Unikanie (=inkontinencia) moču nie je ochorením, ale príznakom, ktorý môže mať rôzne príčiny, z čoho vyplývajú aj rôzne spôsoby liečby. Jedná sa o problém, ktorý ženám spôsobuje psychické, spoločenské, hygienické a zdravotné ťažkosti, často aj zníženie pracovného či spoločenského uplatnenia.
Unikanie moču je podľa najnovšej definície popísané ako sťažnosť na akýkoľvek vôľou neovládateľný únik moču.
Napriek skutočnosti, že asi 30-50% žien udáva občasný únik moču, len malé percento z nich sa zverí so svojim problémom odborníkom a to napriek skutočnosti, že v poslednom období nastáva významný rozmach tak vo vyšetrovacích metódach, ako aj v možnostiach operačnej a konzervatívnej liečby.
Unikanie moču sa rozdeľuje na niekoľko typov. Medzi najčastejšie patrí tzv. stresová inkontinencia (nemá nič spoločné so stresom) a tzv. urgentná inkontinencia. Keď pacientke uniká moč pri kašli, kýchaní, smiechu, skákaní a pod., jedná sa o tzv. stresový typ inkontinecie. V prípade, že pacientke unikne moč po nútení na močenie (t.j. „nestihne dobehnúť na WC“), jedná sa o tzv. urgentný typ inkontinencie. Asi v pätine prípadov majú pacientky kombináciu oboch typov.
Príčiny unikania moču sú rôznorodé, výskyt ťažkostí sa narastá so zvyšujúcim sa vekom ženy. Medzi príčiny patrí pokles močovej rúry často spojený aj s poklesom rodidiel, zapríčinený pôrodmi, najmä opakované pôrody väčších detí, nedostatok hormónov po prechode, ťažká fyzická práca, opakované infekcie močových ciest, rasa (černošky tieto ťažkosti majú len výnimočne), neurologické ochorenia a iné.
Vyšetrenie pacientky pri unikaní moču je komplexné, zahŕňa anamnézu (rozhovor s pacientkou), vyplnenie špeciálnych dotazníkov a tzv. denníka močenia, biochemické vyšetrenie krvi a moču, vyšetrenie moču a pošvy na prítomnosť baktérií, gynekologické vyšetrenie, ultrazvukové vyšetrenie, špeciálne vyšetrenie funkcií močového mechúra, urologické vyšetrenie vrátane cystoskopie. Vyšetrenie je prakticky nebolestivé, ale je časove náročné, väčšinou je rozdelené do dvoch hodinových vyšetrení, jeho cieľom je určiť typ unikania moču tak, aby bola liečba čo najúčinnejšia.
Liečba musí byť komplexná a cielená podľa zisteného typu inkontinencie. Pre oba typy inkontinencie platí, že prvoradé je preliečenie infekcie močových ciest. U žien po prechode je potrebné podávať ženské hormóny, celkovo alebo lokálne do pošvy vo forme čípkov alebo krémov. Gymnastika panvového dna sa využíva u ľahkej formy stresovej inkontinencie a u kombinovaného typu ochorenia, je to súbor špeciálnych cvičení na podporu svalov panvového dna, ktoré je potrebné vykonávať denne v trvaní aspoň 10 minút dlhodobo, najlepšie pod vedením odborníka na rehabilitáciu. Ďalšou možnosťou je tzv. elekrostimulácia, pri ktorej špeciálny prístroj pomocou nebolestivých slabých elektrických impulzov stimuluje vybrané svaly a nervy. Nemenej dôležitou časťou liečby je psychoterapia u kvalifikovaného psychológa.
V prípade zistenia tzv. stresovej inkontinencie ťažšieho stupňa je najvhodnejšia operačná liečba, v prípade pridružených gynekologických ochorení, napr. myómoch maternice alebo tzv. poklese maternice je možné vykonať viacero operačných výkonov počas jedného uspania pacientky. Pacientky by mali pred plánovanou operáciou (napr. pred vybratím maternice pre myómy) informovať svojho gynekológa o ťažkostiach s močením, aby bolo možné realizovať vyšetrenia a pridať prípadný ďalší operačný výkon, ktorý by vyriešil problém unikania moču. V opačnom prípade žena podstupuje riziko zhoršenia ťažkostí s unikaním moču po gynekologickej operácii a riziko následnej ďalšej operácie pre unikanie moču. V prípade, že žena nemá iné ochorenia, len stresovú inkontinenciu moču, je možné vykonať niektorú z moderných operačných metód, napr. tzv. páskovú operáciu (tzv. TVT-O), kde sa pod močovú rúru zavedie páska zo špeciálneho materiálu, ktorá pre močovú rúru vytvorí podporu. Samozrejme každá operácia má určité percento komplikácií, operácie pre unikanie moču nevynímajúc.
Pri nemožnosti uskutočniť operačný výkon (napr. pre ochorenia srdca a pod.) existuje viacero typov pomôcok pre inkontinentné ženy, počnúc rôznymi druhmi pessarov až po tzv. protetické pomôcky (vložky, nohavičky a pod.).
V prípade zistenia tzv. urgentnej inkontinencie operačné riešenie nie je možné, v tomto prípade je najúčinnejšia konzervatívna liečba liekmi, ktoré však musí pacientka užívať dlhodobo.
Pre ľahký typ unikania moču existuje niekoľko rád:
-
cielené a dôsledné preliečenie všetkých zápalov močového mechúra u lekára
-
správny pitný režim (aspoň 2 litre tekutín denne, obmedzenie príjmu tekutín paradoxne situáciu zhoršuje)
-
dodržovanie pravidelného intervalu močenia (pravidelne v priebehu dňa + pred spaním, močenie viac ako 8x denne alebo viac ako 1x v noci je už príznak poruchy močenia)
-
starostlivosť o pravidelnú stolicu (vlákniny v strave)
-
hygiena sexuálneho života (prostriedky intímnej hygieny)
-
dbať o správnu telesnú hmotnosť (pri obezite diéty a pod.)
Unikanie moču je predstavuje závažný problém, s ktorým sa ženy hanbia priznať lekárovi, bagatelizujú ho, resp. nevedia o možnostiach liečby a to napriek možnostiam, ktoré existujú a môžu ich zbaviť nepríjemných ťažkostí. Každá žena s ťažkosťami s unikaním moču môže bez poukázania od iného lekára navštíviť ambulanciu gynekologickej urológie, urológie alebo gynekológie.
Autor článku: MUDr. Tomáš Danys, PhD.