Strach je pre človeka prirodzená obranná reakcia. Slúži k aktivácii našej obrany proti potencionálnej hrozbe. Čudujete sa, čo je pre vaše dieťa potencionálna hrozba, keď v izbičke okrem neho nič nie je? Jasné, že je, a v každom kúte niečo, aj z poličky spoza macka niečo pozerá.
Avšak aj strach sa vyvíja podľa určitých zákonitostí. Úplne prvý strach, ktorý sme si všetci odžili ako batoľaťa, je strach z odlúčenia. Dieťatko sa vás drží ako kliešť a nie a nie sa pustiť, a pritom vám ucho otriasa od riadnych decibelov. Poznáme, že? Ale všetci vieme aké to bolo, keď mama alebo tato nachvíľku zmizli a my sme sa zrazu ocitli len tak, bez nikoho. Pamätáte si? A presne to isté prežíva aj vaše dieťa. Myslí si, že sa bez vás nezaobíde.
Ďalšie veľké strachy prichádzajú v predškolskom veku s takzvanou „magickou fázou“, kedy dieťa disponuje nesmiernou fantáziou a všetko môže byť reálne. Aj vymyslené strašidlo s veľkými zubami a smradľavým dychom, čo sa schováva za dverami. V puberte prichádza strach z neistoty, z toho čo bude, ako to bude. Budem mať stále tie nechutné pupáky na čele? To akože už nastálo mi bude stačiť A-čková podprsenka? Na akú školu pôjdem? Puberťáci riešia nesmierne dôležité veci.
Prekonanie strachu vo veľkej miere záleží od skúseností. Preto je dôležité naučiť dieťatko so svojím strachom narábať. Veľmi dôležité je byť v každom období dieťaťu oporou. Pomohlo vám keď rodič povedal „ Ále, pozri sa, veď tam nie je žiadny bubulák!" Určite nepomohlo, lebo ako náhle rodič odišiel, bubulák sa na vás zase začal vyškierať.
V školskom veku sú strachy už na úplne inej úrovni. S nástupom do školy nastupuje celá rada strachov, ktoré ale môže dieťa potláčať a začnú vykúkať z iných škár. Začalo sa dieťa zrazu pocikávať? Zajakávať? Začalo byť tajnostkárske? Agresívne? Nechce zrazu chodiť do školy? Je veľa rôznych príčin takéhoto správania sa dieťaťa. Preto je dôležité, aby dieťa vedelo, že kedykoľvek a s čímkoľvek môže za vami prísť bez strachu, že mu vynadáte.
K strachom sa často pridružujú aj psychosomatické ťažkosti ako napríklad bolenie hlavy, bruška, vracanie, hnačka, tiky, neurózy, závrate. Strach zo školy môže byť podmienený rôznymi faktormi, medzi ktoré patria napríklad príliš direktívny pedagóg, šikana zo strany spolužiakov ale aj učiteľov, neschopnosť pochopiť učebnú látku, ťažkosti s učením, čítaním, písaní, počítaním – vidno to hlavne zo strachu z konkrétneho predmetu.
Musíme si uvedomiť, že strach je v živote človeka príliš dôležitý na to, aby sme si ho nevšímali s tým, že veď dieťa z toho vyrastie. Ak sa vám zdá, že vaše dieťatko trpí neopodstatneným iracionálnym strachom, je lepšie obrátiť sa na odborníkov. Strach môže život zachrániť ale ho aj vziať.
Všetkým rodičom (hlavne detí predškolského a mladšieho školského veku) odporúčam krásnu knižočku s veľmi milými príkladmi, ako strach zmierniť a naučiť dieťatko ho ovládať. Martin Steifenhofer – 55 rád, keď sa dieťa bojí. Vydal to Belimex v roku 2002
Autor článku: Mgr. Barbora Horváthová