Téma pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) župy, je nepoznanou témou pre ľudí, a preto aj zorientovanie sa v právomociach župy, nie je celkom jednoduché. Robím tak preto, aby som v tejto zložitej veľmi sofistikovanej téme pomohol zorientovať sa aj bežným ľuďom, ktorí nemusia byť presne fokusovaní na funkciu župy, financií, regionálnom zdravotníctve či sociálnej starostlivosti a vedie ma k tomu úprimný dôvod, aby sme išli naozaj po vecných argumentoch.
Budem sa v mojom stanovisku venovať, predovšetkým pohľadu ich vynakladania na zvyšovanie kvality a efektívnosti zabezpečovania poskytovania zdravotnej starostlivosti vo väzbe na pacienta ktorý musí byť na prvom mieste ako je zakotvené v PVV na roky 2016-2020. Meradlom dosiahnutia tejto efektívnosti musí byť Ústava čl. 40 v ktorom je zakotvené že občan má ústavné právo na ochranu zdravia....Toto právo je garantované štátom ako verejným poskytovateľom zdrav starostlivosti.
Ak do zdravia zdravých ľudí investuje každý rezort časť svojich zdrojov (nie iba finančných) umožní to nie len zlepšiť zdravie, ale bude to mať pozitívny vplyv na dlhodobý sociálny a hospodársky vývoj krajiny. Investície do zdravotníctva a do zdravotnej starostlivosti orientovanej na výsledky zlepšia zdravie chorých a identifikujú zdroje ktoré sa môžu uvoľniť na riešenie rastúceho dopytu v rezorte zdravotníctva.
Treba zdôrazniť, že pozitívny vývoj v podobe nového zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je skôr následkom povinnosti plnenia predvstupových kritérií do EÚ než pocitu vnútornej potreby. Dôkazom toho je, že v reálnej praxi stále nebádať primeraný kvalitatívny posun. V uplynulom období bola časť kompetencií týkajúcich sa starostlivosti o zdravie prenesená do kompetencie samosprávy. Dôsledkom tejto nedokonanej decentralizácie je oslabenie integrity manažmentu zdravotnej starostlivosti a determinantov zdravia, čo má negatívny vplyv na spoločnosť z pohľadu starostlivosti o zdravie.
Stále však existujú oblasti, ktorých aktuálny stav, vývoj a interné procesy zjavne zaostávajú a vzniká zväčšujúci sa rozdiel medzi potrebou a realitou. Jednou z takých oblastí je aj regionálna zdravotná starostlivosť o zdravie, v kontexte vývoja a stavu determinantov zdravia. Nedokonanej z pohľadu fiškálnej decentralizácie, a nie celkom jasného účelu prenosu niektorých kompetencií. V uplynulom období výkonu funkcie župana Pavlom Frešom nebola vykonaná skoro žiadna pozitívna zmena smerom k občanom z regiónu Bratislavského kraja.
Čo chýba ľudom v kraji a obciach? Odpoveď je špecialisti, ambulancie, pediatri atď. Aj mix sociálnej a zdravotnej starostlivosti – lôžkové zariadenia v správe a pôsobnosti samosprávneho kraja (BSK) lôžkové zariadenia sú často využívané /zneužívané na zabezpečenie sociálnej starostlivosti a služieb hlavne pre starých občanov, a to najmä v dôsledku obmedzenej dostupnosti domovov dôchodcov, DSS, hospicov, a podobných typov zariadení. Toto využívanie, patriace do sociálnej sféry, odoberá zdroje zdravotníctvu.
Personálne zabezpečenie zdravotníctva je obzvlášť závažný problém. Priemerné platy v zdravotníctve sú v porovnaní s inými sektormi absolútne poddimenzované. Lekári a aj zdravotnícky personál ošetrovateľov nie sú dostatočne motivovaní k svojej práci. Svoju prácu ale robia s citom a láskou k ľudom. Zaslúžia si lepšie odmeny za ich výkon. V prípade zvolenia do funkcie župana ich posilním tak, že budem mimoriadne odmeňovať lekárov aj personál špeciálnymi odmenami županom.
Redukcia siete nemocníc len na chvíľu tento problém oddiali. Je nedostatočná diferenciácia lekárov podľa kvality a produktivity práce. Lekári v čoraz väčšej miere preferujú privátnu prax alebo privátne zdravotnícke zariadenia. Budem sa snažiť zapojiť verejnosť do manažmentu na národnej a regionálnej (krajskej) úrovni. Vytvorím regionálny ekonomický model pre posilnenie regionálneho zdravotníctva a lekárov špecialistov, ktorí budú pôsobiť na území BSK. Na mysli mám aj dosluhujúcich lekárov špecialistov ale aj prijatie nových, mladých a nádejných lekárov. Regulatív budem zameriavať aj na dostupnosť ponuky cenovo prístupných ale kvalitných špeciálnych tovarov vrátane liekov a služieb pre starších ľudí ako aj náklady spojené s umiestňovaním starších občanov do zariadení ktoré si veľa krát nevedia dovoliť zaplatiť, pretože náklady na mesiac veľa krát presahujú trojnásobok starobného dôchodku. Ako župan budem spolu financovať dotáciami znevýhodnených starších občanov dorovnaním nákladov na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti. Záleží mi na kvalite života staršej generácie. Jedná sa o komplexný problém, ktorý nie je len ekonomickým ale aj morálnym voči ľuďom ktorí celý život pracovali a na sklonku života si nevedia dopriať ani základnú sociálnu službu v núdzi. V prípade zvolenia do funkcie župana bude sociálna starostlivosť podporená županom kraja garantovaná!
Za hlavné taktické úlohy v tomto smere považujem hlavne posilniť regionálne zdravotníctvo. Motivovať mladých ľudí k výkonu zdravotnej starostlivosti, udržať si lekárov doma v kraji, aby neodchádzali mimo krajiny. Lepšie odmeňovať lekárov a zdravotné sestry mimoriadnou odmenou od župy za zásluhy. Navyše je potrebné postaviť filozofiu ústavných zariadení na trojúrovňovom modeli, pričom na prvej úrovni bude treba vytvoriť dobudovaním vybraných fakultných nemocníc tri univerzitné nemocnice ako koncové zariadenia na najvyššej úrovni kvality, nadregionálne klastre poskytovania zdravotnej starostlivosti, centrá medicínskeho vzdelávania a výskumu, informačnej základne zdravotníctva, na druhej úrovni zriadiť fakultné nemocnice a špecializované národné centrá na území BSK, a napokon, na tretej úrovni zriadiť ostatné (rehabilitačné ozdravovne) zdravotnícke zariadenia (štátne, v pôsobnosti VÚC, súkromné).
Kvalita zdravotnej starostlivosti má viacero rozmerov z rôznych pohľadov – pacienta, poskytovateľa, platiteľa a štátu. Do kritérií kvality možno zahrnúť najvyššiu možnú odbornú starostlivosť, efektívne využívanie zdrojov, minimálne riziko pre pacienta, spokojnosť pacienta, ako aj včasnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku sa podľa zákona museli zaviesť , najmä v nemocniciach, rôzne systémy manažérskej kvality. Problémom kvality samotnej starostlivosti však zostáva skutočnosť, že nie sú vypracované odborné kritéria na správne poskytovanú zdravotnú starostlivosť. Kvalita starostlivosti súvisí v prvom rade s vypracovaním správnych diagnostických a liečebných postupov a s vypracovaním katalógu výkonov. Kvalita musí byť predovšetkým merateľná.
Regulácia udeľovania licencií – optimalizácia prerozdeľovania ľudských zdrojov – v súčasnosti je príliš veľa lekárov – špecialistov v ambulantnej sfére a nedostatok v ústavnej starostlivosti. Takisto je potrebné podporiť, aby absolventi lekárskych fakúlt mali záujem o špecializáciu praktického lekára, na tento účel je nutné zaviesť motivačné mechanizmy.
Vzdelávanie je potrebné najmä v ošetrovateľstve, pretože už v krátkodobom horizonte vznikajú vážne problémy s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nie kvôli finančným problémom, ale pre absenciu kvalifikovaného personálu.
Aj mix sociálnej a zdravotnej starostlivosti – lôžkové zariadenia sú často využívané /zneužívané na zabezpečenie sociálnej starostlivosti a služieb hlavne pre starších a to najmä v dôsledku obmedzenej dostupnosti domovov dôchodcov, hospicov, a podobných zariadení. Toto využívanie, patriace do sociálnej sféry, odoberá zdroje zdravotníctvu.
Personálne zabezpečenie zdravotníctva je obzvlášť závažný problém. Priemerné platy v zdravotníctve sú v porovnaní s inými sektormi nízke. Klesá atraktivita lekárskeho povolania, rastie priemerný vek lekárov. Rastú možnosti pracovnej mobility v rámci EÚ. Ešte vypuklejšie problémy sú u zdravotných sestier, kde výrazne rastie dopyt po ich službách na rozhraní zdravotníctva a sociálnej sféry u starých ľudí. Nedostatok sestier na niektorých oddeleniach je akútny. Redukcia siete nemocníc len na chvíľu tento problém oddiali. Je nedostatočná diferenciácia lekárov podľa kvality a produktivity práce. Lekári v čoraz väčšej miere preferujú privátnu prax alebo privátne zdravotnícke zariadenia. Chápanie sektora zdravotníctva ako nákladového, ktorý spotrebúva verejné zdroje, nezlepšuje jeho pozíciu. V skutočnosti je to ekonomicky produktívny sektor. Možno totiž merať nielen zdravotné, ale aj ekonomické prínosy jednotlivých zdravotníckych zariadení.
Novým javom je jednotný európsky priestor na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ideou EÚ je, aby „euroobčania“ mohli čerpať zdravotnú starostlivosť v ľubovoľnej krajine v rámci EÚ. V dôsledku nerovnakých cenových hladín zdravotníctva v SR a v západoeurópskych krajinách môže čerpanie zdravotnej starostlivosti našimi občanmi v zahraničí , ako aj využívanie nášho dotovaného sektora občanmi iných krajín, narušiť finančnú stabilitu sektora. Obzvlášť aktuálny je rozpad medzigeneračnej solidarity. Sociálny štát je v podstate založený na medzigeneračnej solidarite, kde pracujúci prispievajú na svojích rodičov a financujú výchovu svojích detí. Terajšia hodnota koeficientu plodnosti na úrovni 1,25 (pri potrebnej hodnote koeficientu plodnosti 2,1) znamená, že veľká časť terajšej generácie odmietla investovať do následujucej generácie, ale pritom očakáva, že v dôchodkovom veku bude financovaná pracujúcimi (aj v oblasti zdravotnej starostlivosti) Budúca generácia pracujúcich (generácia detí) bude nespokojná so zvýšenou záťažou zdravotníctva a bude vytvárať tlak na zníženú mieru solidarity.
Strategické ciele:
Optimalizovať podiel štátnych a privátnych zdrojov v jednotlivých častiach systému poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Na základe verejnej diskusie a celospoločenského konsenzu explicitne definovať rozsah zdravotnej starostlivosti hradený z verejných zdrojov. Prostredníctvom vytvorenia Národného zdravotného informačného systému a Národného zdravotného portálu v rámci e-Health poskytnúť pre riadenie, reguláciu a kontrolu aktérov v rezorte a celého rezortu správne informácie v správnom čase a na správnom mieste.
Uchádzam sa o Vašu priazeň milí spoluobčania nášho kraja, ale aj celého regiónu a krajiny. Som rodený Bratislavčan, človek mladý, nezaťažený, fokusovaný na problémy bežných ľudí, zapálený pre dosiahnutie výsledku pre blaho všetkých občanov aj za cenu verejného bitia sa za pravdu. Budem rád, ak podporíte mňa ako nezávislého kandidáta na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja.
PhDr. Martin Jakubec, PhD.
Nezávislý občiansky kandidát na predsedu BSK
www.jakubeczupan.sk
Zdroj: PhDr. Martin Jakubec, PhD.