Ľudia s poruchami autistického spektra sú často nútení dlhodobo zostať v rodičovskej starostlivosti, prípadne v domove sociálnych služieb, kde žijú v izolácii a bez hlbšieho zmyslu života. Vďaka školeným job koučkám, ktoré sú zapojené do projektu Autisti v práci, však ľudia s autizmom dostávajú šancu ukázať svoje schopnosti. Job koučky im pomáhajú pri hľadaní práce a nadviazaní kontaktu s potenciálnym zamestnávateľom, no taktiež s cieľavedomým rozvojom a tréningom. V súčasnosti je do projektu zapojených 30 klientov.
Človek s autizmom je pre firmu prínosom
Spolupráca s ľuďmi so zdravotným postihnutím nikdy nie je jednostranná. Milan, jeden z prvých autistov zapojených do projektu Autisti v práci, je veľmi šikovný a učenlivý, a postupom času svoje povinnosti zvláda už aj bez prítomnosti job koučky. „U Milana je najmarkantnejší posun k samostatnosti a zodpovednosti. Čím dlhšie spolu pracujeme, tým viac vecí si dokáže samostatne vybaviť, postarať sa o seba. Dospel,“ vysvetľuje Eva Mižáková, Milanova job koučka. Milan však u zamestnávateľa nie je iba pomocnou pracovnou silou – kolegov pravidelne odzbrojuje svojským zmyslom pre humor.
Vďaka projektu si mnohé firmy začínajú uvedomovať potenciál a výhody zamestnávania človeka s autizmom. „Ľudia s autizmom berú prácu úplne inak ako my. Tým, že dostanú možnosť sa zamestnať, svoje miesto si vážia a často sú pri činnostiach precíznejší ako človek bez postihnutia,“ vysvetľuje Ivan Štubňa zo spoločnosti SPOSA. „Vďaka práci sa stávajú samostatnejšími a postupom času vedú oveľa zmysluplnejší život,“ dodáva.
Budúcnosť projektu je neistá
Pozitívne výsledky a ohlasy zamestnávateľov potvrdili, že projekt Autisti v práci má pre ľudí s touto poruchou veľký význam. Doposiaľ financovanie a chod projektu zastrešovala nadácia The Velux Foundations, vďaka ktorej iniciatíva funguje dodnes. Spolupráca s donorom sa však zakrátko skončí, a preto SPOSA potrebuje nájsť udržateľné riešenie, aby mohol projekt pokračovať ďalej.
„Od spustenia projektu Autisti práci sa nám podarilo nájsť prácu 17 ľudom s autizmom. Siedmi z nich pracujú na pracovný úväzok, desiati pracujú ako dobrovoľníci, čo znamená, že sú na ceste k pracovnému úväzku. Na Slovensku to však stále bude iba zlomok ľudí s touto poruchou, a preto by sme chceli touto cestou vyzvať štát, aby sa problémom začal viac zaoberať a prispôsobil situácii našu legislatívu,“ dodáva Ivan Štubňa.
Nemusia byť odkázaní iba na podporu od štátu
Na Slovensku máme tri stupne asistovaného bývania pre ľudí s autizmom: pobytové zariadenia, zariadenie podporovaného bývania a podporu samostatného bývania, ktorá je najvyšším stupňom nezávislého života. Ročné náklady štátu na jedného klienta v pobytovom zariadení sú približne 12 000 €. V dôsledku jednotvárnych aktivít, ktoré často takéto pobytové zariadenia poskytujú, u väčšiny autistov nastáva regres. Pri zariadení podporovaného bývania sa príspevky znižujú približne na polovicu, teda 6 000 €. S ohľadom na počet ľudí s týmto ochorením je momentálna situácia pre štát pomerne drahá.
Interaktívnejšou alternatívou, ako pre rodiny, tak aj človeka s autizmom, je Rehabilitačné stredisko, ktoré SPOSA prevádzkuje počas celého roka. „Sociálna rehabilitácia v našich strediskách spočíva v rôznorodých aktivitách, ktoré smerujú k budúcemu začleneniu jedinca do spoločnosti a jeho samostatnosti,“ dodáva Ivan Štubňa.
Zamestnaný autista je pre našu spoločnosť užitočný
Pod dozorom job kouča a aktívnou starostlivosťou vie človek s autizmom nájsť zamestnanie, čím z dlhodobého hľadiska ušetrí štátu množstvo prostriedkov, ktoré by za iných okolností venoval na jeho podporu. Okrem toho si uvedomí hodnotu peňazí a namiesto invalidného dôchodku sa už spolieha aj na vlastné príjmy, ktoré navyše môže použiť na dofinancovanie bývania. Dostáva sa tak na najnižší stupeň asistovaného bývania – podporované bývanie – na ktoré štát prispieva približne 2 400 € ročne.
Z hľadiska pravdepodobnosti by doba práce s osobou s autizmom nemala presiahnuť 22 mesiacov, respektíve 1 100 hodín, po čom je už stredne funkčný autista schopný fungovať v zamestnaní bez podpory job kouča. V praxi býva počet hodín dokonca oveľa nižší. „Príspevok štátu na kaučing nepresiahne jeden ročný náklad na ubytovanie v pobytovom zariadení, ktorým zároveň neskôr ušetrí niekoľko tisíc eur ročne,“ vysvetľuje Ivan Štubňa.
Viac informácií o autizme a pomoci ľudí s autizmom nájdete na stránke www.sposa.sk.