Košice, 10. apríl 2017 - Teplé počasie postupne vyháňa kliešte z ich úkrytov. Pohyb v jarnej prírode sa preto neodporúča bez prevencie v podobe repelentových preparátov, vhodné je tiež obliecť si priliehavý hladký a svetlý odev.
Ďalšou možnosťou prevencie je aj očkovanie: „Proti kliešťovej meningoencefalitíde je najbezpečnejšou ochranou preventívne očkovanie. K dispozícii sú dva druhy očkovacích látok, ktoré obsahujú inaktivovaný vírus. Dostupné vakcíny vyžadujú podanie 3 dávok. Imunita trvá 3 – 4 roky, preto sa po 3 rokoch odporúča ďalšia dávka. Proti ďalšiemu ochoreniu prenášanému kliešťami, ktorým je Lymská choroba, očkovanie nateraz nie je možné. Očkovacia látka je však vo vývoji,“ uviedol prednosta Kliniky infektológie a cestovnej medicíny, prof. MUDr. Iva Schréter, CSc.
Najväčší výskyt kliešťov je od apríla do októbra a sezóna zvyčajne vrcholí v júli. Ak sa teda v najbližších mesiacoch vyberiete na výlet do prírody, po návrate je vhodné prezrieť celé telo, či sa niekde kliešť neprichytil (nezabúdajte prezrieť aj vašich domácich miláčikov, keďže kliešť sa rád priživí aj na ich krvi). Ak kliešťa nájdete už prisatého, mali by ste ho čo najskôr odstrániť. Prof. MUDr. Iva Schréter, CSc. vysvetľuje presný postup: „Kliešťa je vhodné vyberať pinzetou, ktorou je ho potrebné zachytiť čo najbližšie pri koži za hlavičku a vytiahnuť ho vykývaním, alebo striedavým točením do strán a stupňovaním ťahu.“ Včasné odstránenie kliešťa je dôležité, ale ak ste v lese a nemáte so sebou nijaké pomôcky, odstráňte si ho radšej až doma. Ak sa stane, že časť kliešťa ostane v koži, netreba robiť paniku. Miesto ošetrite masťou s obsahom antibiotika a zvyšok kliešťa sa po čase vylúči mimo kože podobne ako drevená trieska. Vhodnejšie je ale vyhľadať lekára, ktorý vám odtrhnutú hlavičku kliešťa odborne a za sterilných podmienok odstráni.
Aké ochorenia pri kliešťoch hrozia?
Kliešťová encefalitída sa častejšie vyskytuje v ohniskách, čiže v závislosti od regiónu. Vírusmi sa možno nakaziť dokonca aj pri konzumácii nepasterizovaného kozieho, kravského i ovčieho mlieka a výrobkov z nich. Čas od nákazy po objavenie sa prvých príznakov je priemerne 7–14 dní. Toto vírusové ochorenie prebieha obyčajne vo dvoch vlnách. Prvá vyzerá ako ľahká chrípka, vrátane nechutenstva i črevných ťažkostí, ktorej priebeh sa po 3–4 dňoch zmierni a nastáva bezpríznaková fáza, ktorá môže trvať až 20 dní. Potom však prudko nastúpi druhá podstatná fáza choroby - vysoká teplota, úporné bolesti hlavy, vracanie, svetloplachosť, stuhnutie šije a ďalšie príznaky charakteristické pre postihnutie centrálneho nervového systému. Jednou z najzávažnejších komplikácií je zápalové infekčné ochorenie blanitých obalov mozgu. Môže mať trvalé následky ako obrna, chronické bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, výnimočne sa môže skončiť aj smrťou.
Lymská borelióza má bakteriálny pôvod, takže sa dá v skorom štádiu úspešne liečiť antibiotikami. Neliečená lymská borelióza môže prejsť do chronických problémov srdca a nervov, môže skončiť aj smrťou. Čím dlhšie je nakazený kliešť prisatý, tým je riziko prenosu na človeka vyššie. Odhaduje sa, že v našich podmienkach je nakazených boréliami priemerne 15–25 % kliešťov. Je to niekoľkonásobne vyšší výskyt ako v prípade kliešťovej encefalitídy, kde sa hovorí o 2 % kliešťov nakazených nebezpečným vírusom.
Po približne 3–32 dňoch od nákazy sa v mieste uhryznutia kliešťom objaví u 60–80 % pacientov červená škvrna, ktorá sa postupne zväčšuje a uprostred bledne. Tu treba spozornieť a vyhľadať lekára. U neliečených pacientov toto začervenanie zmizne po 3–4 týždňoch, po nasadení liečby antibiotikami už v priebehu niekoľkých dní. Ak sa však bakteriálna infekcia neodhalí, po niekoľkých mesiacoch, ba i rokoch, dochádza k ťažkým ochoreniam nervov a kĺbov. Pri diagnostike sa využíva odber krvi na protilátky.
Anaplazmóza je bakteriálna infekcia s inkubačnou dobou 1–3 týždne od prisatia kliešťa a má príznaky pripomínajúce chrípku. Vyvoláva horúčky, nechutenstvo, bolesti hlavy. Lieči sa antibiotikami. Na Slovensku u človeka dosiaľ nebola zistená, dôvodom však môže byť aj to, že lekári nemali možnosť ju odhaliť. U pacienta ju prvýkrát diagnostikovali v roku 1997 v Slovinsku. Ak má teda človek po tom, čo si našiel kliešťa, príznaky podobné chrípke, mal by vyhľadať lekára.
Zdroj: UNLP Košice