Priznajme si, že krízy majú v sebe niečo znepokojujúce a často nás odvádzajú preč od bežného zabehnutého kolobehu života. Čo bolo v jednej chvíli v poriadku, môže byť v nasledujúcom okamihu úplne naopak. Takúto situáciu by sme nemali len bezhlavo akceptovať, ale chopiť sa ponúkanej šance a vnímať ju ako na novú príležitosť.
V dnešnom hektickom období nie je žiadne umenie podľahnúť nejakej kríze – v práci, vo vzťahu alebo emocionálnej kríze. Pritom to všetko pôsobí na naše zdravie, oberá nás o energiu, náladu a zaťažuje nás psychicky (a tým aj fyzicky). Kurt Tepperwein v povzbudivej knihe Kríza ako šanca predstavuje možnosti riešenia, ako úspešne zvládnuť krízy. Zistíte ako získať nad sebou moc, aby ste dokázali konať, a nie iba pasívne reagovať na podnety.
K.Tepperwein píše – tu je dobrá správa: Problémy nášho života nie sú žiadne náhody. Sú to skôr vhodne zmerané lekcie, z ktorých sa máme poučiť. A tie nás robia silnejšími duševne i fyzicky.
V knihe Kríza ako šanca sa venuje rôznym typom krízy, aj takým, ktoré vplývajú na naše zdravie a psychickú pohodu. Ako prekonať stres? Ako naložiť so strachom, agresiou, smútkom, či citlivosťou, ktoré nás zbytočne zaťažujú? A ako má vyzerať psychohygiena – očista vnútorného sveta?
Prečítajte si úryvok z knihy svetoznámeho odborníka Kurta Tepperweina.
Choroba ako kríza
Každá choroba je fyzickým znamením väčšej alebo menšej krízy a symptóm je jednoznačná správa o príčine tejto krízy. Naše telo, tento nádherný vyslanec života, nám neustále posiela správy. Nevraví nám touto cestou len to, že sa práve nesprávame k životu vhodne, ale ukazuje nám aj, kde a čo je potrebné urobiť, aby sme sa znova dostali do harmónie so životom. A pokiaľ jeho správam nevenujeme pozornosť, posiela nám na oplátku bolesť. Takto nás núti sa tým zaoberať. Ak mám stále bolesti, potom som prehliadol nejaký signál. Kto trvalo prepočúva neprepočuteľné a prehliada neprehliadnuteľné, ten sa nemôže potom čudovať, ak jedného dňa stratí zrak aj sluch. Nie nadarmo sa hovorí: "Tí, ktorí sami na sebe nepracujú, na tých sa bude pracovať."
Sú to predovšetkým neustále drobné priestupky voči tým najjednoduchším hygienickým pravidlám, ktoré nám nakoniec privodia ochorenie. Pokiaľ budú tí obézni menej jesť, pijani menej alebo vôbec piť, fajčiari prestanú fajčiť, tí leniví sa budú o trocha viac hýbať a všetci budeme správne dýchať, pozitívne myslieť, čítať dobré knihy a pozerať sa na pekné veci, mohli by sme zachrániť viac životov a zbaviť sa chorôb, podobne ako s pomocou všetkých tých drahých postupov v modernej medicíne.
Avšak mnoho ľudí nechce byť naozaj zdravých, nechcú mať žiadne ďalšie ťažkosti, a preto žijú rovnako nesprávne ako doteraz. Kríza kvôli chorobe, a nech to je len "mini kríza" z prechladnutia, je preto jednostaj fyzickým výrazom duchovno-duševnej disharmónie a tá sa nedá odstrániť ani liekmi ani injekčnými striekačkami a už vôbec nie operáciou, ale iba zmenou nášho myslenia.
Bohužiaľ väčšina ľudí nerozpoznáva chorobu ako láskavé upozornenie tela na narušenie vo vedomí, namiesto toho v nej vidí ranu osudu, vrtoch prírody alebo jednoducho len náhodu, ktorá sa niekomu jednoducho prihodí a iný je od nej uchránený. Telo je viditeľným vyjadrením vedomia, a preto sa nám liečením takýchto symptómov nepodarí zbaviť, ale sme schopní rozpoznať a riadiť sa takouto správou a stať sa znova "zdravými", rovnako ako plnými a dokonalými.
Skutočnou príčinou choroby je to, že sme zabudli, kto naozaj sme. Preto nežijeme ako tí, ktorými sme, čo vedie k neprirodzenému spôsobu života, ktorý sa prejaví na tele ako ochorenie. Ale pokiaľ mám správu pochopiť a nasledovať, potom môže byť choroba tiež telesným prejavom jeho uzdravovania v mysli, telesného príznaku transformácie. Choroba je však vždy cestou ku mne samému a šancou, ako nikdy nepoznať odsúdenie a pokiaľ sa tejto šance nechopím, nútim život, aby ma "doučoval" a opakoval mi túto správu zodpovedajúcou a zrozumiteľnou formou.
V akomkoľvek štádiu sa ochorenie nachádza, vždy za tým stojí nevyriešený "problém", neschopnosť alebo nevôľa správne reagovať na požiadavky života. Choroba nám teda ukazuje len to, že sa k životu nesprávame spravodlivo a núti nás prijať nápravné opatrenia. Predpona "pro" nám vraví, že táto správa je tu "pre" nás a nám má len poslúžiť a pomôcť urobiť to správne. Pokiaľ ale tejto správe nerozumieme alebo podľa nej nereagujeme, potom nútime život, aby nám túto správu poslal v inom jazyku. Potom nemusí ochorieť len telo, ale rovnako sa ochorenie môže prejaviť v zamestnaní, v partnerskom živote alebo v hospodárskej situácii. Životná energia nemôže voľne lietať, pokiaľ v sebe nesledujeme tú hlbokú túžbu, ak žijeme inak, akoby sme mali, ak so sebou samými nie sme zajedno.
Päť fáz "krízy prostredníctvom choroby"
Často však reagujeme so vzdorom. Namiesto toho, aby sme prijali túto správu s vďakou, nasledovali ju a vykonali to "potrebné", bránime sa proti tomu a takto prichádzame do vážnej krízy. Táto prebieha v určitých fázach:
V prvej fáze získame diagnózu, ako napríklad je rakovina. Je to šok, akoby sme dostali tvrdú ranu do hlavy. Nechceme tomu uveriť. Lekár sa musel jednoducho pomýliť a táto diagnóza nemôže byť správna Pôjdem k inému lekárovi, ktorý pozná skutočný stav.
Potom nasleduje druhá fáza: Tiež druhý doktor potvrdili diagnózu. Tak je to pravda. Teraz začnem hľadať vinníka. "Prvý doktor, že je vinný, že nejednal dosť rýchlo. Ja by som bol pripravený, ale naozaj som nevedel, čo mám robiť." Alebo: "Na vine sú ostatní, ktorí videli, čo sa deje, prečo ma potom žiaden z nich neupozornil."
Potom príde tretia fáza, kedy podnikneme všetko pre to, aby sme našli, pokiaľ možno, zázračného liečiteľa alebo duchovného liečiteľa. Niekto nám predsa musí byť schopný pomôcť, veď nemôžeme len tak sedieť s rukami zloženými v lone. Voláme o pomoc, cestujeme tam i onam, berieme si toto, až kým si neuvedomíme, že nič nepomáha.
Potom nastáva štvrtá fáza: Vzdávame sa. Nič z toho nemá zmysel. Všetko sa stáva tak nezmyselným. Sotva rozprávame, upadáme do depresie, vzdávame sa všetkých nádejí.
V tomto okamihu sa môže udiať zázrak piatej fázy. Náhle prídeme k jasnému riešeniu. V podstate sa nič nezmenilo, situácia je síce ešte stále beznádejná, ale to my už viac nie sme. Šíri sa nami neuveriteľný pokoj a kráčame dňom v dokonalej vyrovnanosti. Vzduch sa nám zdá oveľa priezračnejší, slnko svieti jasnejšie, vtáky radostne spievajú, život je náhle nevýslovne krásny a každý okamih nekonečne cenný. Teraz je možné rozpoznať tú správnu vec, urobiť ju a pozvoľna riešiť hrozbu, že liečba neprebieha. Ale so symptómom zmizne aj čaro, ktoré umožňovalo životu vyzerať tak nádherné. Sme síce zdraví, ale každodenný život nás znovu dostal. Na okamih sme boli v "ľahkosti bytia" tak, ako je život v podstate myslený.
Choroba ako priateľ
Choroba môže byť symptómom disharmónie alebo priateľom, ktorý mi pomáha spraviť ďalší krok v mojom rozvoji. Choroba tiež niečo spätne dáva do poriadku, alebo je dôvodom spraviť smerom k budúcnosti nový krok, ktorý by sme bez tohto dôvodu neurobili. Možno som potreboval ochorenie tiež ako skúsenosť k dokonalosti duše, pretože k dokonalosti patrí, že som prekonal všetky skúsenosti, nielen tie príjemné, aby som sa celkom stal sebou samým. Takto nám v skutočnosti pomáha táto zdanlivá nedokonalosť stať sa dokonalými, akí hlboko vnútri už sme a vždy sme boli - nami samými.
Je preto nevyhnutné, aby sme sa stotožnili s hlbším zmyslom nášho ochorenia, aby sme sa sami seba spýtali: "Čo táto choroba pre mňa znamená, a prečo som ju dostal práve teraz?" Čo nesedí na mojom živote a ako môžem odstrániť tento falošný tón z melódie môjho života, aby nielen som porozumel posolstvu, ale tiež aj prijal a vyvodil z toho potrebné závery.
Prečítajte si ďalší úryvok z novinky Kríza ako šanca.
Autor článku: Vydavateľstvo Ikar