Bratislava, 27. október 2017 - V súčasnosti nemá prístup k pitnej vode takmer 1 miliarda ľudí na svete, 1000 detí denne zomrie v dôsledku chorôb spôsobených pitím kontaminovanej vody a viac než 2 milióny ľudí, najmä detí do 5 rokov, ročne zomrie kvôli nedostupnosti zdroja pitnej vody a základnej hygieny. Postihnuté sú najmä oblasti rozvojových krajín v Afrike, ale napríklad problémy s pitnou vodou majú aj oblasti postihnuté rôznymi prírodnými katastrofami ako povodne, požiare a podobne. Aj slovenskí lekári sú súčasťou programov v zahraničí, kde sa stretávajú s nedostatkom kvalitnej pitnej vody. O dôležitosti pitnej vody sme sa porozprávali s MUDr. Evou Vitáriušovou PhD., pediatričkou Detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave, ktorá sa v roku 2007 zúčastnila 8 mesačnej misie v Kambodži, krátkodobých misií v Keni, ale pracovala aj počas imigračnej krízy na srbsko-chorvátskych hraniciach.
Čo bolo cieľom vašej práce v týchto vzdialených destináciách?
Venovala som sa najmä starostlivosti o podvyživené deti a následne aj práci s celými rodinami. Našim hlavným cieľom bolo dieťa v úvode zastabilizovať, ale po zvládnutí akútneho stavu zapojiť rodinu, zorganizovať distribúciu nutričnej pomoci a tak predísť recidíve stavu. Každé podvyživené dieťa býva chronicky dehydratované, teda jeho obličky a srdce nepracujú tak ako u zdravého dieťaťa. Vtedy je nutné veľmi opatrne zvyšovať prísun tekutín, aby nezlyhalo srdce. Bezprostrednými komplikáciami sú tiež nízky cukor v krvi, zmeny v metabolizme minerálov, ktoré neliečené môžu poškodzovať mozog a iné dôležité orgány dieťaťa, v najhoršom prípade viesť k smrti pacienta. Tieto deti často trpia akútnymi aj chronickými hnačkami, pričom uvedené stavy významne komplikuje konzumácia kontaminovanej vody, s čím sa v rozvojových krajinách bežne stretávame.
Akými ochoreniami sú tieto deti ohrozené?
Ak deti nemajú prístup k zdravotne nezávadnej vode a konzumujú kontaminovanú vodu hrozí im veľmi veľa vážnych ochorení, často sprevádzaných tráviacimi ťažkosťami, ktoré drobný detský organizmus veľmi vysiľujú a ohrozujú. Nebezpečenstvo predstavuje napríklad cholera, ktorá sa prejavuje kŕčovitými bolesťami brucha a tráviacimi ťažkosťami. Zásadná strata vody a iónov môže spôsobiť až smrť. Naplno rozvinutá neliečená cholera je smrteľná asi v 50 % prípadoch, vo vyspelých krajinách pri včasnej diagnóze a dostupnosti lekárskej starostlivosti umiera asi len 0,75 % pacientov. Po požití kontaminovanej vody hrozia deťom okrem cholery aj ďalšie choroby ako napríklad detská obrna, hepatitída A, hepatitída E, úplavica (dyzentéria) alebo týfus. Takže, kontaminovaná pitná voda je v týchto oblastiach nielen príčinou dehydratácie, ale jej konzumáciou sú deti ohrozené ďalšími závažnými ochoreniami.
Ako musí lekár v takýchto situáciách k pacientovi pristupovať? Je to asi iné ako u nás.
Určite áno. Prístup lekára musí byť v týchto prípadoch veľmi špecifický a následná koordinácia s rodinou je nevyhnutná. Pacienti a ich rodiny sú často jednoduchí ľudia, nemusia mať dôveru voči lekárom a ich postupom. Výzvou sú aj hygienické podmienky v domácnostiach postihnutých rodín. Samozrejme, nedá sa opomenúť dostupnosť lekárskej pomoci v odborných zariadeniach, ktorá býva v rozvojových krajinách neraz kritická.
Týmto deťom sa rozhodli pomôcť aj obchodné spoločnosti iniciatívou „Čistá voda deťom“. Dokonca aj my všetci na Slovensku, môžeme túto kampaň podporiť.
Je to veľmi záslužné a zároveň dôležité, aby sme sa na tomto svete starali jeden o druhého. Vzhľadom k alarmujúcim číslam sa spoločnosti Procter & Gamble a Metro rozhodli angažovať v oblasti čistej pitnej vody pre deti. Prostredníctvom programu Čistá voda deťom poskytnú pitnú vodu v oblastiach s jej nedostatkom. Túto iniciatívu môže podporiť každý a to nákupom vybraných produktov v spomínanom obchodnom reťazci. Iniciatíva trvá do konca októbra a verím, že sa do kampane zapojí čo najviac ľudí nielen na Slovensku, ale aj po celom svete.
Na záver si povedzme, aký by mal byť správny pitný režim u detí?
Je ideálne, ak dieťa prijme jeden až dva litre tekutín denne, záleží to však na jeho hmotnosti. Základné odporúčanie pre deti vážiace do 10 kilogramov je, že na každý kilogram by mali vypiť sto mililitrov tekutín. Z toho vyplýva, že desaťkilové dieťa by počas dňa malo do seba dostať jeden liter tekutín. Za každý kilogram nad 10 kg pripočítavame 50 mililitrov tekutín navyše. To znamená, že dieťa s hmotnosťou 20 kg potrebuje 1,5 litra tekutín za deň. Do tohto objemu sa počíta aj tekutá strava a ovocie s vysokým obsahom vody.
Zdroj: Procter & Gamble a Metro