Karfiolová pizza

Kto by nemal rád piatkové rodinné posedenie pri pizzi?
 
My si doma pripravujeme rôzne verzie karfiolovej pizze. Ja ju mám najradšej s pórom, hubami, parmezánom a rukolou.

Čo potrebujeme:
1 hlávky karfiolu – rozobrať na ružičky
1 jemne rozšľahané bio vajce
z voľného výbehu
1 najemno nakrájaná cibuľa
1 ČL mletej rasce rímskej
1 ČL mletého koriandra
1 ČL najemno nasekaného rozmarínu
1 ČL najemno nasekanej šalvie
1 lyžička za studena lisovaného extra panenského olivového oleja
himalájska soľ a mleté čierne korenie
prílohy podľa chuti
 

1. Rúru predhrejte na 180 oC (plynovú zapnite na 4. stupeň a teplovzdušnú na 160 °C). Plech na pečenie vyložte papierom na pečenie.
2. Karfi ol spracujte v kuchynskom robote. Výsledok by mal mať konzistenciu podobnú strúhanke. Predtým ho môžete napariť, ale dá sa to aj so surovým.
3. Preložte ho na čistú utierku a vytlačte čo najviac vody. Tento krok je pri príprave chrumkavého cesta na pizzu veľmi dôležitý.
4. V miske ho zmiešajte s vajíčkom, cibuľou, koreninami, bylinkami, olivovým olejom, soľou a čiernym korením.
5. Zmes preložte do stredu plechu. Zakryte ju druhou vrstvou papiera na pečenie a dlaňami alebo valčekom na cesto vyformujte kruh.
6. Pečte asi 20 – 25 minút, kým cesto nebude pevné a jemne zlatisté.
7. Vyberte ho z rúry a obložte obľúbenými prílohami. Môžete tiež pridať viac korenia, soli a olivového oleja.
8. Vložte do rúry na ďalších 10 – 15 minút.
9. Vyberte a pred krájaním nechajte chvíľu vychladnúť.
 
2 PORCIE
ČAS PRÍPRAVY: 55 MINÚT VRÁTANE PEČENIA

Úryvok z knihy Recepty mojej zdravej kuchyne:

Ak by som mala namaľovať obraz svojho vtedajšieho života, vyzeral by takto:
nedostatok spánku, utápanie sa v pocitoch nízkeho sebavedomia, malátnosť a nedostatok životnej energie, priberanie bez zjavnej príčiny, ochromenie úzkosťou, útrpné hormonálne výkyvy, závislosť od popíjania alkoholu na spoločenských podujatiach, štyri čierne kávy „bez kalórií“ denne, zneužívanie umelých sladidiel, všetko nízkotučné, paranoidný strach z chorôb, počítanie kalórií a chorobné držanie diét, intenzívne cvičenie dvakrát denne, odopieranie si jedla, čo viedlo k záchvatom prejedania sa, návšteva asi každého výživového poradcu v Sydney. A aby som nezabudla, bola som tiež prilepená k svojmu iPhonu, posadnutá samoopaľovacími krémami a vôbec, ale vôbec som nerešpektovala svoje telo. Najhoršie je, že som vtedy svoj životný štýl považovala za normálny. Dokonca za zdravý – a to som študovala zdravie! Moja myseľ bola pánom a moje telo otrokom. Vyčerpávalo ma to – neskutočne. Takto sa nedá žiť.
 
Teraz, o niekoľko rokov neskôr, som vnútri aj navonok úplne iným človekom. Prevzala som kontrolu nad svojím životom a svojimi myšlienkami. Teraz k výžive, zdraviu a pocitu pohody pristupujem omnoho miernejšie. Je to úplne jednoduché: počúvam svoje telo a poskytujem mu, čo potrebuje.
 
Čo som zmenila?
V prvom rade som sa rozhodla naučiť sa čo najviac o výžive a o tom, ako funguje telo. Tiež som: si vybudovala sebavedomie a zdravý vzťah k jedlu, začala navštevovať dobrého psychológa, aby som našla príčinu svojej nespokojnosti a naučila sa zvládať stres, vymenila spracované jedlá za plnohodnotné potraviny, obmedzila príjem lepku a cukru, začala piť menej kofeínových a alkoholických nápojov, začala piť viac vody, do svojej stravy pridala viac zelených potravín, sa zbavila otravných udalostí a vzťahov, ktoré mi len škodili, začala používať prírodnú kozmetiku a čistiace prostriedky, začala robiť pohybové aktivity, ktoré ma bavia. Naučila som sa rešpektovať samú seba. Pochopila som, že som dosť dobrá taká, aká som. Vďaka týmto zmenám už môžem povedať, že milujem svoje telo. Trvalo mi dlho naučiť sa považovať svoje telo za nádherné a dokonca aj teraz mi to vháňa slzy do očí. Keď som už úspešne prešla na druhú stranu, chcem pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí. Okolo seba neustále vídam ženy, ktoré bojujú proti svojim telám. Snažia sa o dokonalosť a ak sa im zdá, že zlyhali, vinia z toho seba. Stretávam priveľa očarujúcich duší, ktoré trpia nízkou sebadôverou. Vídam vystrašených a unavených ľudí s nadváhou, ktorí netušia, ako vyriešiť svoje problémy. Keď vidím ľudí trpieť bolesťou, ktorú si tak živo pamätám, puká mi srdce. Chcem, aby ste vedeli, že sa to dá zmeniť k lepšiemu. Z kolotoča plného viny sa dá vystúpiť. Dokážete prestať bojovať samy so sebou. Dokážete sa naučiť bezpodmienečne milovať svoje telo a samy seba. Dokážete byť nedokonalo dokonalé.

Zdroj: Vydavateľstvo Motýľ