Reumatoidná artritída (RA) je chronické, dlhodobé zápalové ochorenie postihujúce najmä kĺby, ktoré vzniká preto, že imunitný systém nefunguje tak, ako by normálne mal fungovať. Väčšinou si imunitu spájame s obranou proti infekciám. Imunitný systém ľudí postihnutých reumatoidnou artritídou v boji s infekciami zároveň napáda vlastné tkanivá a bunky a poškodzuje ich. Preto sa reumatoidná artritída označuje aj pojmom autoimunitné ochorenie.
K čomu dochádza pri reumatoidnej artritíde?
Keď imunitný systém pôsobí proti vlastnému telu, ako je to pri reumatoidnej artritíde, prejavuje sa to typickými symptómami — od bolesti a stuhnutosti kĺbov až po únavu. Postupne sa poškodenie kĺbov stáva trvalým a bez vhodnej liečby vedie až k predčasnej invalidite. V súčasnosti sú dostupné nové, cielené spôsoby liečby reumatoidnej artritídy, ktoré prinášajú nádej pre ľudí postihnutých týmto ochorením.
Imunitný systém
Imunitný systém tvorí zložitý komplex orgánov a buniek. Na to, aby sme mohli pochopiť ako vzniká reumatoidná artritída a prečo sa lieči určitým druhom liekov, je dôležité poznať základné zložky imunitného systému a ich funkcie.
Biele krvné bunky
Organizmus ich potrebuje na obranu proti infekciám. Biele krvinky bojujú proti infekcii tak, že tvoria protilátky. Protilátky ale môžu zápal aj vyvolať. V procese vzniku a vývoja reumatodinej artritídy sa uplatňujú dva druhy bielych krvných buniek:
B-lymfocyty: niektoré B-lymfocyty tvoria tzv.reumatoidný faktor (RF), protilátku, ktorá je dôležitá pre normálne fungovanie imunitného systému. U mnohých ľudí s reumatoidnou artritídou B-lymfocyty nefungujú normálne a tvoria príliš veľa RF. T-lymfocyty sú v boji proti infekciám tiež veľmi dôležité. Existuje niekoľko rôznych typov T-lymfocytov, pričom každý typ má inú funkciu. U ľudí postihnutých reumatoidnou artritídou sa vo veľkom množstve vyskytujú T-lymfocyty zodpovedné za vznik zápalu.
Cytokíny: Sú to látky cirkulujúce v krvi, ktoré komunikujú s bielymi krvnými bunkami. Niektoré z nich organizujú “útok” na škodlivé javy ako napríklad infekcie, čo vedie k vzniku zápalovej reakcie. Ak funguje imunintý systém normálne, tento “útok” končí, keď je infekcia porazená. Ale pacienti s reumatoidnou artritídou majú príliš vysoké množstvo niektorých cytokínov. To spôsobuje, že “útok” a zápal pokračujú stále ďalej a ďalej. Tento trvalý zápal spôsobuje potom príznaky reumatodinej artritídy.
Viaceré cytokíny majú svoju úlohu pri reumatoidnej artritíde, najdôležitejšie z nich sú tri: TNF α : znamená tumor nekrotizujúci faktor α. U ľudí s RA pomáha udržiavať zápal. IL-1: znamená interleukín 1. IL-1 sa v imunitnom systéme uplatňuje tak, že komunikuje s bielymi krvnými bunkami. Ľudia s reumatoidnou artritídou majú príliš veľa IL-1, čo je ďalší faktor dôležitý pre zápal. IL-6: znamená interleukín 6. U pacientov s reumatoidnou artritídou je tohto cytokínu najviac zo všetkých cytolínov v kĺboch. IL-6 má hlavnú úlohu pri spúšťaní a udržiavaní zápalu u ľudí s RA.
Ako sa prejavuje reumatoidna artritída?
Bolesť kĺbov je jeden z najčastejších príznakov reumatodinej artritídy. Sprevádza ju zvýšená teplota kĺbov, začervenanie a opuch kĺbov. Tieto príznaky sa väčšinou objavujú symetricky — na obidvoch stranách tela. Ďalším bežným príznakom je stuhnutosť kĺbov, najmä ráno. Všetky tieto príznaky sa menia v závislosti od stupňa závažnosti ochorenia. Sú prejavom postihnutia kĺbov a ak ostane ochorenie bez liečby, môže vyústiť do ich deformovania. Preto je veľmi dôležité diagnostikovať reumatodinú artritídu čo najskôr.
Postihnuté sú nielen kĺby
Ľudia s reumatoidnou artritídou môžu mať okrem kĺbových aj ďalšie príznaky. Keď imunitný systém napadne vlastný organizmus, tak ako je to aj pri reumatoidnej artritíde, príznaky sa môžu objaviť na rôznych miestach tela. Poukazujú na to, že reumatoidná artritída nepostihuje len kĺby.
U mnohých ľudí s RA sa vyskytujú nasledujúce:
-
Ťažkosti s vykonávaním bežných denných činností
-
Únava
-
Znížená kvalita života
-
Občasná mierne zvýšená telesná teplota
Pacienti postihnutí RA môžu tiež mať problémy s vykonávaním bežných činností ako chodenie po schodoch alebo nosenie nákupov. Môžu mať pocit sociálnej izolácie, nedostatku energie; ochorenie môže vyvolať smútok a depresiu. Ak máte ťažkosti, ktoré by mohli byť príznakmi reumatoidnej artritídy, navštívte Vášho lekára, ktorý Vás po vyšetrení a zhodnotení Vášho stavu môže odoslať k reumatológovi, odborníkovi na reumatické ochorenia.
Reumatoidná artritída je progresívne ochorenie, čo znamená, že bez správnej liečby príznaky ako zápal môžu viesť k trvalému poškodeniu kĺbov. S progresiou kĺbového poškodenia môže potom dôjsť k deformitám kĺbov, strate ich funkčnosti a celkovej nízkej kvalite života.
Ako dochádza k progresii reumatoidnej artritídy?
Zjednodušene vyjadrené, kĺb je miestom, kde sa stretávajú dve kosti. Je uzavretý v puzdre, ktoré ho ochraňuje a poskytuje mu oporu. Puzdro je vystlané špeciálnym typom tkaniva, nazýva sa synovium, ktoré tvorí synoviálnu tekutinu. Táto číra tekutina “maže” chrupavku a kosť vo vnútri kĺbového puzdra, čím uľahčuje vzájomný pohyb kostí.
Reumatoidná artritída spôsobuje zápal synovia – synovitídu, vedie k bolesti, opuchu, začervenaniu a zvýšenej teplote kĺbov, teda príznakom spojeným s RA. S progresiou RA, zápal postupne ničí chrupavku a kosť v kĺbe. Môže to viesť k oslabeniu svalov, väzov a šliach, ktoré zabezpečujú stabilitu kĺbov. V kombinácii so zápalom vedie takéto oslabenie oporného aparátu k pokračujúcemu poškodzovaniu kĺbov a iným príznakom RA.
Prevencia ďalšieho poškodenia kĺbov
Človek trpiaci progresívnym ochorením, akým je RA, môže mať pocity strachu a beznádeje. Je to však v silách každého človeka s RA dostať ochorenie pod kontrolu. Nevyhnutná je spolupráca s lekárom, odborníkom na reumatické ochorenia, ktorý poskytne všetky potrebné informácie a spolu s pacientom urobí kroky, aby sa zabránilo ďalšiemu poškodeniu kĺbov.
Sú to najmä:
-
Účinný plán liečby, ktorá zmierni bolesť a únavu a spomalí progresiu RA
-
Účinné stratégie na ochranu kĺbov ako hľadanie nových spôsobov vykonávania rôznych činností bez zbytočného zaťažovania kĺbov
-
Zdravý životný štýl, pravidelné vhodné cvičenia a zdravé stravovanie.
Kto je najviac ohrozený?
Výskyt reumatoidnej artritídy sa odhaduje na 0,5% až 1% populácie. Približne 75% postihnutých sú ženy. RA sa väčšinou objavuje vo veku medzi 20 a 60 rokov. Riziko ochorenia je vyššie u ľudí, ktorí majú výskyt ochorenia v rodine
Diagnostika nemusí byť jednoduchá
Reumatoidná artritída sa môže u rôznych ľudí prejavovať rôzne. Niektorí trpia bolesťami a stuhnutosťou kĺbov a únavou každý deň, iní majú príznaky menej často. Podľa stupňa môžu byť príznaky mierne až ťažké. Sú bežné aj pri iných ochoreniach, ako sú napríklad osteoartróza, fibromyalgia alebo lupus, preto diagnostikovanie reumatoidnej artritídy nie je jednoduché.
Len lekár môže určiť, čo znamenajú jednotlivé príznaky. Väčšinou navštívia ľudia s príznakmi RA všeobecného lekára, ktorý môže stanoviť diagnózu, alebo ich odporučí k odborníkovi –reumatológovi, ktorý sa špecializuje na ochorenia kĺbov a je expertom čo sa týka reumatodinej artritídy.
Ako sa stanovuje diagnóza?
Presná diagnóza je veľmi dôležitý krok pre ďalšie zvládanie ochorenia. Na stanovenie diagnózy reumatoidnej artritídy potrebuje lekár urobiť anamnézu, fyzikálne vyšetrenie, krvné testy, röntgenologické vyšetrenie a iné špeciálne vyšetrenia.
Fyzikálne vyšetrenie
Podrobné fyzikálne vyšetrenie je najvýpovednejšie vyšetrenie pre diagnózu RA. Sleduje sa každý kĺb, výskyt opuchu, bolesti pri pohybe, obmedzenie pohybu a dlhodobé poškodenie. Podľa počtu postihnutých kĺbov sa určuje stupeň závažnosti ochorenia a jeho prognóza.
Laboratórne vyšetrenia
Z laboratórnych vyšetrení majú pre reumatológov špeciálny význam nasledujúce:
C-reaktívny proteín (CRP)
Je indikátorom zápalu, s narastajúcim zápalom stúpa aj hladina CRP. V štúdiách sa preukázalo, že ľudia s dlhodobo vysokými hladinami CRP majú závažnejšie poškodenie kĺbov.
Sedimentácia erytrocytov
Väčšina ľudí s RA má zvýšenú sedimentáciu erytrocytov. Osoby s ťažkou reumatoidnou artritídou majú vo všeobecnosti vyššiu sedimentáciu erytrocytov ako pri ľahších formách RA.
Reumatoidný faktor (RF) je ďalším indikátorom prítomnosti RA. Keď imunitný systém pôsobí proti sebe, telo tvorí reumatoidný faktor, autoprotilátku. Približne 75% ľudí s RA je pozitívnych na RF.
Cyklický citrulinovaný peptid (CCP)
Osoby s RA majú nezvyčajne vysoké množstvo látky s názvom citrulín v krvi. CCP pôsobí proti citrulínu.
Antinukleárne protilátky (ANA)
Tento test sa robí u ľudí, u ktorých sa prvý krát prejavia symptómi RA, s podozrením na RA, aby sa vylúčilo iné autoimunitné ochorenie. Reumatológ väčšinou vyžaduje aj RTG vyšetrenie, aby skontroloval opuch mäkkých tkanív a zníženie kostnej denzity v blízkosti postihnutých kĺbov a špeciálne kostné vyšetrenie – gamagrafiu na zistenie zápalu. Magnetická rezonancia a ultrazvuk kĺbov sú tiež diagnostické nástroje na zistenie zápalu a znakov synovitídy, alebo zápalu kĺbovej výstelky.
Liečba RA
Symptómy a stupeň závažnosti reumatoidnej artritídy sa u jednotlivých pacientov môžu líšiť a podobne môže byť rôzna aj liečba. Aj keď sa zvolí liečba, ktorá je účinná, nemusí dlhodobo fungovať rovnako ako na začiatku. Potom je potrebné urobiť jej úpravy, prípadne zmenu. Veľmi dôležité pre ďalší vývoj ochorenia je začať správnou liečbou dostatočne včas. To môže výrazne obmedziť a dokonca aj zastaviť dlhodobé poškodenie kĺbov a predčasnú invaliditu.
Terapiu reumatoidnej artritídy má riadiť a kontrolovať odborník na reumatické ochorenia – reumatológ. Každému pacientovi zvolí najvhodnejšou terapiu a pravidelne ho kontroluje a hodnotí odpoveď na danú terapiu, v prípade potreby ju upravuje, alebo hľadá vhodnejšie spôsoby, ak pacientovo ochorenie nie je dostatočne kontrolované.
Lieky na liečbu RA
Reumatoidná artritída sa veľa rokov liečila rôznorodými liekmi. Každá generácia liekov zmenila spôsob, ako lekári liečili RA. V posledných rokoch sa stali dostupnými nové lieky; ich najväčšou výhodou je zmiernenie príznakov reumatoidnej artritídy. Podľa spôsobu ako jednotlivé lieky v organizme účinkujú, sú zaradené do skupín. Každá skupina reprezentuje krok vpred v terapii RA.
Analgetiká — tiež známe ako lieky proti bolesti poskytujú úľavu od bolesti. Väčšinou sa užívajú vo forme tabliet.
Nesteroidné protizápalové lieky — väčšinou sa užívajú ako tablety na liečbu bolesti a zápalu z rôznych príčin. Často sa predpisujú ako úvodná terapia na zmiernenie príznakov RA.
Steroidy — môžu redukovať zápal pri RA, ale majú obmedzenú schopnosť redukovať poškodenie kĺbov spôsobené RA. Steroidy sa môžu podávať injekčne priamo do kĺbu na zmiernenie bolesti, ale môžu sa užívať aj ako tablety na zmiernenie príznakov.
Ochorenie modifikujúce antireumatické lieky (Disease modifying antirheumatic drugs (DMARDs) — limitujú zápal a redukujú príznaky RA. Pôsobia na imunitný systém. V minulosti sa používali po nesteroidných protizápalových liekoch, ale v súčasnosti sa stále viac uplatňujú ako prvá liečba RA, v kombinácii s nesteroidnými protizápalovými liekmi a inými liekmi, v závislosti od závažnosti ochorenia. Môžu zabrániť poškodeniu kĺbov a majú potenciál zabrániť zhoršovaniu ochorenia s jeho trvaním.
DMARDs sú dostupné ako tablety aj injekcie. Napriek výraznému zlepšeniu terapie reumatodinej artritídy je stále dosť pacientov, ktorí nereagujú na túto terapiu dostatočne, alebo ju z rôznych dôvodov neznášajú.
Biologické DMARDs — najnovšia skupina liekov na liečbu RA sú biologické lieky. Produkujú ich živé bunky. Pôsobia na imunitný systém a obmedzujú zápal a redukujú znaky a príznaky RA. Vývoj týchto liekov je technologicky veľmi náročný a predstavuje výrazný pokrok vo vývoji liekov vôbec.
Biologické lieky sú špeciálne vyvinuté tak, aby zabraňovali imunitnému systému poškodzovať vlastný organizmus. Existujú dva hlavné typy biologických liekov na liečbu RA. Jeden pôsobí na určitý typ bielych krviniek, ktoré imunitný systém používa na boj proti škodlivým vplyvom. Druhý typ pôsobí proti látkam imunitného systému, už spomínaným cytokínom, ktoré komunikujú s bielymi krvnými bunkami a organizujú ich. V tejto skupine sú dostupné lieky, ktoré pôsobia proti tumor nekrotizujúcemu faktoru – TNF a najnovší typ liečby, ktorá pôsobí proti interleukínu 6 –IL-6.
Každý biologický liek pôsobí tak, že bráni imunitnému systému napádať vlastný organizmus. Biologické lieky sa v súčasnosti podávajú dvoma spôsobmi, niektoré ako injekcia pod kožu, iné ako intravenózna injekcia lekárom alebo zdravotnou sestrou. Malou ihlou sa liek podáva priamo do žily ako infúzia. Každý spôsob má svoje výhody aj nevýhody. O tom, aká liečba je pre pacienta najvhodnejšia, rozhodne reumatológ vždy individuálne pre každého pacienta.
Skoré začatie terapie účinným a bezpečným liekom je dôležité pre zmiernenie príznakov a zlepšenie kvality života pacienta a navyše zabráni ďalšiemu vývoju ochorenia, najmä trvalému poškodeniu kĺbov. Treba zdôrazniť, že reumatoidná artritída je chronické ochorenie, s ktorým musí pacient žiť až do konca života. Naučiť sa ho zvládať nie je jednoduché ani pre osobu, ktorá ním trpí, ale ani pre jej okolie, príbuzných, priateľov, kolegov.
Preto je veľmi dôležité, aby okrem vhodne zvolenej medikamentóznej liečby ľudia trpiaci týmto ochorením dostávali čo najlepšiu zdravotnú a sociálnu podporu. O to sa snažia aj združenia pacientov trpiacich reumatickými ochoreniami a ich rodinných príslušníkov a priateľov.
Na Slovensku je to „Liga proti reumatizmu“ - nezisková organizácia na podporu pacientov postihnutých reumatickými ochoreniami. V rámci Ligy sa vytvorila aj špeciálna „Sekcia mladých reumatikov“ a „Klub kĺbik“, sesterská organizácia Sekcie mladých reumatikov združujúca detských pacientov s reumatickými ochoreniami do 18 rokov a ich rodičov. Ak chcete získať viac informácií o činnosti týchto združení, o reumatických ochoreniach a o tom, ako sa s nimi dá žiť, navštívte webovú stránku spriaznených ľudí Ligy proti reumatizmu, Sekcie mladých reumatikov a Klubu kĺbik www.mojareuma.sk.
Autor článku: MUDr. Soňa Tomková, PhD., časopis Bedeker zdravia