Kreslenie je základná potreba každého dieťaťa. Chuť kresliť sa objaví už u batoľaťa, kedy do rúčky vezme ponúknutú ceruzku a začne všelijako čmárať po papieri a kade – tade pod a nad papier. Kresba je potreba sebavyjadrenia. Aj nevidomé dieťa má potrebu kresliť, kreslí síce len čmáranice ale tie sú preň veľmi dôležité. V kresbe dieťaťa sa zobrazí všetko. Čo cíti, čo ho hnevá,. čo ho teší, z čoho má strach, čo by chcelo. Ochotne vám nakreslí aj toho bubuláka, ktorý naňho pozerá spoza macka na poličke, keď sa ukladá spať.
Pre dieťa je obraz jazykom, čo nevie alebo nechce povedať, jednoducho nakreslí. Reč a použitie slov pri vyjadrovaní pocitov je zložité často aj pre dospelých, nieto ešte pre deti, ktoré nemajú reč osvojenú na takej úrovni.
Kresba dieťaťa tiež prechádza štádiami, ktoré súvisia s vývinom intelektových schopností a je nezávislá od umeleckých schopností.
Kresba je vynikajúci diagnostický prostriedok, ktorý sa aj v dnešnej dobe stále často používa. Prednosťou je, že dieťa kreslí pudovo, podvedome, čo je pri diagnostike veľmi dôležitý fakt. Kresba nám môže odhaliť poruchy správania, poruchy osobnosti, enurézy, strachy, regresy v správaní, môže pomôcť pri zisťovaní nadania, môže odhaliť týranie psychické či fyzické, sexuálne zneužívanie, deficity lásky, pozornosti a rôzne iné veci, ktoré dieťa vedome nechce alebo nevie povedať.
Takže, poďme si prejsť štádia kresby. Štádium sú takzvané škvrny – ak dáte dieťatku vo veku batoľaťa ceruzku, s najväčšou pravdepodobnosťou ňou bude len búchať o papier a vytvorí tak všelijaké škvrny, alebo sa bude snažiť napodobniť iné dieťa pri kreslení a vzniknú z toho zase len krásne škvrny J. Tieto škvrny zatiaľ nemajú zvláštny význam, sú len pudovým vyjadrením sa. V ďalšom štádiu sa na papieri objavujú čmáranice, dieťa vo veku dvoch rokoch s radosťou schytí farbičky a hlava-nehlava odušu čmára všetkými smermi. Rozdiel od prvého štádia je, že na čmáraniciach už môžeme badať rozdiel v nálade dieťaťa. Ak sú čmáranice veľké, po celom papieri, dieťatko má pravdepodobne dobú náladu. Ak ale na papier nakreslí len takú mini čmáraničku, bude asi v zlej nálade. Nasleduje štádium čiar, ktoré je už narozdiel od prvých dvoch štádií, sčasti závislé na intelekte dieťaťa. Dieťa sa snaží napodobovať písmo dospelých, na svoju kresbu sa už dokáže chvíľku plne sústrediť. Dokonca vám už aj povie, čo nakreslilo J. Okolo 3. roku života prichádza štádium hlavonožcov. Dieťatko začína kresliť postavy, ktoré pozostávajú z veľkej hlavy, z ktorej trčia ruky aj nohy. Okolo piateho-šiesteho roku začína dieťa kresliť postave aj trup, pozítivom je, ak dieťa nakreslí na trup pupok, čo je znakom, že si začína uvedomovať svoju osobu. Štádium kreslenia seba samého, je individuálne, pretože silne súvisí s vývinom vnímania svojho tela a seba v priestore. Kresba seba samého je veľmi zaujímavá z toho hľadiska, že dieťa sa nakreslí naozaj autenticky. Napríklad dievčatko s divergentným strabizmom (škúlenie oboch očí smerom k ušiam) sa nakreslilo s očkami umiestnenými presne tak, ako ich má. Alebo dieťatko s nevyvinutou končatinou, zväčša na obrázku seba, nenakreslí chýbajúcu ruku či nohu, alebo ju nakreslí tak, ako ju má.
Spontánnosť detskej kresby je najdôležitejším faktorom. Dieťa treba nechať voľne kresliť, ak ho pri kresbe kontrolujeme, má tendenciu kresliť to, čo chceme my. Deťom je vhodné umožniť čo najviac možností sebavyjadrenia pomocou kresby. Je to vynikajúci prostriedok na uvoľnenie pocitov, nálad, obáv, strachov. Kresba nám pri diagnostike umožňuje skúmať úroveň intelektu, afektivity, sexuality, postoje k členom rodiny, príčiny ťažkostí v škole atď.
Autor článku: Mgr. Barbora Horváthová