Počet vegánov vo svete neustále stúpa. Je však totálne zrieknutie sa živočíšnych produktov v strave zdravé? Nehrozí nám nejaký nedostatok? Neohrozujeme svoje zdravie?
Vegáni sa ohradzujú, že stravovanie nie je vôbec to najdôležitejšie v ich životnom štýle. Celý život totiž podriaďujú myšlienke, že svojim životom by sme nemali ubližovať iným tvorom. Svoje správanie vysvetľujú tým, že dnes už nepotrebujeme využívať iné bytosti na to, aby sme získali potravu, oblečenie alebo sa zabavili. Veď rastlinná potrava je dnes celkom dostupná a zdravá, materiály vieme vyrábať navlas podobné živočíšnym a artisti v cirkusoch celkom pekne zastúpia zvieratá. Vegánstvo je podľa samotných vegánov jedným z najmierumilovnejších štýlov života.
Hoci vegáni hovoria, že jedlo v ich životnom štýle nie je jediná dôležitá vec, prikladajú mu veľký význam a od jedla náš všežravcov sa vegánske jedlá v skutočnosti dosť líšia. Podľa vegánov je totiž neprípustné, aby sme včelám kradli med, kravám mlieko a podobne. Absolútnym tabu sú pre nich aj vajíčka, mlieko, syr, maslo a tvaroh. Ako sa teda vegáni stravujú? Častou potravinou na ich tanieri je tofu. Je cennou zložkou bielkovín a preto funguje ako náhrada mäsa. Na jeho ochutenie sa používajú rôzne koreniny, chilli papričky a podobne. Vhodnou náhradou mäsa je aj tempeh. Je to produkt z Indonézie. Vyrába sa kvasením celých sójových bôbov. Je vhodný na rôznu tepelnú úpravu, napríklad na pečenie a fritovanie. Obľúbenou náhradou mäsa je aj seitan. Tento výrobok možno variť presne ako mäso. Je vyrobený zo pšeničnej bielkoviny a obsahuje extrémne málo kalórií. Ďalej vegáni obľubujú strukoviny, ktoré sa spracúvajú napríklad aj do vegánskej fašírky. Obľubujú orechy, celozrnné produkty, sóju a tmavozelenú zeleninu.
Vegánstvo vôbec nemusí byť nudné ani monotónne, ak vegáni dobre poznajú svoje možnosti. Dnes dokonca aj v reštauráciách dostať vegánske menu a špeciality ako vegánsky burger a vegánsku pizzu. V reštauráciách sa okrem šalátov väčšinou nájdu v ponuke aj cestoviny, ktoré neobsahujú nič živočíšne, prípadne sú v ponuke aj iné vegánske jedlá. Vegánske potraviny sú dnes už ľahko dostupné aj v obchodoch, dokonca nemusíte ísť ani do tých špecializovaných.
Je teda vegánstvo zdravé alebo nie? Má samozrejme svoje pozitíva. Vegáni viac uvažujú nad tým, čo si dávajú na tanier, konzumujú teda menej nasýtených tukov, cholesterolu a živočíšnych bielkovín. Spoliehajú sa skôr na sacharidy, vlákninu a minerálne látky. No každý vegán je ohrozený nedostatkom vitamínov, ak si zle vytvorí jedálny lístok. Ak vegán nevie, odkiaľ získať všetky vitamíny a potrebné živiny, môže takýmto stravovaním vážne ohroziť svoje zdravie. Nemôžeme len tak vynechať živočíšne produkty a viac sa nestarať. Ohrozujeme sa tak nedostatkom železa, vápnika a vitamínu B12 a D. Dôsledkom môže byť chronická únava, rednutie kostí a podobne.
Môžu sa stať vegetariánmi aj deti? Kapitola sama o sebe. Môžu sa vzdať jogurtov, syra a mlieka?
Deti majú na stravu špecifické nároky, pretože to nie sú žiadni malí dospelí, ale majú úplne iné potreby. S hlbokou znalosťou výživy je azda možné, aby aj vegánska strava ponúkla dieťaťu všetko potrebné, no ruku na srdce, rodičov – odborníkov na výživu až tak veľa nie je, preto sa takáto strava deťom neodporúča. Navyše, kým si rodičia všimnú, že ich dieťaťu niečo chýba, už môže byť neskoro a neurologické poškodenie a anémia sú vážnou diagnózou.
Strava pre dieťa, či už vegetariánska alebo vegánska, musí byť veľmi pestrá a vyvážená. Ovocie a zelenina by vždy mali byť v strave bohato zastúpené. Vegánske deti naviac chrumkajú ešte oriešky, semienka, obilie a podobne. Nech je však strava akokoľvek bohatá, pri zlej skladbe jedálneho lístka, pričom na jeho správne zostavenie je potrebné odborné vzdelanie, riskujeme nedostatok bielkovín u dieťaťa, nepomer medzi druhmi tukov, pretože sa konzumujú len rastlinné tuky, prebytok sacharidov, nedostatok iných nutričných látok, nedostatok vitamínov a nedostatok minerálov.
Zdroj: https://www.edensj.sk/n/svetovy-den-veganov