Slovenskí odborníci z oblasti transplantológie sa stretnú oddnes do soboty na 2. celoslovenskom workshope transplantačných koordinátorov ETCO (European transplant coordinators organization) na Jahodnej pri Košiciach. Hovoriť budú o ekonomických a legislatívnych aspektoch vyhľadávania potenciálnych darcov a ich manažmente. Mottom stretnutia sú slová Bez darcov niet transplantácií.
Na prvom celoslovenskom workshope transplantačných koordinátorov v roku 2005 sa zúčastnili zástupcovia takmer všetkých oddelení intenzívnej medicíny lôžkových zdravotníckych zariadení SR a niekoľko mesiacov po jeho uskutočnení bol na Slovensku zaznamenaný 84-percentný nárast darcov a 100-percentný nárast transplantácií. Tento efekt bol však iba krátkodobý, preto sa výbor ETCO rozhodol podporiť aj 2. ročník workshopu.
"Odoberáme obličky, čo je vlastne nosný slovenský program a rozvíja sa transplantácia srdca. Ďalší program, ktorý funguje, je transplantácia pankreasu. Program, ktorý fungoval, ale momentálne je odstavený, je transplantácia pečene a polemizuje sa o transplantácii pľúc a transplantácii čreva," povedal pre TASR Jozef Valky, primár Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny FN v Banskej Bystrici.
Len v minulom roku sa na Slovensku transplantovalo 139 obličiek, z nich 29 pochádzalo od živých, zväčša príbuzných postihnutých pacientov. V minulom roku sa uskutočnilo deväť transplantácií srdca. Takmer 80 percent všetkých transplantovaných orgánov pochádza od mŕtvych darcov. Odborníci hodnotia súčasnú legislatívu ako priaznivú pre transplantácie. Zákon ráta s predpokladaným súhlasom darcu, z čoho vyplýva, že pokiaľ pacient nie je evidovaný v zozname nedarcov, môžu mu byť odobraté orgány na transplantáciu.
"Čo sa týka obličiek, ideálne by bolo, keby boli natransplantované do dvoch rokov od zaradenia na dialýzu. Súčasný stav je, že viac ako 60 percent pacientov čaká vyše dva roky. Priemer sa posúva niekde k šiestim rokom priemernej doby čakania," skonštatoval Daniel Kuba, vedúci Slovenského centra orgánových transplantácií.
Pre nedostatok orgánov a nedostatočnú informovanosť o vhodných darcoch sa pri urgentných transplantáciách vyžaduje spolupráca so zahraničnými transplantačnými centrami. Slovenský príjemca tak môže mať do niekoľkých hodín novú pečeň napríklad z Viedne.
Na transplantáciu pečene a pľúc budú musieť slovenskí pacienti chodiť aj naďalej do zahraničia. Jedným z dôvodov je popri chýbajúcich financiách i nedostatočný manažment potenciálnych darcov, na ktorý by organizátori 2. celoslovenského workshopu transplantačných koordinátorov chceli upozorniť širokú odbornú verejnosť.
"Potrebujeme zreformovať organizáciu odberov, vyhľadávanie darcov. je to na ľuďoch, nie je to na zdravotníckych zariadeniach. Vieme, kde sú zdravotnícke zariadenia, ktoré nie sú v nejakej utešenej situácii a tých darcov hlásia, na druhej strane sú zdravotnícke zariadenia, ktoré sú na tom lepšie, majú veľké ára a tých darcov sa nedočkáme. Neformuloval by som to ako problém zdravotníckych zariadení, ale ako problém ľudí, ktorí sú zaangažovaní, ich zainteresovanosti a odbornosti," dodal Kuba na margo spolupráce s jednotlivými zdravotníckymi zariadeniami na Slovensku.
Podľa štatistických prieskumov má 70 percent Slovákov kladný vzťah k darovaniu orgánov. V zozname nedarcov je momentálne evidovaných do 200 ľudí.
Autor článku: TASR