Svetový Týždeň Glaukómu je spoločnou iniciatívou Svetovej Glaukómovej Asociácie (World Glaucoma Association -WGA) a Svetovej asociácie glaukómových pacientov (World Glaucoma Patient Association -WGPA) na zvýšenie povedomia o tomto ochorení a taktiež o dôležitosti pravidelných očných vyšetrení. Tento rok je Svetový týždeň glaukómu od 10 do 16. marca 2019.
Glaukóm, ľudovo nazývaný zelený zákal, je jedno z najzávažnejších ochorení oka. Vo vyspelých krajinách je zelený zákal druhou najčastejšou príčinou slepoty. Predpokladá sa, že v súčasnosti je príčinou straty zraku u viac ako 3 miliónov ľudí. Glaukóm spôsobuje nezvratné poškodenie zrakového nervu, čím môže dôjsť k čiastočnej alebo až k úplnej strate zraku. Jeho zákernosť spočíva v tom, že spočiatku sa nemusí prejavovať žiadnymi príznakmi. Zelený zákal vzniká najčastejšie tak, že nadmerne stúpa tlak tekutiny vnútri nášho oka. Tlak vnútroočnej tekutiny pritom stúpa napríklad vtedy, keď sa jej tvorí príliš veľa. Nepoznaný, neliečený, alebo neadekvátne liečený glaukóm môže viesť až k slepote.
Aké sú príznaky a rizikové faktory glaukómu?
V súčasnosti lekári rozlišujú niekoľko typov zeleného zákalu, pričom najčastejšie sa u pacientov vyskytuje tzv. primárny glaukóm s otvoreným uhlom. Práve tento typ je nebezpečný v tom, že ochorenie postupuje pomaly bez výraznejších príznakov. U väčšiny pacientov je ochorenie spojené so zvýšeným vnútroočným tlakom, ktorý však nemusia vôbec zaregistrovať alebo prejavy, ktoré sú s ním spojené - pobolievanie očí, hlavy, občasné začervenanie očí, pripisujú únave, vyčerpaniu a podobne. Vnútroočný tlak je ľahko merateľný rizikový faktor glaukómu, no aj ľudia bez abnormálne vysokého vnútroočného tlaku môžu trpieť zeleným zákalom. Bežným príznakom glaukómu sú menšie výpadky v zornom poli, ktoré si chorý nemusí všimnúť. Postupne sú tieto výpadky stále väčšie a objavuje sa aj strata periférneho videnia. Existuje však aj akútna forma glaukómu, ktorá je sprevádzaná intenzívnou bolesťou a pocitom tlaku v oku, bolesťou hlavy, rozmazaným videním a poklesom videnia.
Keďže sa glaukóm vyvíja dlhodobo a spočiatku sa nemusí prejavovať žiadnymi príznakmi, je dôležité poznať rizikové faktory. Výskyt zeleného zákalu je medzi 70 – 80 ročnými minimálne osemkrát vyšší ako medzi 30 – 40 ročnými. V mladšom veku bývajú muži aj ženy postihovaní glaukómom rovnako. Naopak v starobe sú častejšie postihované ženy než muži.
Rizikové faktory vzniku glaukómu
zvýšený vnútroočný tlak (nad 21 mmHg)
vek nad 60 rokov
dedičnosť - výskyt glaukómu v rodine
vysoký krvný tlak
ochorenia ciev
cukrovka
krátkozrakosť – nad mínus tri dioptrie
dlhodobé užívanie kortikoidov
hrúbka rohovky menej ako 0,5 mm
poranenie oka
Základom sú pravidelné očné prehliadky. Tak, ako pri množstve iných ochorení, aj pri glaukóme je včasná diagnostika kľúčová. Po 40 roku života by ste mali očné vyšetrenie absolvovať minimálne raz za dva roky. Ak sa však vo vašej rodine vyskytol glaukóm, odporúčame navštíviť očného lekára každý rok. Preventívna prehliadka môže ukázať určité príznaky glaukómu. Očný lekár potom podozrenie na zelený zákal overuje kompletným vyšetrením vrátane špeciálnych metód ako perimeter (zorné pole), gonioskopia (vyšetrenie komorového uhla), tlaková krivka počas dňa, záťažový test, test kvapkami, OCT (sken sietnice a nervu), atď. Za účelom komplexnej a hlavne objektívnej diagnostiky by pacienti mali podstúpiť aj tzv. elektrofyziologické vyšetrenie. Vo svete sa táto diagnostika považuje za najmodernejšiu a jedinú objektívnu metódu, pretože nezávisle od vôle pacienta objektívne a správne testuje zrakové funkcie.
Pozitívnou správou je, že aj pre slovenských pacientov je už táto diagnostika dostupná. V CMO Bratislava (Centrum mikrochirurgie oka) otvorili v septembri 2015 na Slovensku prvé a jediné svojho druhu, diagnostické laboratórium sietnice a zrakového nervu, ktoré vedie špecialistka v tejto oblasti MUDr. Tamara Štětinová, PhD „Mnoho našich pacientov, ktorí boli často aj dlhoročne nastavení na protiglaukómovú liečbu kvapkami, bolo vďaka elektrofyziologickému vyšetreniu na retinografe v našom centre z tejto liečby vyradených. Dôvodom bola správna a objektívna diagnostika, ktorú neposkytuje v takom rozsahu žiadne iné vyšetrenie. Obyčajne došlo ku zmene diagnózy a teda aj liečby, čo v niektorých prípadoch bolo pre pacientov z hľadiska zachovania ich videnia do budúcnosti kľúčové.“ vysvetľuje MUDr. Tamara Štětinová, PhD. Táto diagnostická metóda má veľký význam najmä pri sporných prípadoch alebo v počiatku ochorenia, kedy sú odchýlky od normy pri klinickom náleze minimálne alebo nie sú trvale prítomné. Pre pacienta aj lekára je podstatné vedieť, kedy liečbu nasadiť, aký typ liečby je pre toho-ktorého pacienta vhodný, koľko preparátov súčasne sa má nasadiť, ako aj to, či je odozva na liečbu adekvátna, či netreba preparát zmeniť. Na všetky otázky dáva odpoveď práve elektrofyziologické vyšetrenie.
Glaukóm, ľudovo nazývaný zelený zákal, je jedno z najzávažnejších ochorení oka. Vo vyspelých krajinách je zelený zákal druhou najčastejšou príčinou slepoty. Predpokladá sa, že v súčasnosti je príčinou straty zraku u viac ako 3 miliónov ľudí. Glaukóm spôsobuje nezvratné poškodenie zrakového nervu, čím môže dôjsť k čiastočnej alebo až k úplnej strate zraku. Jeho zákernosť spočíva v tom, že spočiatku sa nemusí prejavovať žiadnymi príznakmi. Zelený zákal vzniká najčastejšie tak, že nadmerne stúpa tlak tekutiny vnútri nášho oka. Tlak vnútroočnej tekutiny pritom stúpa napríklad vtedy, keď sa jej tvorí príliš veľa. Nepoznaný, neliečený, alebo neadekvátne liečený glaukóm môže viesť až k slepote.
Aké sú príznaky a rizikové faktory glaukómu?
V súčasnosti lekári rozlišujú niekoľko typov zeleného zákalu, pričom najčastejšie sa u pacientov vyskytuje tzv. primárny glaukóm s otvoreným uhlom. Práve tento typ je nebezpečný v tom, že ochorenie postupuje pomaly bez výraznejších príznakov. U väčšiny pacientov je ochorenie spojené so zvýšeným vnútroočným tlakom, ktorý však nemusia vôbec zaregistrovať alebo prejavy, ktoré sú s ním spojené - pobolievanie očí, hlavy, občasné začervenanie očí, pripisujú únave, vyčerpaniu a podobne. Vnútroočný tlak je ľahko merateľný rizikový faktor glaukómu, no aj ľudia bez abnormálne vysokého vnútroočného tlaku môžu trpieť zeleným zákalom. Bežným príznakom glaukómu sú menšie výpadky v zornom poli, ktoré si chorý nemusí všimnúť. Postupne sú tieto výpadky stále väčšie a objavuje sa aj strata periférneho videnia. Existuje však aj akútna forma glaukómu, ktorá je sprevádzaná intenzívnou bolesťou a pocitom tlaku v oku, bolesťou hlavy, rozmazaným videním a poklesom videnia.
Keďže sa glaukóm vyvíja dlhodobo a spočiatku sa nemusí prejavovať žiadnymi príznakmi, je dôležité poznať rizikové faktory. Výskyt zeleného zákalu je medzi 70 – 80 ročnými minimálne osemkrát vyšší ako medzi 30 – 40 ročnými. V mladšom veku bývajú muži aj ženy postihovaní glaukómom rovnako. Naopak v starobe sú častejšie postihované ženy než muži.
Rizikové faktory vzniku glaukómu
zvýšený vnútroočný tlak (nad 21 mmHg)
vek nad 60 rokov
dedičnosť - výskyt glaukómu v rodine
vysoký krvný tlak
ochorenia ciev
cukrovka
krátkozrakosť – nad mínus tri dioptrie
dlhodobé užívanie kortikoidov
hrúbka rohovky menej ako 0,5 mm
poranenie oka
Základom sú pravidelné očné prehliadky. Tak, ako pri množstve iných ochorení, aj pri glaukóme je včasná diagnostika kľúčová. Po 40 roku života by ste mali očné vyšetrenie absolvovať minimálne raz za dva roky. Ak sa však vo vašej rodine vyskytol glaukóm, odporúčame navštíviť očného lekára každý rok. Preventívna prehliadka môže ukázať určité príznaky glaukómu. Očný lekár potom podozrenie na zelený zákal overuje kompletným vyšetrením vrátane špeciálnych metód ako perimeter (zorné pole), gonioskopia (vyšetrenie komorového uhla), tlaková krivka počas dňa, záťažový test, test kvapkami, OCT (sken sietnice a nervu), atď. Za účelom komplexnej a hlavne objektívnej diagnostiky by pacienti mali podstúpiť aj tzv. elektrofyziologické vyšetrenie. Vo svete sa táto diagnostika považuje za najmodernejšiu a jedinú objektívnu metódu, pretože nezávisle od vôle pacienta objektívne a správne testuje zrakové funkcie.
Pozitívnou správou je, že aj pre slovenských pacientov je už táto diagnostika dostupná. V CMO Bratislava (Centrum mikrochirurgie oka) otvorili v septembri 2015 na Slovensku prvé a jediné svojho druhu, diagnostické laboratórium sietnice a zrakového nervu, ktoré vedie špecialistka v tejto oblasti MUDr. Tamara Štětinová, PhD „Mnoho našich pacientov, ktorí boli často aj dlhoročne nastavení na protiglaukómovú liečbu kvapkami, bolo vďaka elektrofyziologickému vyšetreniu na retinografe v našom centre z tejto liečby vyradených. Dôvodom bola správna a objektívna diagnostika, ktorú neposkytuje v takom rozsahu žiadne iné vyšetrenie. Obyčajne došlo ku zmene diagnózy a teda aj liečby, čo v niektorých prípadoch bolo pre pacientov z hľadiska zachovania ich videnia do budúcnosti kľúčové.“ vysvetľuje MUDr. Tamara Štětinová, PhD. Táto diagnostická metóda má veľký význam najmä pri sporných prípadoch alebo v počiatku ochorenia, kedy sú odchýlky od normy pri klinickom náleze minimálne alebo nie sú trvale prítomné. Pre pacienta aj lekára je podstatné vedieť, kedy liečbu nasadiť, aký typ liečby je pre toho-ktorého pacienta vhodný, koľko preparátov súčasne sa má nasadiť, ako aj to, či je odozva na liečbu adekvátna, či netreba preparát zmeniť. Na všetky otázky dáva odpoveď práve elektrofyziologické vyšetrenie.