Rozhovor: Ľudia často končia ako turisti po ambulanciách

Bratislava, 6. apríl 2017 - Medzi jeho pacientov patria napríklad tenisti Dominik Hrbatý a Henrieta Nagyová, hviezda slovenskej cyklistiky Janka Keseg Števková či spevák Jožo Ráž. Lekár Vladimír Hostýn patrí na Slovensku medzi popredných odborníkov na športovú medicínu a podiatriu, a zároveň medzi lekárov, ktorí sa rozhodne neboja používať nové metódy. Okrem klasických medicínskych postupov sa zaoberá aj využitím tzv. metód adaptívnej medicíny. „Liečbu sa snažíme orientovať holisticky s minimálnym užívaním liekov; je pritom jedno, či ide o „zdravého, ale nedostatočne vyšetreného“ alebo o chorého človeka. Ak vieme niekomu čo i len trochu pomôcť a uľaviť mu, sme spokojní,“ hovorí.

Boli ste primárom oddelenia zameraného na diabetickú nohu. Tento medicínsky odbor a športové lekárstvo môžu na prvé počutie znieť diametrálne odlišne. Ako ste sa dostali k tejto kombinácii?
Od 16 rokov som sa venoval futbalu a basketbalu, po skončení LF Univerzity Komenského v Bratislave som ako lekár „ovoňal“ problematiku funkčnej diagnostiky a neskôr ako telovýchovný lekár som spolupracoval  pri starostlivosti o vrcholových športovcov. Podieľal som sa napríklad na príprave expedície na Mount Everest, ktorá úspešne dosiahla vrchol. Bol som lekárom popredného československého basketbalového družstva Slovan CHZJD Bratislava. Postupne, ako mi vyrástli dcéry, som sa na 12 rokov stal trénerom mládeže. Pracovné povinnosti lekára ma priviali do OLU Lehnice, kde som sa stal v roku 1995 primárom interného oddelenia so zameraním na diabetickú nohu. A pohybová aktivita bola jednou z liečebných metód. Skúsenosti z predošlých rokov som využíval u diabetikova následne poznatky od diabetických pacientov (podológia) u športovcov aj u bežných ľudí. A tak sa to neustále prelínalo a prelína sa až doteraz.

Venujete sa teda v súčasnosti viac diabetológii alebo športovcom?
Nedá sa povedať, že niečo robím viac, je to dané požiadavkami klientov a pacientov. V oboch prípadoch je potrebný komplexný prístup a v rámci možností sa o to snažíme.

Cukrovka sa označuje za epidémiu 21. storočia. V čom vidíte príčinu a aké sú dnes vyhliadky pre pacientov, ktorým ju diagnostikujú?
Príčin, prečo hovoríme o epidémii, je viac, sú všeobecne pomenované. Hlavne je to životný štýl s nesprávnou zmenou stravovacích návykov, nedostatok vhodnej pohybovej aktivity, nie tej „adrenalínovej“, nadmerný stres. Ak sa nezmení individuálny prístup ľudí a zdravotná politika štátu, tak sa situácia bude iba zhoršovať.

Majú dnes „cukrovkári“ nádej na plnohodnotný a dlhý život? Akými postupmi to možno dosiahnuť?
Ak diabetici nezmenia radikálne svoj životný štýl, nemajú šancu na zmenu, nemajú šancu na dlhý a plnohodnotný život. So svojimi komplikáciami skončia ako turisti po ambulanciách. Zdravotnícka obec by im mala pomôcť v tejto zmene. Vyzerá to však skôr tak, že je jednoduchšie predpisovať lieky,ako napríklad denne cvičiť vhodnou intenzitou.

Namiesto fitnes centier pre mladých svalovcov by sa mali zakladať miesta pre systematické preventívne cvičenie potenciálnych pacientov a pre chorých pod kontrolou zdravotníckeho personálu. A tiež cielenejšie vyhľadávať rizikové osoby. Z problematiky podológie jeden príklad: systematicky sa nevyhľadávajú pacienti s rizikom neuropatických komplikácií, ktoré často končia amputáciou končatín. Je to potom záťaž pre pacienta, jeho rodinu aj spoločnosť. Pritom včasným vyhľadávaním a vhodnou liečbou možno mnohým amputáciám zabrániť. Mám na mysli nielen farmakologickú liečbu, ale popri úprave jedálneho lístka a vykonávaní vhodných telesných aktivít by sa diabetici mali aj starať o svoje nohy a ich pohyb. Práve nedostatočná starostlivosť o končatiny a používanie nevhodnej obuvi často vedú k tomu, že u diabetikov vznikajú nehojace sa rany, ktoré vedú k amputácii.

Jednou z bolestivých komplikácií cukrovky je neuropatia. Tá spôsobuje diabetikom veľké bolesti. Sprevádza tento problém cukrovku často?
Podľa niektorých štúdií má prakticky každý diabetik nejakú formu polyneuropatie (PNP). V súčasnosti sa PNP rieši až po objavení sa príznakov a v mnohých prípadoch diabetici nie sú skríningovo neurologicky preventívne vyšetrení ani niekoľko rokov po diagnostikovaní cukrovky. Základom liečby je úspešná normalizácia metabolizmu cukrov. Pacienti sa pritom spoliehajú na farmakologickú liečbu: Dajte mi tabletku a ja si budem pokračovať vo svojom životnom štýle, tak ako to je aj pri iných ochoreniach. Samozrejme, sú aj iné nefarmakologické spôsoby, problémom sa ale zdá byť to, že tieto vyhľadávame neskoro, spravidla až po neúspechu tzv. liečby lege artis.

Čo konkrétne odporúčate diabetikom Vy?
Cukrovka je tichý a pomalý zabijak. Preto treba čím skôr zmeniť svoj životný štýl bez hľadania výhovoriek – stravovací režim, pohybovú aktivitu. Každý si je strojcom svojho šťastia. To znamená, že každý by mal chcieť zmenu sám, nemala by mu byť vnucovaná. Nefarmakologické intervencie rôzneho druhu sú pravdepodobne najúčinnejšie vo včasných štádiách ochorenia, preto  nečakajte. A lieky nie sú vždy všemocné. My pacientom ako podpornú liečbu odporúčame napríklad prístroj Stimsmart, ktorý regeneruje tkanivo, čím pomáha odstrániť pálčivé bolesti pri neuropatii, alebo ozónoterapiu. Tieto metódy využívame pri športovcoch aj pri nešportovcoch.

Ako táto liečba pomáha športovcom?
Napríklad pri vyšetrení variability srdcovej frekvencie (HRV) sledujeme športovcov s približne rovnakou výkonnosťou v danom čase, no s rôznymi parametrami HRV, ktoré upozorňujú na to, že jedna skupina má výrazne vyčerpané funkčné rezervy, ešte však nepociťuje problémy. Ak neskôr pozorujete týchto športovcov opäť, nebudete počuť o ich výborných výkonoch. Preto napríklad sledovanie aktivity vegetatívneho nervového systému by malo byť pravidelnou súčasťou monitoringu športovca. A prekvapivo, aj súčasťou monitoringu diabetika s polyneuropatiou, kde zmeny aktivity vegetatívneho systému (pokles aktivity „liečivého“ parasympatika) idú ruka v ruke s komplikáciami. Liečebná terapia Stimsmart športovcom zase pomáha zvýšiť ich výkonnosť a urýchliť regeneráciu tela.

Môžete teda zhrnúť holistické postupy, ktoré diabetikom či športovcom odporúčate?
U oboch skupín by sa mali viacej využívať všetky relaxačné metódy. Takou je napríklad dychová gymnastika a kontrolované dýchanie, otužovanie, transkraniálna stimulácia hypotalamu Stimsmart, audiovizuálna relaxácia, elektromagnetické aplikácie (Geowayinfra podložka s rôznymi programami, maska Lifebalance). Tieto metódy dokážu zmeniť aktivitu vegetatívneho systému, predovšetkým „liečivého“ parasympatika.

Aké sú Vaše ciele na poli športového lekárstva a diabetológie?
Aké sú ciele? Asi prvý je pokračovať v mojej práci, zlepšovať ju, vyhľadávať nové metódy a zavádzať ich úspešne do praxe tak, aby som bol spokojný ja i pacient alebo klient. Druhý je aplikovať na sebe to, čo odporúčam, aby ostatní mohli povedať, že netáram…

Zdroj: redakcia