Táto šokujúca kniha by mala byť povinným čítaním lekárov, pacientov i novinárov. Názorne a pútavo odhaľuje marketingové podvody, čudné výskumy, zvláštnu reguláciu liečiv alebo to, odkiaľ sa vlastne berú nové lieky. The Independent napísal: „Podriadenie záujmov farmaceutických spoločností zárobku a zisku brzdí nové spôsoby liečby – a riskuje zdravie tých, ktorí kupujú ich výrobky.“
Veríte lekárom, že vám predpisujú tie najúčinnejšie lieky?
Presne takto priamo a bez obalu sa pýta knižná novinka Skorumpovaná farmácia. Táto šokujúca kniha ukazuje, ako ľudia trpia a umierajú, pretože lekárska profesia pripustila, aby záujmy farmaceutického priemyslu mali prednosť pred záujmami pacientov.
Áno, farmaceutické firmy robia skreslené výskumy svojich liekov, prekrucujú a zveličujú výsledky, podplácajú lekárov formou darčekov a bezplatného vzdelávania, tvrdí v knihe Skorumpovaná farmácia Ben Goldacre. Je to lekár a publicista, ktorý vo svojich knihách a článkoch odhaľuje podvody a škandály vo vede, farmaceutickom priemysle a zdravotníctve, rozuzľuje lživé výroky žurnalistov a usvedčuje z klamstiev šarlatánov ukrývajúcich sa za medicínou.
Medicína je podľa Bena Goldacra v rozklade. Pacienti veria, že ich lieky sú bezpečné a že sa im lekári snažia predpisovať tie najúčinnejšie lieky, lenže celosvetový farmaceutický priemysel je veľký biznis prešpikovaný korupciou a nenásytnosťou.
Lekári aj pacienti potrebujú kvalitné vedecké dôkazy, aby sa mohli správne rozhodnúť – ide predsa o zdravie. Farmaceutické firmy však robia skreslené výskumy svojich liekov, prekrucujú a zveličujú výsledky, používajú cielene vybrané skupiny pacientov... všetko podľa svojich potrieb. Nelichotivé výsledky výskumov sa niekde strácajú. Svet farmaceutického priemyslu je prehnitý, výrobcovia liekov v ňom poskytujú „vzdelanie“ pre lekárov a zdravotnícky personál. Nevyhnutným výsledkom je potom poškodzovanie záujmov pacientov v obrovskom rozsahu.
Kniha Skorumpovaná farmácia demonštruje, ako dochádza ku skresľovaniu vedy a ku skaze zdravotníckych služieb, ale tiež ukazuje, ako ľahko by sa tieto škody dali napraviť.
Zzz.sk vám prináša úryvok z novinky Skorumpovaná farmácia:
Odkiaľ prichádzajú lieky?
To bol príbeh o ukrytých výskumných údajoch. V ďalších častiach tejto knihy uvidíme, ako farmaceutický priemysel deformuje názory lekárov na lieky prostredníctvom zavádzajúceho a tajomného marketingu. Uvidíme tiež, ako môžu byť výskumy mrzké svojím dizajnom a ako sa regulačným orgánom nedarí ich regulovať. Ale v prvom rade sa musíme pozrieť na to, ako sa vynaliezajú nové lieky a ako dochádza k tomu, že začnú byť dostupné na predpis pre všetkých pacientov. V každej fáze tohto procesu sa ukrývajú pasce, podivné motívy a desivé príbehy zneužívania. Práve z nich pochádzajú nové lieky.
Z laboratória k lieku
Liek je molekula, ktorá robí niečo užitočné v niektorej časti ľudského tela a našťastie nemáme žiaden nedostatok týchto molekúl. Niektoré sa nachádzajú v prírode, obzvlášť v rôznych rastlinách: to dáva zmysel, pretože s rastlinami zdieľame veľkú časť svojej molekulárnej konštitúcie. Niekedy stačí len extrahovať molekulu, ale bežnejšie je, že do nej tu a tam pridáte pár kúskov niečoho, pomocou komplikovaného chemického procesu, alebo naopak pár kúskov uberiete v nádeji, že zvýšite jej silu alebo redukujete vedľajšie účinky.
Často máte v hlave nejakú predstavu mechanizmu, ku ktorému mierite, a obvykle je to preto, že kopírujete iný mechanizmus, ktorým funguje nejaký už existujúci liek. Napríklad v tele sa nachádza enzým menom cyklooxygenáza, ktorý pomáha vytvárať molekuly, ktoré signalizujú zápal.
Ak tomuto enzýmu zabránite v činnosti, pomôže to znížiť bolesť. Takto funguje mnoho liekov vrátane aspirínu, paracetamolu, ibuprofénu, ketoprofénu, fenoprofénu a tak ďalej. Keď sa vám podarí nájsť novú molekulu, ktorá zabráni cyklooxygenáze v jej fungovaní na laboratórnej miske, potom pravdepodobne zabráni tomu istému aj u zvieraťa, a ak áno, potom bude pravdepodobne pomáhať znižovať bolesť u ľudí. Ak sa v minulosti zvieratám ani ľuďom, ktorí brali liek zabraňujúci enzýmu v činnosti, neprihodilo nič hrozné, je veľmi pravdepodobné (aj keď nie isté), že váš nový liek bude aj bezpečný.
Nový liek, ktorý pracuje úplne novým spôsobom, predstavuje omnoho väčšie riziko, pretože je nepredvídateľný a s oveľa väčšou pravdepodobnosťou môže zlyhať v ktoromkoľvek z vyššie popísaných krokov. Ale zároveň bude takýto nový liek aj nádejou na významnejší pokrok v lekárskej vede. O napätí medzi kopírovaním a inováciou budeme hovoriť neskôr. Jedným spôsobom, ako sa vyvíjajú lieky, je proces nazvaný screening, jedna z vôbec najnudnejších prác, ktorú si môžeme predstaviť pre mladého laboratórneho vedca. Stovky, možno tisíce molekúl, z ktorých každá má trochu iný tvar a veľkosť, sa budú syntetizovať v nádeji, že budú fungovať v tele s určitým cieľom. Potom prídete s laboratórnou metódou, ktorá vám dovolí odmerať, či liek vyvoláva tú zmenu, v ktorú dúfate – napríklad zabraňuje enzýmu v správnom fungovaní – a následne budete skúšať každý z liekov, jeden po druhom, merať ich účinky, pokým neprídete na ten, ktorý funguje dobre. V tomto období vznikajú množstvá skvelých údajov, aby sa hneď vyhadzovali alebo zamykali do pivnice príslušnej farmaceutickej firmy. Len čo nájdete niečo fungujúce v laboratórnej miske, podáte to zvieraťu.
V tejto fáze budete merať množstvo rôznych vecí. Koľko daného lieku nájdete v krvi zvieraťa potom, čo požije tabletku? Ak odpoveď znie „veľmi málo“, vaši pacienti budú musieť jesť konské dávky, aby do seba dostali aktívne množstvá, a to nie je príliš praktické. Ako dlho zostáva liek v krvi, než sa v tele rozloží? Ak odpoveď znie „jednu hodinu“, budú si vaši pacienti musieť brať tabletku dvadsaťkrát denne a ani to nie je najpraktickejšie. Môžete sledovať na čo sa premení vaša liečebná molekula, keď sa rozloží v tele, a robiť si starosti, či niektorý z týchto odpadových produktov nie je sám o sebe škodlivý.
Zároveň budete sledovať toxikológiu, obzvlášť veľmi závažné veci, ktoré by liek úplne vyradili. Chcete napríklad zistiť, či váš liek nespôsobuje rakovinu, dosť skoro v procese jeho vývoja, aby ste mohli poprípade upustiť od jeho ďalšieho výskumu. Aj keby liek spôsoboval rakovinu, môže to byť v poriadku, ak budú ľudia brať váš liek len niekoľko dní; rovnako, pokiaľ tento liek poškodzuje rozmnožovaciu sústavu, ak je to liek – povedzme – na Alzheimerovu chorobu, nemusíme si robiť také starosti (hovorím len, že nie také – aj starí ľudia majú sex). Na túto fázu existuje množstvo štandardných metód. Napríklad môže trvať niekoľko rokov, než zistíte, či váš liek spôsobil rakovinu u živých zvierat, ale aj keď musíte tieto testy urobiť kvôli schvaľovaciemu procesu, budete zároveň uskutočňovať aj prvé testy v laboratórnej miske. Jedným príkladom je Amesov test, pri ktorom spoznáte,či liek spôsobil veľmi rýchlo mutáciu u baktérií, zatiaľ čo sledujete, aký druh potravy potrebuje, aby prežil v laboratórnej miske.
Tu by sme mali zmieniť fakt, že takmer všetky lieky s potrebnými účinkami budú mať pri vyššej dávke nezamýšľané toxické účinky. To je jednoducho fakt. Sme veľmi komplikované živočíchy, ale máme len asi 20 000 génov, takže mnoho stavebných blokov sa v tele používa niekoľkokrát, čo znamená, že látka, ktorá reaguje s jedným cieľom v tele, môže mať pri vyššej dávke v menšej alebo väčšej miere účinky aj na iné ciele.
Takže budete musieť urobiť laboratórne štúdie a štúdie na zvieratách, aby ste poznali, či váš liek zasahuje aj do iných oblastí, ako je elektrická vodivosť srdca, ktorá spôsobí, že liek nebude u ľudí práve obľúbený; a rôzne screeningové testy, aby ste videli, či má liek nejaké účinky na bežné liekové receptory, obličky hlodavcov, pľúca hlodavcov, psie srdce, psie správanie sa; a k tomu rôzne krvné testy. Budete sledovať odpadové produkty lieku vo zvieratách a ľudských bunkách, a ak dostaneme veľmi odlišné výsledky, budeme možno musieť liek testovať aj na iných živočíšnych druhoch.
Potom budete zvieratám podávať vyššie dávky lieku, pokiaľ nezomrú alebo neprežijú nejaké veľmi očividné toxické účinky. Z toho zistíte maximálnu únosnú dávku pri rôznych živočíšnych druhoch (obvykle potkan alebo iný hlodavec a jeden iný druh, obvykle pes) a získate tiež lepšiu predstavu o účinkoch nižších dávok, než sú tie smrteľné. Je mi ľúto, ak vám tento odsek pripadá príliš brutálny. Mám názor – zhruba povedané, aspoň pokiaľ je minimalizované utrpenie – že je v poriadku testovať lieky na zvieratách, či sú alebo nie sú bezpečné. Môžete s tým súhlasiť, alebo nesúhlasiť, ale najlepšie je na to nemyslieť.
Ak budú vaši pacienti užívať liek dlhodobo, budú vás obzvlášť zaujímať tie účinky, ktoré sa objavia až po dlhšom podávaní lieku zvieraťu, takže sa lieky dávajú zvieratám obvykle aspoň mesiac. To je dôležité, pretože až podáte svoj liek po prvýkrát ľuďom, nemôžete im ho dávať dlhšiu dobu, než ste ho dávali zvieratám.
Ak máte veľkú smolu, objaví sa nejaký vedľajší účinok, ktorý zvieratá nemajú, ale ľudia áno. Ide o nesmierne vzácnu situáciu, ale stáva sa to: Practolol bol beta-blokátor, veľmi užitočný na rôzne srdcové problémy, ktorého molekula vyzerala takmer rovnako ako Propranolol (ktorý sa hojne používa a je pomerne bezpečný). Ale z ničoho nič vyšlo najavo, že Practolol spôsobuje problém nazývaný multisystémový okulo-mukokutánny syndróm,čo je naozaj strašná vec. Aj to je dôvod, prečo potrebujeme kvalitné údaje o všetkých liekoch, aby ste tieto veci mohli zachytiť včas. Dokážete si predstaviť, že toto všetko je veľmi časovo náročné a drahé a nikdy si nemôžete byť istí, že získate bezpečný, účinný liek keď už sa dostanete tak ďaleko, pretože ste ho doposiaľ nepodali ani jedinému človeku.
Vzhľadom na nepravdepodobnosť celého tohto procesu mi pripadá ako zázrak, že nejaký liek vôbec funguje, a ešte väčší zázrak je, že sme vyvinuli bezpečné lieky ešte skôr, než bolo potreba všetky tieto testy uskutočňovať a než to vôbec bolo technicky možné.
Zistite si viac o novinke Skorumpovaná farmácia.
Autor článku: Vydavateľstvo Ikar