Druhý septembrový víkend minulý rok sa naše bratislavské družstvo zdravotníkov Slovenského Červeného kríža zúčastnilo vynikajúcej akcie s názvom „Zásahy v Pelhřimově“, zameranej na zlepšenie si praktických zručností a teoretických vedomostí pri poskytovaní prvej pomoci. Túto akciu organizovala Mládež Českého Červeného kríža v obci Hříběcí neďaleko Pelhřimova už po tretíkrát. Účastníci sa rozdelia do troch skupín a celý víkend prebiehajú v interiéroch a exteriéroch ubytovacieho zariadenia domova mládeže situácie s realistickým znázornením poranení. Keďže sa tieto skupiny striedajú v ošetrovaní, figurovaní a rozhodovaní, vyskúšate si tak všetko. Sobotňajší podvečer bol aj tento rok zameraný na nehodu s hromadným postihnutím osôb a veru, zapotili sme sa poriadne. Okrem základnej prvej pomoci sme si natrénovali aj použitie krčnej dlahy – tzv. „šancáku“ a chrbticovej dosky – inak povedané backboardu. V nedeľu poobede sme sa s našimi českými priateľmi rozlúčili a vydali sa na cestu domov – smer Bratislava. To sme ešte netušili, že to nie je všetko, čo zažijeme.
Cestou po diaľnici D2 a pohľade na tabuľu s názvom križovatky Malacky som rozmýšľal, že ktovie, čo asi robí posádka rýchlej lekárskej pomoci, ktorá je v Malackách. Po chvíľke jazdy sme zbadali pred nami brzdiace autá a na pravej krajnici pri zvodidlách prevrátené auto na boku a asi tri odstavené autá, ktoré, v snahe pomôcť, zastavili. V tom momente nám bolo jasné, čo nás čaká. Zapol som maják, štyri smerovky a zastavil na krajnici. Moji kolegovia si obliekli červenokrížske mikiny a vesty, nasadili rukavice, zobrali lekárničky a šancáky. Ja som rozostavil dopravné kužele, ktoré mám stále v aute a šli sme k postihnutým. Pre všetkých bolo prekvapením, keď sa tam ihneď po nehode objavilo päť zdravotníkov. V havarovanom aute bola ešte staršia žena, ktorej sme nasadili šancák a vyslobodili z auta, pretože hrozilo, že sa prevráti na strechu. Preto sme ho počas evakuácie spoločne s ďalšími vodičmi istili proti prevráteniu. V aute cestovali tri dospelé osoby a dve deti, jedno z nich malo len tri mesiace. Všetkých sme vyšetrili, ošetrili krvácajúce rany, posadili na deku a zakryli izotermickými fóliami. Naše dievčatá si zobrali na starosti deti. Pozapisovali sme aj základné údaje o zraneniach.
Postupne začali prichádzať policajti, hasiči a prišla aj mnou spomínaná posádka Rýchlej lekárskej pomoci z Malaciek. Po ich príchode sme ešte asistovali lekárom a záchranárom. Správa ciest medzitým uzatvorila jeden jazdný pruh a prišla ďalšia ambulancia. Policajti, hasiči a záchranári nám poďakovali za dobre urobenú prácu. Pobalili sme materiál, lekárničky, vydezinfikovali znečistený šancák a deky a pokračovali domov. V aute bola potom celý čas taká zvláštna atmosféra. Vedeli sme, že takáto vážna nehoda sa mohla skončiť aj oveľa horšie. Dobre sme to tam urobili priatelia moji, vravel som všetkým v aute. V duchu som si premietal výučbové materiály pána doktora Dobiáša a prehrával jeho slová - dobre nás to naučil. Tiež sme si predstavovali tréningový víkend s našimi českými priateľmi – dobre sme to s nimi natrénovali. Veľká vďaka patrí ešte všetkým vodičom, čo mali snahu pomôcť. Vo večernom spravodajstve na jednej televíznej stanici o tom bola aj reportáž – hasiči tam pochválili našu prácu.
Ďakujeme! Vedieť poskytnúť prvú pomoc sa oplatí!
Text a foto: Martin Nýdr, Bratislava
Autor článku: SČK