Sťahovavé vtáctvo je prirodzeným zdrojom nízkopatogénneho vírusu vtáčej chrípky. TASR to potvrdil ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.
"Len u kačíc 20 až 25 percent divej populácie je nositeľom nízkopatogénneho vírusu, čo znamená, že príznaky nie sú, ale toto vtáctvo vie prenášať vírus a pri kontakte s domácou hydinou sa dokáže tento vírus zmeniť na tzv. vysokonebezpečného, teda vysokovirulentného, čiže je tu to riziko prenosu," povedal Bíreš. Dodal, že príroda sa vie prispôsobiť, o čom svedčí aj posledné ložisko nákazy na Cypre u labutí, ktoré patria medzi voľne žijúce vtáctvo. Podľa Bíreša nákazu môže prenášať - šíriť nielen domáca hydina, ale aj spomínané sťahovavé vtáctvo a pod.
"Na Slovensku sa zatiaľ pri 350 testoch sťahovavého vtáctva nepotvrdila prítomnosť žiadneho vírusu vtáčej chrípky," povedal pre TASR Marek Brinzík zo Spoločnosti pre ochranu vtáctva Slovenska. Preto sa dá podľa neho predpokladať, že výskyt akéhokoľvek vírusu vtáčej chrípky je na Slovensku mizivý. Je podľa neho dôležité rozlišovať medzi veľmi nebezpečným vírusom vtáčej chrípky H5N1 a nízkopatogénnymi vírusmi. "Chrípka u vtákov je rovnako bežná ako u ľudí, a nie je vo väčšine prípadov nebezpečná," dodal.
Pre drobnochovateľov, ktorí nedokážu vylúčiť kontakt s voľne žijúcim vtáctvom, vyjde v priebehu tohto týždňa manuál. Ten bude prístupným jazykom popisovať riziko vtáčej chrípky a prinesie opatrenia, ktoré by mal robiť drobnochovateľ pri istých podozreniach. Najdôležitejšia pre chovateľov je podľa riaditeľa Bíreša kontrola hydiny. "O akejkoľvek zmene v jej správaní sa - strate plachosti, zníženom príjme krmiva alebo poklesu znášky alebo iných klinických príznakov, akými sú napríklad kýchanie, by mali kontaktovať veterinára a zároveň by sa mali brániť priamemu kontaktu s takouto hydinou," doplnil Bíreš.
Autor článku: TASR