Svoju daň si vyžiada nielen COVID, AOPP vidí zásadný problém v odloženej zdravotnej starostlivosti.

Tisíce pacientov s rozličnými diagnózami boli na úkor ochorenia COVID-19 odsúvaní na vedľajšiu koľaj. Odložená zdravotná starostlivosť mala za následok nielen nárast počtu zbytočných úmrtí, ale aj zhoršenie zdravotného stavu či oneskorenie diagnostiky závažných ochorení. Asociácia na ochranu práv pacientov upozorňuje, že je najvyšší čas uvoľniť opatrenia a zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých.
Odklad zdravotnej starostlivosti sa nedotkol len plánovaných operačných výkonov, ale aj prevencie a diagnostiky. Podľa údajov vyžiadaných AOPP od zdravotných poisťovní, ktoré porovnávali posledný kvartál rokov 2019 a 2020, klesol počet preventívnych prehliadok u praktických lekárov pre dospelých takmer o tretinu. Za rovnaké obdobie klesol počet diagnostických vyšetrení o viac ako pol milióna. Odklad diagnostických výkonov sa v najväčšej miere dotkol RTG vyšetrení (26,8 %), kolonoskopie (17,7 %) a mamografie (17 %). „Zanedbanie prevencie a včasného záchytu ochorení považujem za jeden z najzásadnejších problémov. Ukáže až čas, k akým ďalším a zbytočným pandémiám sme tým prispeli,“ hovorí Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.
V uplynulých mesiacoch COVID-19 upozorňovala Asociácia na ochranu práv pacientov opakovane aj na fakt, že sa stovkám pacientov výrazne znížila kvalita života v dôsledku odsúvania termínu operácie. „Pacienti sa na nás obracali s tým, že dlhé mesiace čakajú v bolestiach na zákrok, ktorý podľa lekárov znesie odklad. Boli aj takí, ktorí sa, žiaľ, potrebnej zdravotnej starostlivosti už nedočkali,“ vysvetľuje M. Lévyová. Údaje zdravotných poisťovní hovoria o poklese hospitalizácii až o štvrtinu. Za posledné tri mesiace minulého roka, kedy sa epidemická situácia výrazne zhoršila, sa v slovenských nemocniciach urobilo o 43-tisíc operačných výkonov menej ako za rovnaké obdobie roku 2019. Najviac odložených operácií sa týkalo ORL (43,8 %), chorôb svalovej a kostrovej sústavy (39,9 %) a gastrointestinálneho traktu (39,4 %). Netreba pritom zabúdať, že k odkladaniu plánovanej zdravotnej starostlivosti sa v minulom roku pristúpilo opakovane, nešlo teda len o posledný štvrťrok minulého roka.
Pacienti sa preto pýtajú, ako chce Ministerstvo zdravotníctva SR postupovať v otázke uvoľňovania opatrení a zabezpečiť tak dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých pacientov. Podľa reprezentatívneho prieskumu 2 muse, ktorý si dala Asociácia na ochranu práv pacientov vypracovať ešte na konci roka 2019, teda pred nástupom pandémie ochorenia COVID-19, boli práve čakacie doby najčastejším dôvodom nespokojnosti pacientov so zdravotnou starostlivosťou. Len štvrtina pacientov v prieskume uviedla, že termín u špecialistu dostala približne do týždňa. 36 % pacientov čakalo približne mesiac a 29 % dva až tri mesiace. Ostatní si museli na termín počkať aj dlhšie ako 4 mesiace. „V dôsledku niekoľkomesačného odkladu zdravotnej starostlivosti treba počítať s výrazným predĺžením čakacích dôb, ktoré už ani pred samotnou pandémiou neboli práve najideálnejšie“ upozorňuje M. Lévyová. Podľa nej tak nový minister zdravotníctva stojí pred neľahkou úlohou, ako dobehnúť v poskytovaní zdravotnej starostlivosti stratený čas. K riešeniu neprispeje ani vyčerpanie a možný pokles počtu zdravotníckych pracovníkov, z ktorých mnohí sú už dnes v dôchodkovom či preddôchodkovom veku.
Asociácia na ochranu práv pacientov dlhodobo upozorňuje tiež na chýbajúce finančné zdroje v zdravotníctve, na ktoré v konečnom dôsledku doplatia aj pacienti. „Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykázali všetky zdravotné poisťovne ku koncu roka 2020 stratu vo výške viac ako 140 miliónov eur. Budú mať teda zdravotné poisťovne dostatok finančných zdrojov na úhradu navýšeného počtu výkonov v tomto roku?“ pýta sa Lévyová.
Pacienti by podľa Lévyovej nemali byť ponechávaní v neistote. Je načase začať sa intenzívne zaoberať škodami, ktoré pandémia ochorenia COVID-19 napáchala v našom zdravotníctve. „Očakávame, že sa vláda začne zaoberať potrebami nás pacientov. A to v súlade so svojím programovým vyhlásením, v ktorom sa okrem iného zaviazala zlepšiť manažment pacienta v zdravotníckom systéme,“ uviedla Lévyová. Na záver zdôraznila aj prísľub vlády SR klásť špeciálny dôraz na zvyšovanie dostupnosti prevencie, zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o duševné zdravie, dlhodobej starostlivosti pre zdravotne ťažko postihnuté osoby, marginalizované komunity, dôchodcov a ostatné ohrozené skupiny.