážitky.
Okrem iného približuje rôzne typy jogy, očistné techniky a fascinujúce spôsoby meditácie.
Alana Dev Priya sa dlhé roky venuje zdravej výžive, alternatívnej medicíne, ezoterike a duchovným terapiám. Neskôr pocítila silnú potrebu pracovať so svojím ženským potenciálom a energiou kundalini shakti. Preto sa začala venovať tantre, ktorá jej otvorila dvere k nekonečným možnostiam.
Iba na Zzz.sk si môžete prečítať úryvok z novinky Posolstvo rieky:
Po zdravie do Indie
„No, asi vás veľmi nepoteším,“ povedala pani doktorka, zamyslene hľadiac do papierov. „Výsledky vyšetrenia magnetickou rezonanciou hovoria jasne. Vaša diagnóza je dvojnásobná hernia disku, vysunutie platničky medzi stavcami L4/L5 a L5/S1.“
Chvíľu som na ňu bez slova hľadela a snažila som sa v mysli pretlmočiť jej odborné výrazy do zrozumiteľného jazyka. Nervózne som sa pomrvila na ošúchanej drevenej stoličke, no vtom som pocítila ukrutnú bolesť, akoby ma ktosi bodol nožom do krížov.
„Au, môj chrbát!“ vykríkla som, na čo doktorka len súcitne prikývla. Bolesť chrbta sa počas predchádzajúcich mesiacov stala mojím každodenným spoločníkom. Všemožne som sa ju snažila ignorovať presviedčaním samej seba, že to nič nie je, že to prejde. Jedného dňa som sa však už nevedela ani otočiť. A tak som si so sklopenými ušami musela priznať, že mám asi naozaj problém, s ktorým si sama neporadím.
„Je to vážne? Dá sa to vyliečiť?“ spýtala som sa s malou dušičkou a so strachom, že skončím na invalidnom vozíku. Keď doktorka zbadala môj vyplašený výraz, snažila sa ma upokojiť: „Nebojte sa, mali sme tu aj oveľa horšie prípady. Bude to však nejaký čas trvať, kým sa dáte dokopy. Niekoľko týždňov až mesiacov budete chodiť na rehabilitácie, poctivo cvičiť s fyzioterapeutkou a vyhýbať sa fyzickej námahe.“ Potom sa na chvíľu odmlčala a napokon dodala: „To znamená na určité obdobie prestať s akýmkoľvek športom.“
To snáď nie! vykríkla som v duchu. Bez športu som si nevedela predstaviť svoj život, bola som od fyzického pohybu úplne závislá. Dlhé roky som sa venovala fitnesu, bojovým umeniam a ostatných šesť rokov cvičeniu tae-bo, čo je veľmi dynamické cvičenie podobné aerobiku s prvkami bojových umení. V hlave sa mi vynorilo množstvo otázok: Ako to zvládnem bez cvičenia? Čo keď mi úplne zmľandravie telo a stratím všetky svaly, ktoré som si dlhé roky poctivo budovala? A čo vlastne budem robiť vo voľnom čase, ktorý som trávila s kamarátmi vo fitku alebo v telocvični?
V tej chvíli som si uvedomila, že som to ja, kto nesie zodpovednosť za to, v akom stave je moje telo. Dlhé roky som ho preťažovala nadmerným športom a ignorovala jeho tiché volanie o pomoc. Teraz nastal čas, aby som svoje chyby napravila.
Po stanovení mojej diagnózy som musela prehodnotiť svoj postoj k životu a k sebe samej. Štyri mesiace som poctivo chodila každý druhý deň do nemocnice na rehabilitácie a prestala som so všetkými športovými aktivitami. Spočiatku to síce bolo ťažké, no postupne som zistila, že sa dá žiť aj bez toho.
A potom, jedného slnečného augustového dňa prišla tá chvíľa, keď som si povedala, že konečne nastal čas opäť začať s cvičením. Zo všetkých možností, ktoré sa mi ponúkali, som si zvolila jogu. Kedysi som ju už párkrát skúsila a celkom ma to bavilo, takže bolo rozhodnuté. „Zhlboka sa nadýchnite a s výdychom sa predkloňte do pozície paščimottasána, kliešte,“ povedal náš tréner jogy Fredy a ja som sa snažila postupovať presne podľa jeho inštrukcií. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že rozsah môjho pohybu je asi tak 50 percent z rozsahu, ktorý mali všetci ostatní v miestnosti! Darmo, či sa mi to páčilo, alebo nie, štyri mesiace ničnerobenia sa výrazne podpísali na mojom tele. Sila, ohybnosť a pevné svaly boli piesňou minulosti a mne nezostávalo nič iné, len sa zmieriť s týmto faktom.
Rozhodla som sa, že sa tak ľahko nevzdám. Budem poctivo cvičiť a moje telo sa opäť dostane do formy, ktorú malo kedysi. Hodiny jogy som si zaradila do rozvrhu trikrát týždenne s predsavzatím, že ich vynechám len vo výnimočných prípadoch. Nebolo to ľahké... Každé ráno som sa budila s bolesťou svalov, o ktorých som ani netušila, že existujú. Počas cvičenia som niekedy mala pocit, že je fyzicky nemožné natiahnuť sa do polohy, ktorú nám Fredy predvádzal s takou gráciou a ľahkosťou, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete.
„Neboj sa, bolesť raz prestane,“ povzbudzoval ma, keď videl utrpenie v mojej tvári. „V joge nie je dôležité, aby si bola lepšia ako niekto iný, ale aby si bola dnes lepšia ako včera. Každý máme iné telo, iné danosti, z ktorých si vytvoríme svoju vlastnú jogu.“
Postupne moje stuhnuté svaly povoľovali a získavali stratenú silu. Joga sa stávala neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Zisťovala som, že toto starodávne učenie, ktoré vzniklo v Indii pred viac ako 5 000 rokmi, v sebe skrýva oveľa viac ako len fyzický rozmer.
Cestou jogy kráčam už štvrtý rok a povedala som si, že nastal čas zúročiť svoje poznatky a skúsenosti. Úspešne som absolvovala viaceré kurzy pre trénerov jogy na Slovensku. Vnútri som však akosi podvedome cítila, že na to, aby som sa stala dobrou trénerkou, mi napriek mojej praxi a certifikátom stále čosi chýba.
V mojich predstavách bol ideálny učiteľ jogy vyrovnaný človek s ohybným telom a pokojnou mysľou, ktorý vie, čo očakáva od života. Chápe jeho skutočný zmysel a s pokorou prijíma všetko, čo mu prináša. Aj ja chcem byť takým človekom, povedala som si s odhodlaním nájsť spôsob, ako dosiahnuť tento cieľ. Keďže som mala v hlave tisíc otázok, na ktoré som chcela nájsť odpovede, rozhodla som sa, že pôjdem hľadať tam, odkiaľ joga pochádza – do Indie.
Joga je úžasná, priniesla mi zdravie, radosť a dala môjmu životu nový smer. Joga mi zmenila život. Cítim, že chcem jej odkaz šíriť ďalej a pomôcť aj druhým ľuďom. Chcem na sebe pracovať, aby som túto úlohu zvládla čo najlepšie, a preto som sa prihlásila na Yoga Teacher Training, kurz pre trénerov jogy v Rišikéši, jednom z hlavných miest jogy ležiacom na úpätí Himalájí.
India je krajina, ktorá odjakživa priťahovala ľudí hľadajúcich pravdu, Boha. Vraj tu možno nájsť odpovede na naše najvnútornejšie otázky. Takisto som však počula, že okrem hlbokej spirituality má India aj svoju odvrátenú tvár. Špina, chudoba, preľudnenosť, hluk, choroby ostro kontrastujú s až nadpozemsky pôsobiacim svetom jogy, meditácie, chrámov a náboženských rituálov. Všeličo som už o Indii čítala, videla v televízii či počula od ľudí, ktorí navštívili túto krajinu. Vraj je to krajina zázrakov a žijú tam mudrci, ktorí poznajú tajomstvá univerza.
Noc z nedele na pondelok bola peklom. Zvíjala som sa od bolesti, triasla sa od zimy a celý čas som takmer nezažmúrila oka. Ráno to už bolo lepšie a počas dňa začali bolesti ustupovať, teplota mi klesla a v pondelok večer ma už nič nebolelo. Cítila som sa však veľmi slabá a vyčerpaná. Zvládla som to! tešila som sa, presvedčená o tom, že zajtra ráno predsa len odletím.
Stretnutie s Ajurvédou
Po návrate do ašramu sa chalani s Julkou rozhodli ísť na večernú hodinu hatha jogy na streche, ktorú viedol swami Sudhir. „Ideš aj ty?“ spýtala sa ma Julka, no ja som len pokrútila hlavou a povedala: „Dnes nie, nechce sa mi. Radšej pôjdem vyskúšať ajurvédsku masáž.“ „Uži si to, uvidíš, bude to super. Indovia to skrátka vedia,“ povedal s úsmevom Ray. Rozlúčili sme sa a každý z nás sa vybral za svojím cieľom.
Tešila som sa, aké to asi bude. Ajurvédou, tradičnou indickou medicínou, sa zaoberám už niekoľko rokov, mám za sebou viaceré semináre a tiež kurzy ajurvédskych masáží. Irónia je, že som takúto masáž ešte nikdy v živote nezažila na vlastnej koži, ak nerátam kurzy, kde som sa ju sama učila a iní sa ju učili na mne.
Na západe je okolo ajurvédy umelo vytvorená akási bublina luxusu a nie každý si niečo také môže dovoliť. U nás sa s ajurvédskymi masážami stretnete väčšinou len v drahých wellness hoteloch či masážnych centrách, kde sú ponúkané ako nadštandardné služby. Pravú, nefalšovanú ajurvédsku masáž však možno zažiť len málokde mimo Indie, kde sú jej korene. Preto som sa rozhodla, že si tento zážitok doprajem práve tu. Vybrala som sa do Baba Massage Centra, ktoré mi odporučila Francúzka Isabelle, ktorá sa tiež vyzná v ajurvéde.
Centrum bolo blízko, ani nie desať minút pešo od nášho ašramu. „Namaste. Nech sa páči, sadnite si u nás,“ privítal ma usmiaty Ind. Keď som sa posadila na mäkkú sedačku oproti nemu, spýtal sa ma: „O akú masáž by ste mali záujem? Máme v ponuke rôzne druhy, určite si vyberiete.“ Jeho prejav mi pripadal na Indiu nezvyčajne profesionálny, ale bol veľmi milý. Vzala som do ruky ponukový list pripomínajúci jedálny lístok v reštaurácii a začala si vyberať. Rozhodla som sa pre tradičnú ajurvédsku hodinovú masáž, aby som zažila ajurvédu tak, ako ju opisujú staré texty. Po chvíli vyšla spoza ružového závesu krásna, asi štyridsaťročná Indka, ktorá vyzerala ako bohyňa Šakti v ľudskej podobe.
„Namaste,“ pozdravila ma a gestom ruky mi naznačila, že mám ísť za ňou. Nasledovala som ju do miestnosti na konci chodby. Bolo tam prítmie a hrala nádherná hudba – zvuky tibetských spievajúcich mís. Vyzliekla som sa úplne donaha, ľahla som si na mäkkú podložku na zemi a zatvorila oči, plne odovzdaná do rúk masérky. Šakti mi zakryla nohy ľahkou plachtou a presnými pohybmi začala pomaly masírovať moje telo voňavým ajurvédskym olejom. Cítila som sa ako počas nejakého tantrického rituálu z dávnych čias. Po chvíli som úplne vypla hlavu a naplno si vychutnávala túto posvätnú chvíľu.
Šakti mi stláčala energetické marmové body, čo sú podľa učenia ajurvédy miesta, kadiaľ prúdi životná energia a stretáva sa naše fyzické telo a myseľ. Jemne a citlivo mi uvoľňovala napäté svaly a naprávala kĺby, používajúc pri tom svoje ruky, lakte aj chodidlá. Kombinovala viaceré techniky, jej ruky kĺzali po mojom tele ako po masle a zatlačila vždy presne na tie body, ktoré som potrebovala. Moja stagnujúca energia sa opäť rozprúdila a moje telo sa pomaly začalo prebúdzať k životu. Bolo celé ubolené a vyčerpané z cvičenia a ajurvédska masáž bola ako balzam na všetky moje bolesti.
Cítila som, ako do mňa cez ruky Šakti prúdi energia a moje bunky ožívajú. Keď vymasírovala každý sval na mojom tele, prešla na hlavu. Do dlaní si naliala bylinný olej a začala mi jemne masírovať tvár a pokožku pod vlasmi. Môžem si znova umývať vlasy, prebehlo mi mysľou. Vzápätí som sa však rozhodla, že na to kašlem a naplno si vychutnám ten slastný pocit, keď ma mäkké prsty škrabkajú na hlave. Bolo to skvelé!
Ani neviem, ako prešla hodina. Keď Šakti dokončila masáž, ticho sa vytratila z miestnosti, aby som sa mohla obliecť. Pomaly som sa pozviechala a začala na seba naťahovať spodnú bielizeň. Dotkla som sa hlavy a zistila som, že tam mám strapatú guču mastných vlasov. Pohľad do zrkadla ma rozosmial. Vyzerám ako metalista po divokom koncerte, pomyslela som si. V tej chvíli mi to však bolo jedno. V Indii všeobecne človek prestáva riešiť mnohé veci, bez ktorých by si doma nevedel predstaviť svoj každodenný život. Sprchovanie v teplej vode, sterilná čistota všade naokolo, mejkap, oblečenie, účes a najmä to, čo si o ňom budú myslieť ostatní. Tu môžeš byť sám sebou, absolútne slobodný. A to je skvelý pocit.
Bola som ako znovuzrodená a do ašramu som sa vrátila s blaženým úsmevom na tvári a s pokojom v duši. Ostatní ešte boli v jogovej miestnosti a spievali mantry. Vyšla som na strechu a posadila sa na svoje obľúbené miesto. Nad hlavou mi svietil mesiac a hviezdy, v diaľke sa črtali vrcholky hôr, podo mnou tiekla Ganga. Rovnaký pohľad z toho istého miesta, no tentoraz bol iný. Slnko a jeho teplú jangovú energiu a svetlo vystriedala noc, mesačný svit a hviezdne nebo. Pofukoval jemný vánok a naokolo panovala chladivá mesačná energia jinu. Modlila som sa k Bohu, cítila spojenie s ním a jednotu so všetkým, čo ma obklopuje.
Viac o novinke Posolstvo rieky nájdete v internetovom kníhkupectve BUX.sk.
Autor článku: Vyvateľstvo Ikar