Bolo len otázkou času, kedy vtáčia chrípka príde na Slovensko. Skôr išlo o to, kedy a kde. V relácii Fakty X Rádia Expres to dnes uviedol ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozef Bíreš.
„Vedeli sme, že sú rizikové oblasti na Slovensku, kde sú vodné plochy, kde hniezdi najviac vtákov, takže sme predpokladali, že tam by to mohlo byť,„ vysvetlil Bíreš.
Konzumácie hydiny sa podľa Bíreša netreba obávať. „Kto naozaj preferuje hydinové mäso, ktoré je nakúpené v oficiálnej obchodnej sieti, nemusí sa báť. Jednak hydina chovaná u nás je pod stálym veterinárnym dozorom, jednak hydina, ktorá sa zabíja, je vyšetrená pred zabitím, počas zabitia, dozoruje sa celý proces výroby hydinového mäsa a hydinových výrobkov vrátane obchodnej siete,„ konštatoval Bíreš. Z hľadiska rizika nie je rozdiel medzi mrazeným a chladeným hydinovým mäsom, úroveň ich bezpečnosti je rovnaká. Podľa Bíreša spotrebitelia sa nemusia obávať jesť vajíčka, len ich nesmú kupovať na čiernom trhu, ale v oficiálnom obchode.
Testy na prítomnosť vírusu vtáčej chrípky, ktoré robí laboratórium vo Veľkej Británii, sú podľa Bíreša dôležité, pretože vtáčia chrípka je naozaj veľmi nebezpečná nákaza. Aj Slovensko má národné referenčné laboratórium pre vtáčiu chrípku, ale napriek tomu pre potvrdenie výsledku analýzy je potrebné európske laboratórium. Európska únia (EÚ) chce mať určitú kontrolu nad národnými autoritami. Aby bol určitý systém kontroly, objektívneho hodnotenia, aby štáty nemohli zakrývať svoje výsledky, zdôvodnil.
Pred dvoma týždňami zasiahol vírus H5N1 aj Afriku a odborníci predpokladajú, že do dvoch týždňov zasiahne Severnú Ameriku. V súčasnosti vtáčia chrípka nie je v Austrálii a na Novom Zélande. „Sú to oblasti, ktoré majú najlepšie predpoklady brániť sa akémukoľvek kontaktu, pretože čo sa týka migrujúceho vtáctva, migračné smery tieto kontinenty až tak nezasahujú. Ostatné kontinenty sú priamo vystavené migrujúcemu vtáctvu a samozrejme globalizácii obchodu, cestovania, takže tu je prenos naozaj možný,„ spresnil Bíreš.
Posledné analýzy z celého sveta potvrdzujú, že rizikom je predovšetkým voľne žijúce vtáctvo. Na ázijskom kontinente to boli najmä kačky a husi, na európsky kontinent a hlavne do štátov Európskej únie (EÚ) tento vírus priniesli pravdepodobne labute. Za posledný týždeň sa okruh vtákov rozšíril, sú to už aj kačice, husi, hoci Slovensko má raritu v podobe sokola a potápača, pripomenul Bíreš s tým, že vlastne všetko voľne žijúce vtáctvo je zdrojom tohto vírusu. Slovensko je prvou krajinou v Európe, kde sa vírus vtáčej chrípky potvrdil u sokola. „Je to zvláštne preto, lebo sokol sťahovavý, ktorý k nám prilieta vo februári, sa neživí uhynutými zvieratami, väčšinou chytá živé zvieratá počas letu.„
Holub je jedným z najodolnejších vtákov, pomerne dobre odoláva vírusu vtáčej chrípky. Je to však zároveň riziko, pretože keď odoláva, klinicky neochorie, ale na druhej strane vie dobre prenášať vírus. „Je to určité riziko, negatívum v prospech šírenia vtáčej chrípky,„ upozornil bíreš.
Migračné zóny sa skončia v apríli, to, čo chce odletieť, odletí, to choré vykape a príde zdravá populácia, pripomenul Bíreš. Pripustil, že z hľadiska migračných zón sa ešte možno objavia prípady nakazenia vírusom vtáčej chrípky, bude to však voľne žijúce vtáctvo, takže toho sa netreba obávať. „Stále treba mať na pamäti: vtáčia chrípka je iba veterinárny problém. Na Slovensku aj v Európskej únii. Je to iba na úrovni zvieraťa, chvalabohu voľne žijúceho zvieraťa, takže tá bežná obozretnosť hovorí v prospech ľudí aj na Slovensku. Vírusu vtáčej chrípky sa netreba obávať. Treba dodržiavať pravidlá,„ uzavrel Bíreš.
Autor článku: TASR