Ako v škole zdravo sedieť a písať

Bratislava, 5. september 2017 – Tento týždeň nám začal nový školský rok a pre prváčikov je to naozaj veľká zmena. Čakajú ich nové dojmy a výzvy, ako naučiť sa čítať, písať a počítať, ale aj po hravom období zrazu dokázať obsedieť v lavici. Veľmi dôležitým je efektívny sed a úchop a čím skôr si ich školáci osvoja, tým lepšie sa im bude v škole pracovať a dariť. Zaujímavé rady a postrehy na túto tému pripravila rehabilitačná lekárka MUDr. Dagmar Lizáková z Polikliniky Falck Radlinského v Bratislave.
 
Dnešný štýl života pripomína skôr Homo sedentarius, človeka sedavého, oproti pôvodnému účelu, na ktorý bolo telo dizajnované. Testuje sa zavádzanie pracovných stolov pre dospelých, kde sa funguje “na stojáka“. Množia sa štúdie, ktoré vyhodnocujú efekt podobných lavíc pre žiakov. Pamätáte si z rozprávania starších generácií šikmé lavice? Postupne vymizli, z pohľadu vplyvu na chrbticu však podporujú sed s prirodzeným zakrivením krčného a driekového úseku chrbtice. V súčasnosti sú dostupné stoly s naklápacou plochou či stoličky umožňujúce dynamický sed. Aktuálna je však najmä otázka, ako skĺbiť naše klasické lavice s ako-tak vzpriameným sedom. Takto sedieť totiž vydržíme pár minút, po chvíli sa zjaví únava, zhrbíme sa, je nám to nepohodlné. „Správny sed má pritom význam pre efektívne dýchanie, písanie, vývoj pohybového systému a pre pohybové návyky do budúcnosti,“ hovorí MUDr. Dagmar Lizáková.
 
Ako by mala byť prispôsobená lavica a stolička pre deti? Ako sedieť na stoličke pri písaní správne, čo s rukami a nohami?
Pri lavici aj stoličke je dôležitá primeraná výška, aby nohy dieťaťa celou plochou spočívali na podlahe a ruky mohlo mať pohodlne položené na stole, s pokrčenými lakťami. Počas písania je najlepšie sedieť s panvou celou šírkou uloženou na stoličke, s ľahkým naklonením dopredu, stehná rovnobežne, pričom zákolenné jamy sa nedotýkajú okraja stoličky, kolená sú mierne od seba a v pravom uhle. Trup s vystretým chrbtom je v ľahkom predklone smerom k lavici, no neopiera sa o ňu. Ruky pokrčené v lakťoch sú voľne uložené na lavici a umožňujú aj praktické natočenie zošita u pravákov pravým horným rohom smerom nahor, u ľavákov zase ľavým horným rohom nahor. Namiesto predsúvania brady je lepšie ju mať zasunutú. Ak dieťa naťahuje krk príliš blízko k lavici, aby lepšie videlo, neprospieva to ani chrbtici - treba zvážiť návštevu očného lekára a prípadnú korekciu zraku.
 
Ako správne uchopiť pero či ceruzu? Prečo je to vôbec dôležité?
Správne znamená hlavne efektívne, aby sme sa vyhli zbytočnému výdaju energie. Načo vlastne cvičiť správny úchop, keď v súčasnosti využívame čoraz viac elektroniku? Pri úchope chceme, aby dieťa písalo automaticky a mohlo sa tak sústrediť na to, čo píše. „Poznámky ručne zapísané do zošita sú pre zapamätávanie užitočné, ideálne, ak sú aj dostatočne čitateľné - a na to je dobrý úchop výhodný,“ vysvetľuje odborníčka. S písacími a kresliacimi potrebami sa dieťa učí narábať už v škôlke v súlade s vývojom motoriky. Spočiatku využíva ceruzy, fixky, štetce, dobré uchopovanie môžeme podporiť strihaním. Optimálny je úchop prvými troma prstami do tvaru štipky: palcom, ukazovákom a prostredníkom. Prstenník ani malíček sú voľne skrčené s náznakom zovretia do päste, bez kontaktu s perom/ceruzou. Brušká palca a ukazováka sú oproti sebe, priložené na ceruze, ktorú pritom podopierame prostredníkom v skĺbení najbližšom ku koncu prsta. Ukazovák vedie pohyb, ak ho v tomto kĺbiku držíme pri písaní prehnutý a napätý, po čase to bude únavné a nepohodlné. Podobne ak prsty zvierajú ceruzu príliš pevne. Rôzne nesprávne úchopy obmedzujú drobné pohyby prstov a následne sa zapájajú väčšie svaly, ktoré nie sú zamerané na jemnú motoriku  - takto sa rýchlejšie unavia, narúša sa plynulosť pohybu prstov a čitateľnosť rukopisu. Nie optimálny úchop nám naznačuje aj príliš pomalé písanie, unavené a bolestivé prsty už po pomerne krátkej dobe, či napätie v hornej končatine. Záleží aj na držaní ceruzy v primeranej výške relatívne blízko k papieru, sklone ceruzy pod uhlom cca 45°, a na pridržiavaní papiera druhou rukou. Nácvik optimálneho úchopu dieťaťu môžu uľahčiť ergonomicky tvarované trojhranné perá a ceruzy s oválnymi preliačeninami pre brušká prstov v praváckom aj ľaváckom variante, či nástavce na ceruzu. Samotný výber ruky je vhodné ponechať na dieťati. „Celková pohoda pri písaní u dieťaťa podporí chuť vzdelávať sa a tým napomôže efektívnemu dosahovaniu výsledkov aj v budúcnosti,“ konštatuje MUDr. D. Lizáková.
 
Ako je to s ľavákmi, potrebujú niečo špecificky prispôsobené?
Skúste vziať obyčajné detské nožnice do ľavej ruky - strihanie vám pôjde ťažko a nie je to len tým, že dominantná ruka je tá pravá. Plniace pero praváka kĺže, ľavák skôr tlačí hrotom o papier a rozmazáva si čerstvo napísané písmená. Pri rysovaní si môže ľaváčka zároveň precvičovať odčítavanie, keď vedie podľa pravítka čiaru sprava doľava. Pomôcky na písanie, kreslenie, strihanie či rysovanie sú tvarované hlavne pre pravákov. Okrem ceruziek a pier sú dostupné aj nožnice, strúhadlá či pravítka upravené pre ľavákov. Dôležité je prispôsobenie osvetlenia, aby si pri písaní rukou netienili: u pravákov zľava, u ľavákov sprava.
 
Je možné si cvičením ruky uvoľniť?
Precvičovať ruky je dobré pri písaní, aj pri práci s elektronikou. Môžeme vystrieť ruky pred seba, zavrieť do dlane a otvoriť, krúžiť zápästiami k sebe aj od seba, potom to isté s lakťami a plecami. Prstami možno kmitať jednotlivo aj naraz rôznymi smermi a rýchlosťou. Prsty prepletieme medzi sebou, vytrasieme celé ruky. Precvičíme si aj zvyšok tela, hlavne chrbticu a ramená, a zatlieskame si. Celé to podporí hravá forma, napríklad pomocou riekaniek. 

Zdroj: redakcia