Advent - pochádza z latinského slova adventus, čo znamená príchod. V kresťanstve sa používa špeciálne pre príchod Ježiša, sviatok jeho narodenia, prípravy na cirkevné sviatky Vianoce. Advent sa začína 1. adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom, štyri týždne pred Vianocami. Končí sa po západe slnka na Štedrý večer. História adventu sa datuje od 4. storočia, kedy sa z kresťanského východu začal do Galie a Španielska šíriť nový zvyk prípravy na príchod Krista. Vtedy bol ešte počet adventných nedieľ rôzny – od 2 do 6. Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440-461) Viac sa v Európe rozšíril za vlády Karola Veľkého, keď nahradil dovtedajšie slávnosti zimného slnovratu. Štvortýždňové obdobie adventu je pre veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, spomienky na narodenie Ježiša. Dôležitou súčasťou adventu je pôst a rôzne zvyky. Neje sa mäso, iba ryby. V minulosti sa bielili fasády, upratovalo sa vnútro domu a opravovali náradia. Počas adventu sa nesmeli konať svadby a zábavy. Adventný veniec
Symbolom adventného obdobia, je adventný veniec so štyrmi sviecami, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Postupne do Vianoc sa zapaľuje jedna sviečka za druhou. Nápad zhotoviť adventný veniec pochádza od hamburského duchovného Johanna Wichlerna. V roku 1860 si zavesil vo svojom dome veľký čečinový veniec a pripevnil na každý adventný deň jednu sviečku. Sviečky pridané v nedeľu boli väčšie ako ostatné. Adventý kalendár
Myšlienka urobiť adventný kalendár prišla v 19. storočí z evanjelického prostredia. Ten prvý bol úplne jednoduchý, kriedou sa každý deň kreslili čiary na stenu. Neskôr sa robili kalendáre v štýle sviec alebo hodín. Predchodcovia adventného kalendára ako ich poznáme dnes vznikli neskôr pre radosť detí, aby si skrátili čakanie na Vianoce. Adventný kalendár dlho začínal od čísla šesť, keďže ho priniesol Mikuláš dobrým deťom. Dnes už v obchodoch narazíme len na moderné kalendáre, ktoré sa začínajú už 1. decembra. V období adventu sa cirkevné tradície prepletajú s pradávnymi ľudovými zvykmi. Počas zimných dní, keď bolo málo denného svetla vznikali rôzne hry, zábavy a tradície. Predvianočné zvyky sú rozmanité a líšia sa od regiónu k regiónu. Na svätého Ondreja 30. Novembra. Počas tohto dňa chodili dievčatá triasť ploty so slovami: „Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, aby si mi dal znať, kedy sa budem vydávať!“ Počúvali pri tom z ktorej strany a koľkokrát zabrechal pes. Zaujímavým bolo aj liatie olova, podľa tvaru sa dievčence mali dozvedieť koho si zoberú. Slobodné dievčatá sa pýtali, či sa budúci rok vydajú a aké povolanie bude mať ich nastávajúci. Zvykom bolo bolo spoločné varenie halušiek, hrabanie dna potoka, pýtanie sa kohúta o polnoci, a iné. Na svätú Barboru 4. decembra práve vtedy si dievčatá zvykli rezať vetvičky čerešní. Pri každej vetvičke zašepkali meno iného chlapca. Verili, že tá ktorá rozkvitne ako prvá, toho si vezmú. Podľa inej zvyklosti si dievčence dávali na Štedrý deň vetvičky okolo pása. Mládenec, ktorý si ju zobral a dal za klobúk, vyznal tak svojej milej lásku. Mikuláš 6. decembra: Svätý Mikuláš bol skutočný človek, ktorý sa narodil v roku 250 v zámožnej kresťanskej rodine. Pomáhal chudobným, rozdal celý svoj majetok a stal sa biskupom. Ráno 6.decembra si deti vo vyčistených krpčekoch našli jabĺčka, oriešky, cukríky, niekedy však cibuľku, cesnak, uhlie alebo šupky zo zemiakov, ako odmenu za správanie. Po dedine chodili na Mikuláša trojčlenné skupiny: Mikuláš, čert a anjel. Navštevovali známe domy, aby odovzdali deťom sladkosti, ktoré pre ne pripravili rodičia. Lucia 13. Decembra, tzv. stridžie dni: Podľa ľudových povier sa na krížnych cestách stretávali všetky bosorky. Obyčajní ľudia verili, že tento deň má magickú moc. Mládenci strúhali počas neho drevené stolčeky. Tie mali mať zázračnú moc a vďaka nim mohli vidieť na krížnych cestách spomínané strigy. Mladé devy si počas tohto dňa obliekali „kostým“ svätej Lucie. Chodili po domoch s husími perami a vyháňali všetky zlé sily a choroby. V predvečer Lucie dospelí i deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Niekde urobili z jedľovej vetvičky a obilného kláska metličku a ňou, namočenou do svätenej vody, od Lucie do Vianoc kropili celý dom a stajne. Nie nadarmo sa hovorievalo, že „Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc“. Vianoce 24. – 26. decembra: K najbohatším patria zvyky medzi Vianocami a Novým rokom. Boli to zvyky spojené s vítaním znovu sa rodiaceho slnka, neskoršie s Kristovým narodením. Vianoce (Hody) trvali od 24. do 26. decembra. Štedrý deň mal viaceropomenovaní - Kračún, Vilija (z lat. vigília), Dohviezdny večer. Na Štedrý deň ráno sa pieklo vianočné obradné pečivo. Podľa tradície muselo byť do východu slnka z pece vonku. Ním obdarovali neskôr vinšovníkov. Chlapi zaplietli do bičov počas pečenia novospradenú šnúru, aby sa darilo statku. Gazdiná si ešte pred východom slnka poutierala ruky od cesta o ovocné stromy a popol z pece vysypala pod stromy, aby bola dobrá úroda. Vianočný stromček sa u nás udomácnil pomerne neskoro. V polovici 19. storočia sa táto módna novinka rozšírila z nemeckých oblastí do okolitých krajín. Vianočných zvykov je veľmi veľa, v každom regióne mali tie svoje. Cez deň sa postilo, ale večer čakala všetkých, podľa možností, bohatá večera. Krájalo sa jabĺčko, šupiny z kapra dávali pod obrus, krmil dobytok ... a neskôr si deti našli pod stromčekom skromné darčeky. Deň sa neodmysliteľne končil Polnočnou omšou. Božie hody (25.12) - 1. Sviatok vianočný je sviatkom pokoja a pohody. Nesmelo sa pracovať, dokonca ani postele ustielať. 2. sviatok vianočný - Svätý Štefan (26.12.) V tento deň sa konali konali zábavy, vinšovali sa koledy. Silvester 31.12. pre predstavoval koniec starého a začiatok nového. Bolo treba poďakovať za staré a prosiť o nové.
Doba vianočná sa končí definitívne dňom Troch kráľov (6.1.). V tento deň chodili chlapci, prezlečení za troch kráľov, koledovať po domoch a boli obdarovaní koláčmi, peniazmi. Prajeme vám pokojné obdobie adventu naplnené zdravím láskou a radosťou. Aby blížiace Vianoce boli pre nás ozaj sviatkami pohody a mieru, aby sme prípravu na ne zvládli bez zbytočného zhonu.