Kontaktné šošovky slúžia na korekciu refrakčných vád optického systému ľudského oka. Predstavujú vhodný doplnok, pozor nie však úplnú náhradu, ku korekcii klasickými okuliarmi. Sú vhodné najmä pre ľudí, ktorým v určitých situáciách, akými sú napríklad rôzne športové či iné činnosti , takáto korekcia nevyhovuje, pretože by pri nej okuliare do veľkej miery zavadzali. Korekcia refrakčných vád šošovkami nám v podstate poskytuje úplnú voľnosť. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že nosenie kontaktných šošoviek nie je úplne bez rizika a v žiadnom prípade toto riziko nie je možné podceňovať. Pri dodržiavaní všetkých doporučení a rád vášho kontaktológa je však možné toto riziko do maximálnej možnej miery eliminovať. V článkoch, ktoré budú publikované ako súčasť tejto témy na týchto stránkach, rozoberieme základnú problematiku oblasti kontaktológie, ktorá vám, nositeľom šošoviek pomôže v základnej orientácii v danej problematike.
1. Základné rozdelenie šošoviek
Kontaktné šošovky v zásade môžeme rozdeliť z niekoľkých možných hľadísk do niekoľkých kategórií. Najbežnejším delením šošoviek je ich rozdelenie z hľadiska intervalu výmeny (životnosti danej šošovky od jej prvého nasadenia).
Z tohto hľadiska delíme šošovky do nasledujúcich kategórií:
a) Jednodenné
b) Dvojtýždňové
c) Mesačné
d) Trojmesačné
e) Polročné a ročné
V modernej kontaktológii sa však stretávame prevažne s kratším intervalom výmeny. Treba si uvedomiť, že dlhšie nosenie šošoviek je spojené s ich vyšším opotrebovaním (zanášaním) a tým aj s vyšším rizikom vzniku rozličných komplikácií. Z tohto pohľadu predstavujú pre oko najzdravšiu alternatívu jednodňové kontaktné šošovky. Keďže nositeľ si každé ráno nasadí nový sterilný pár šošoviek, odpadá riziko zanesenia mikrobiologickej kultúry do oka a pretože takúto šošovku nie je nutné uchovávať v roztoku, odpadá aj riziko podráždenia oka citlivého na niektorú zložku takéhoto roztoku.
Táto alternatíva predstavuje ideálne riešenie pre ľudí, ktorí šošovky nosia približne 2-4 krát do týždňa. Priemerná investícia pri tomto režime nosenia je približne 70-80 Sk na deň, čiže na pár šošoviek. Jednodňové šošovky sú aj ideálnou voľbou pri vodných športoch, keďže sa nemusíte obávať o stratu takejto jednorazovej šošovky, navyše opäť odpadá riziko zavlečenia nebezpečných baktérií z vodných bazénov do oka, keďže danú šošovku večer znehodnotíte.
Druhou skupinou, ktorá predstavuje akúsi alternatívu medzi jednodennými šošovkami a dlhším intervalom výmeny, je skupina dvojtýždňových šošoviek. Táto kategória šošoviek je určená pre ľudí, ktorí chcú šošovky nosiť intenzívnejšie (4-6 dní v týždni). No daný relatívne kratší interval výmeny opäť umožňuje znížiť riziko možných komplikácií pri dodržaní pokynov na minimum. Počas dvojtýždňového nosenia danej šošovky ešte nedôjde k takému znečisteniu povrchu šošovky, ktoré by mohlo z hľadiska zdravotného predstavovať pre oko zvýšené riziko.
Investícia pre tento režim nosenia predstavuje približne čiastku 30-40 Sk na deň. Je nutné si tiež uvedomiť, že životnosť šošovky je daná od momentu otvorenia danej šošovky, nie počtom nasadení danej šošovky do oka. To znamená, že dvojtýždňovú šošovku by ste mali znehodnotiť 14 dní po otvorení, či ste ju mali v oku 1 krát alebo 14-krát. Preto pokiaľ zvažujete režim nosenia šošoviek, je nutné si to uvedomiť a v prípade, že šošovky hodláte nosiť menej často, radšej siahnuť po jednodenných šošovkách a to aj z finančného hľadiska, keď už odhliadneme od toho zdravotného. Z finančnej stránky to totiž znamená, že keď si zakúpite dlhodobejšie šošovky a nosíte ich menej intenzívne, potom sa vám ich nosenie predražuje resp. prepočítaná čiastka na jeden deň nosenia sa markantne zvyšuje.
Ďalšou významnou skupinou šošoviek sú šošovky mesačné. Táto kedysi najvýznamnejšia skupina šošoviek je v súčasnej modernej kontaktológii čoraz viac nahradzovaná, resp. dopĺňaná šošovkami s kratším intervalom výmeny. To však neznamená že tu stále nemá svoje významné miesto. Predstavuje však v súčasnosti ten najdlhší interval výmeny, ktorý moderní kontaktológovia odporúčajú. Je pravdou, že počas mesačného nosenia sa materiál takejto šošovky už pomerne značne znečisťuje, ale vďaka novým materiálom a najmä moderným čistiacim a dezinfekčným roztokom (ktoré budeme podrobnejšie rozoberať v nasledujúcich častiach) riziko možných komplikácií len mierne prevyšuje hodnoty u dvojtýždňového intervalu výmeny.
Mesačné šošovky predstavujú veľmi široký sortiment, preto jednoznačné vyčíslenie čiastky na jeden deň nosenia je pomerne obtiažne. Ide o to, že tieto šošovky sú veľmi rozdielnej kvality, preto ich môžeme nájsť v cenovom rozpätí od 900 Sk u tých najmenej kvalitných až po 1800 Sk u najmodernejších šošoviek (cena je udaná za 6 kusové balenie). Ale orientačne sa teda investícia na 1 deň nosenia pohybuje v rozpätí od 10 Sk po 20 Sk. Opäť tu platí to, čo u dvojtýždňových šošoviek, že pokiaľ tú šošovku nenosíme intenzívne, náklady na jeden deň nosenia sa nám markantne zvyšujú.
Pokiaľ ide o šošovky s dlhším intervalom výmeny, ako sú 3-mesačné, 6-mesačné a ročné, táto skupina predstavuje v súčasnosti skutočne len okrajový sortiment šošoviek a moderná kontaktológia od nich postupne upúšťa. Svoje opodstatnenie majú v prípadoch niektorých očných ochorení, ktoré vyžadujú špecifické šošovky zo špeciálnych materiálov, ktoré sa vyrábajú pre konkrétnych pacientov. S touto skupinou šošoviek je spojené tiež najvyššie riziko možných komplikácií, s ktorými sa v kontaktológii stretávame.
2. Rozdelenie z hľadiska výrobných materiálov
Ďalším kritériom, podľa ktorého môžeme šošovky deliť, je hľadisko materiálové.
Z tohto hľadiska delíme kontaktné šošovky do nasledujúcich skupín:
a) mäkké kontaktné šošovky
b) tvrdé kontaktné šošovky
c) tvrdé plynopriepustné šošovky (RGP)
Skupina mäkkých kontaktných šošoviek predstavuje v súčasnosti najrozšírenejšiu skupinu šošoviek používaných v kontaktológii. Do tejto kategórie zaraďujeme šošovky z hydroxyethylmetakrylátu (HEMA) a jeho príbuzných polymérov a moderné silikonhydrogelové (SIH) šošovky.
Šošovky z HEMA, majú relatívne vysoký obsah vody v rozmedzí 25 -85 % a tým pádom veľmi dobrú znášanlivosť a jemnosť. Ich hlavným nedostatkom je veľmi nízka priepustnosť pre kyslík (približne na úrovni 20-40 %) a tým pádom pomerne výrazne zaťažujú metabolizmus rohovky (bližšie rozoberieme v ďalších kapitolách). Môžu byť z toho dôvodu ponechané v oku maximálne 6-8 hodín. Medzi ich ďalšie nevýhody patrí pomerne vysoká poréznosť materiálu a tým pádom pomerne rýchle zanášanie lipidovými a proteínovými usadeninami.
SIH šošovky patria medzi relatívne nové typy šošoviek z najmodernejších materiálov. Vzhľadom k povahe materiálu majú oproti HEMA síce nižší obsah vody, ale veľmi vysokú priepustnosť pre kyslík (až na úrovni 90-99 %), čo umožňuje dlhšiu dobu nosenia týchto šošoviek (až 12 h denne pri klasickom režime nosenia). S výhodami tejto skupiny materiálov sa do kontaktológie dostal aj režim tzv. kontinuálneho nosenia. Ide o nosenie 7 dní a 6 nocí pri týždennom režime alebo 30 dní a 29 nocí pri mesačnom režime. Tieto režimy nosenia však vyžadujú veľmi dobrú disciplínu a dodržiavanie všetkých pokynov kontaktológa, preto sú určené pre skúsených nositeľov, ktorí sú schopní včasne rozpoznať možné komplikácie a pohotovo zareagovať. Z hľadiska zdravotného je však režim kontinuálneho nosenia stále nedostatočne preskúmaný, preto treba byť pomerne opatrný pri jeho voľbe.
Tvrdé šošovky z polymethylmetakrylátu (PMMA) predstavujú v súčasnosti okrajovú skupinu šošoviek s dlhým intervalom výmeny, pretože ich výroba je pomerne náročná a nákladná. Sú určené na korekciu určitých refrakčných vád, ktoré nie sme schopní vykorigovať klasickými kontaktnými šošovkami z iných materiálov. Ich hlavnou nevýhodou je ich veľká pevnosť, ktorá vyžaduje až niekoľkotýždňovú postupnú adaptáciu.
RGP šošovky alebo tvrdé plynopriepustné šošovky predstavujú skupinu šošoviek pomerne rozšírenú v anglosaských krajinách. Vyrábajú sa z materiálov ako celulózoacetátbutyrát (CAB) alebo rôznych kombinácií PMMA a Silikónu. Vzhľadom k pevnosti materiálu sú vhodné na korekciu vyššieho astigmatizmu a vzhľadom k vysokej priepustnosti pre kyslík môžu byť na oku ponechané dlhšiu dobu. Ich nevýhodou je pomerne vysoká cena a v oblasti centrálnej Európy značná nedostupnosť.
3. Rozdelenie z hľadiska optického účinku
Sférické kontaktné šošovky sú najrozšírenejšou skupinou šošoviek. Používajú sa na korekciu bežných refrakčných vád a nižších astigmatizmov. Asférické kontaktné šošovky predstavujú mierne vylepšenú verziu sférických šošoviek, keď vďaka asférickým plochám dosiahneme menšie optické vady a tým pádom lepšie zobrazovacie vlastnosti týchto šošoviek. Sú vhodne najmä na korekciu nižšieho astigmatizmu a sú veľmi dobré na použitie pri zhoršených svetelných podmienkach. Torické kontaktné šošovky predstavujú skupinu šošoviek určených na korekciu vyššieho astigmatizmu, keď hodnota cylindra presahuje približne 0,75 Dioptrie. Multifokálne šošovky sú šošovky určené na korekciu presbyopie. V danej kontaktnej šošovke je zároveň vykorigovaná oblasť do diaľky a aj do blízka (na čítanie). Videnie takouto šošovkou je však pomerne nestabilné, preto dávame prednosť iným možnostiam korekcie. Ďalšou špeciálnou skupinou šošoviek sú šošovky terapeutické, farebné či krycie. Táto skupina šošoviek väčšinou býva bez optického účinku a je určená len na určité prípady (terapeutické), či ako rozličné módne doplnky (farebné, krycie). každopádne tieto šošovky nie sú určené na každodenné nosenie.
To sú základné informácie o typoch kontaktných šošoviek na našom trhu. Pomôžu vám zorientovať sa v danej terminológii a problematike. Taktiež Vám poskytnú prehľad o finančnej stránke nosenia kontaktných šošoviek. V ďalších častiach sa budeme venovať bližšie jednotlivým režimom nosenia a starostlivosti o šošovky a možným komplikáciám, ktoré nás môžu pri ich nosení postretnúť, ako aj ich následnému riešeniu.
Autor článku: Mgr. Lukáš Rakovský