Ambulancie špecialistov pre choroby uší, nosa a krku navštevujú pacienti s množstvom ochorení počas celého roka.
Jeseň a angína
V čase končiaceho sa leta, sychravej jesene a nastupujúcej zimy sú obdobia, keď sa ORL ambulancie začnú plniť pacientmi s akútnymi infekciami horných dýchacích orgánov. Zápal sliznice nosa – rinitída je často spojený so zápalom sliznice prínosových dutín – sinusitídou. Z toho dôvodu je správne používať pojem rinosinusitída. Ak je postihnutá aj sliznica hltana, hovoríme o faryngitíde a pri zápalovom postihnutí hrtana ide o laryngitídu.
Nezriedka sú postihnuté všetky opísané oblasti horných dýchacích orgánov (HDO) naraz. Ak zápal postihuje najmä podnebné (nesprávne nazývané krčné) mandle, hovoríme o angíne. Pokiaľ zápal postihuje mandľu jazykovú ide o lingválnu angínu, ak je postihnutá nosohltanová mandľa (nesprávne nazývaná nosná), hovoríme o angíne retronazálnej.
Infekčná rinosinusitída sa častokrát zvládne dekongestívami, výplachmi nosovej dutiny morskou vodou či minerálkou, prípadne nasadením lokálnych kortikosteroidov. Ťažšie formy vyžadujú antibiotiká. Pri angíne je liekom voľby penicilín, pri alergii na betalaktámové antibiotiká sú vhodné makrolidy. Ako podporná liečba sa odporúčajú: posteľový režim, analgetiká, kašovitá strava, lokálna liečba antibiotikami, zvýšená hygiena dutiny ústnej a hltana, kloktadlá a v prípade potreby antipyretiká.
Pri adekvátnej liečbe angína odznieva spravidla do jedného týždňa. Pri akútnom zápale hrtana je treba dodržiavať hlasový pokoj a eliminovať vonkajšie škodliviny (fajčenie). Hospitalizácia nebýva potrebná, len deti so subglotickou formou akútneho zápalu hrtana niekedy vyžadujú ústavnú liečbu. Vhodná je aj inhalačná liečba.
Zima
Nakoľko nie sme prímorskou krajinou, konzumácia rýb je vo viacerých rodinách spojená najmä so štedrovečernou hostinou. Klasickým chodom je vyprážaný kapor, nepozornosť pri jeho konzumácii môže viesť k prehltnutiu rybacieho mäsa s kosťou, ktorá sa môže zapichnúť v hltacích orgánoch.
Častými oblasťami, v ktorých sa rybacia kosť zapichne, sú koreň jazyka, epiglotické valekuly a podnebné mandle. Samozrejme, môže dôjsť k uviaznutiu kosti v ktorejkoľvek oblasti horného alimentárneho traktu. Hlavným príznakom je pichavá bolesť, ktorá môže vyžarovať do iných oblastí krku. Kauzálnou liečbou je vybratie rybacej kosti. Pri náleze cudzieho telesa je toto extrahované pomocou špeciálneho inštrumentu.
Často sa stane situácia, že sa rybacia kosť nenájde a pacient sa stále sťažuje na pichavé bolesti a dáva ich do súvislosti so zapichnutou rybacou kosťou. V takýchto prípadoch ide o bolesť, ktorá je síce spôsobená zapichnutým cudzím telesom, ktoré však medzičasom vycestovalo per vias naturales. V tom prípade sa pacientovi odporúča kontrola o niekoľko dní. Ak by cudzie teleso bolo zapichnuté v menej viditeľnom mieste (hlboko v tkanive koreňa jazyka), tak by bola po niekoľkých dňoch viditeľná zápalová reakcia okolo cudzieho telesa a jeho lokalizácia by bola jednoduchšia. Medzičasom však väčšinou bolesti spôsobené krátkodobo uviaznutou rybacou kosťou prestanú.
Jar – sezóna alergickej nádchy
Z jari začína sezóna alergikov so sezónnou nádchou, čím sa prehlbuje spolupráca ORL lekárov s alergiológmi. Rinitída – nádcha môže mať infekčný alebo neinfekčný pôvod, prípadne sa môžu príčiny kombinovať. Alergická nádcha sa prejavuje najmä svrbením nosa, vodnatým výtokom z nosa, zatekaním hlienov, záchvatmi kýchania, oslabením čuchu, bolesťami hlavy či slzením očí. Môže byť prítomný pocit celkového oslabenia organizmu. Alergická nádcha postihuje približne 10 percent obyvateľstva, môže mať formu intermitentnú alebo perzistujúcu (v starších učebných textoch sa hovorilo o nádche sezónnej a celoročnej).
Podľa závažnosti príznakov je možné hovoriť o ľahkej či ťažkej alergickej rinitíde. Sliznica nosovej dutiny je opuchnutá, má livídne sfarbenie, na rozdiel od opuchnutej sliznice pri infekčnom zápale, kedy má sliznica výraznú sýtočervenú farbu. V diagnostike a diferenciálnej diagnostike je namieste alergiologické vyšetrenie a realizovanie kožných testov. Bolesť v oblasti veľkých prínosových dutín (v oblasti čela a pod očnicou) býva spôsobená uzatvorením ústia dutín a následným vstrebaním vzduchu, pričom vzniká podtlak ktorý je zodpovedný za bolesť.
Liečba alergickej nádchy môže byť kauzálna - robí sa špecifická hyposenzibilizácia, lokálna aplikácia kromoglykátov. deálnou liečbou by bolo vyhýbanie sa alergénom a ostatným vyvolávačom nádchy, čo v dnešnej dobe nie je často z pochopiteľných príčin možné. Symptomatická liečba pozostáva z podávania antihistaminík, lokálnych kortikosteroidov a krátkodobého podávania lokálnych či celkových dekongestív.
Obdobné prejavy ako chronická alergická nádcha má takzvaná vazomotorická nádcha. Ide o pomerne častý typ rinitídy, vyskytujúci sa počas celého roka. Príčina vzniku nádchy nie je známa, predpokladá sa nerovnováha autonómneho nervového systému vyprovokovaná nešpecifickými spúšťačmi. Stanovenie diagnózy sa opiera o anamnézu, rinoskopický nález, výsledky alergologického vyšetrenia bývajú negatívne. Odkazom od ORL lekára by mohlo byť ubezpečenie, že väčšina spomínaných ochorení je liečiteľná a to bez nutnosti trápenia sa bolesťou či iným diskomfortom.
Autor článku: MUDr. Miroslav Tedla, časopis Bedeker zdravia