Komentár Slovenskej lekárskej únie špecialistov k situácii v zdravotníctve.
K podstate problému. Jednoznačne treba povedať, že naše požiadavky na zvýšenie platieb do ambulantnej sféry sú argumentačne plne obhájiteľné a teda oprávnené.
Prečo je SLÚŠ proti aktivitám SLK: Spôsob, akým to urobila SLK, úplne jasne ukázal, že jej nešlo o presadenie oprávnených požiadaviek ambulantnej sféry, ktoré zneužila a že už vôbec jej nešlo o záujem pacienta, ale že tak urobila v záujme politických strán Smer a Slobodné fórum, s ktorými je prepojená časť vedia SLK. Neobhájiteľnosť tohto spôsobu je v tom, že SLK zvolila postup, ktorým ohrozila zdravotnú bezpečnosť občana, nekonala na základe dohody s občanom, nevyžiadala si jeho súhlas, ale zneužila jeho zlý zdravotný stav, zastupovala údajne záujem ambulantnej sféry, pričom však na to nedostala súhlas ani jednej organizácie, ktorá ambulantnú sféru zastupuje vo všetkých podstatných úkonoch. Tento spôsob vymáhania požiadaviek ambulancií znevážil v očiach verejnosti oprávnenosť našich požiadaviek a tým znížil šancu na ich presadenie. Požadovaný nárast cien bodu z 0,40 SK na 0,99 SK, ako aj kapitácie z 32,0 SK na 64,0 SK je v danej chvíli nereálny. (Tak ako v iných rezortoch 100% navýšenie je nereálne.) Pre nereálnosť tohto požiadavku sa celý problém presúva z roviny argumentačnej do roviny politickej, s čím nesúhlasíme. Kladenie nedosiahnuteľných nárokov na zvýšenie ceny bodu, kapitácie, ako aj na nárast prísunu financií do zdravotníctva je zámienkou na dosiahnutie skutočného cieľa, ktorým je cieľ politický. Nespokojnosť v ambulantnej sfére sa mala stať len prostriedkom, ako tento cieľ dosiahnuť. Skutočným cieľom SLK je likvidácia zdravotníckej reformy a návrat do predreformného obdobia. Dôkazom našich tvrdení sú aj vyhlásenia vedenia SLK o cieľoch, ktoré sa menia zo dňa na deň (neprijateľnosť zmlúv s poisťovňami, neskôr nízky príjem ambulancií, neskôr viac financií do zdravotníctva a nakoniec potreba zrušenia reformy). Dôkazom toho, že išlo o iniciatívu úzkej časti vedenia SLK ( MUDr. M. Dragula, MUDr. E. Kováč a JUDr. O.Škodler, ktorý mal roky prístup ku všetkým dokumentom SLK ako majiteľ advokátskej kancelárie, ktorá ma exkluzívnu zmluvu s SLK ) je aj nízka účasť ambulancií, ktoré rešpektovali odporúčania SLK vyberať peniaze od pacientov.
K výrokom Kováča. (zamestnanec - generálny sekretár SLK). V súvislosti s pánom Kováčom si vždy musíme najskôr ozrejmiť, o ktorom z tých dvoch ľudí, ktorí stoja na protipóloch svojich záujmov súčasne, je práve reč? Nepochybne, je to ten istý Kováč, ktorý pred reformou šéfoval VšZP, dusil lekárov na každom kroku, posielal nám platby pre ambulancie so 6 mesačným oneskorením, bol hrdý na to, že nikdy nevyjednáva s poskytovateľmi, Kováč, ktorý postaval všetky luxusné budovy dvoch poisťovní na Slovensku za naše peniaze a keď sme chceli viac peňazí do systému, nikdy nevedel pochopiť, prečo. Ten istý Kováč, tá istá osoba stojí dnes na čele lekárskeho stavu, bojuje za to, aby prišlo viac peňazí „do systému“, aby platby chodili bez meškania, chce znižovať náklady na správu poisťovní a chce mať výlučné právo na vyjednávanie s poisťovňami a chce pre úbohých lekárov dvojnásobné zvýšenie príjmu a to všetko zo dňa na deň! Kto by tomu uveril? Do médií vyčíta poisťovniam to, že dali lekárom „na všetko“ limity, ale v tej istej chvíli vnucuje poisťovniam, aby prijali limity na lieky a na výkony v SVaLZ so sankciami za ich prekročenie! Teda, keby ich lekári prekročili, tak by príslušnú sumu museli zaplatiť z vlastného vrecka. Čo pokladám za prapríčinu našej terajšej opozície SLÚŠ voči SLK a prečo si myslím, že je pod vplyvom politiky? Generálny tajomník SLK E. Kováč nám celý čas na našich početných stretnutiach tvrdil toto: „ Dobre že reforma je, ale treba v nej zmeniť niektoré veci“. To bolo presne to isté, čo sme chceli aj my a preto sme reformu kritizovali, bojovali na všetky strany, a tiež spolupracovali s SLK. Všetko to bolo robené preto, aby sme si nastavili systém, aby z našej snahy mal úžitok ako zdravotník, tak aj občan. Potom z jedného dňa na druhý ako na povel chce Kováč reformu zrušiť a čisto náhodou to tvrdí aj pán Fico a pani Martináková. Pán Kováč nebojuje a nikdy nebojoval za lekárov, alebo za pacienta, pán Kováč bojuje vždy zásadne len za seba. Jeho cieľom je dostať sa opäť do riadiacej funkcie a potom to bude zo dňa na deň opäť ten starý Kováč, ktorého sme v minulosti poznali ako riaditeľa poisťovní. Na to ale musí zrušiť reformu, ktorá ho odstavila. A na tento cieľ použije všetko, aj oprávnené požiadavky lekárov. Totiž argument, že chce rušiť reformu, aby z toho mal prospech sám, by asi u lekárov odozvu nenašiel. Ako som už povedal, dôkazom našich tvrdení sú aj vyhlásenia vedenia SLK o cieľoch, ktoré sa menia zo dňa na deň (neprijateľnosť zmlúv s poisťovňami, neskôr nízky príjem ambulancií, neskôr viac financií do zdravotníctva a nakoniec potreba zrušenia reformy ).
K výrokom Dragulu (Prezident SLK). Dragula síce posledné dva roky kritizoval reformu, ale robil to tak úboho, že prehral v každej debate s ministrom Zajacom, ale aj s inými predstaviteľmi štátnej moci. To bolo príčinou toho, že ho všetci prestali počúvať a že sme o ňom takmer nič nepočuli skoro celý rok, a to spôsobilo aj návrat pána Kováča do hry, čo je dnes najväčším nešťastím lekárskeho stavu. Práve preto, lebo si pán Dragula tak dlho neplnil funkcie, ktoré čakáme od prezidenta komory, sa mohlo stať, že cez osobu pána Kováča komoru ovládla politika. Žiaľ, to isté sa týka aj pacientskych organizácií, ktorých predstavitelia mi v čase našich bojov so štátnou mocou ani nezdvihli telefón. Ale hneď, keď začne politický pokrik pána Fica a pani Martinákovej, nevedno odkiaľ sa vynorí aj pán Dragula a zrazu každý počúva, ako odvážne bojuje proti nespravodlivosti. Je to pozícia, ktorá sa stratí hneď, ako ambulancie podpíšu zmluvy so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. To, že ich lekári ešte dodnes nepodpísali všetci, to nie je zásluha akcie SLK, ale je to dôsledok chyby VšZP, ktorá ich nemala včas pripravené pre všetky pobočky. O prepojenosti SLK na politické strany Smer a SF svedčí názorová zhoda a časovanie akcií SLK. Je úplne jasné, že na takúto spoluprácu nie je potrebné členstvo v týchto stranách.
K výrokom Fica (Predseda strany Smer). Pán Fico jasne povedal, že zruší reformu. To by ale znamenalo, že sa vrátime do predreformného zdravotníctva. Návrat do obdobia nekonečných tunelov, v ktorých zmizlo toľko peňazí, že nikto dodnes presne nezistil koľko. Nič z tých peňazí nešlo pre obyčajného človeka, nič nešlo ani na platy zdravotníkov. Treba sa opýtať pána Kováča, kde tie peniaze zmizli, lebo on bol vtedy pri kormidle, on bol jeden z tých, čo rozhodovali, kde peniaze pôjdu. Kolaps? Pri každej zmene sú vždy najviac ohrození chudobní ľudia, lebo nemajú na a to, aby sa vyrovnali aj s malými zmenami. A reforma bola veľká zmena! Ale dnes, po reforme dostane v mojej ambulancii aj najchudobnejší Róm z Luníka 9 ten istý liek, ako užíva americký senátor. Tomu pán Fico hovorí kolaps? Dnes po reforme sa dostane do mojej ambulancie aj najchudobnejší občan z Čiernej nad Tisou a nikto ho neblokuje, aby za mnou mohol prísť bezplatne, celkom v rozpore s tým, ako to bolo doteraz. Tomu pani Martináková hovorí zníženie dostupnosti zdravotnej starostlivosti? Zrušením reformy a tým, čo chcú títo dvaja politici v zdravotníctve zaviesť, sú najviac ohrození práve chudobní ľudia, pretože práve tí dnes vďaka reforme dostávajú lieky, ktoré by si nikdy za svoje peniaze nemohli dovoliť a dostávajú starostlivosť, o ktorej sa im za socializmu, ani pred reformou nemohlo ani snívať. Tých pár liekov, ktoré sme za svoje nízke odvody na zdravotné poistenie v socializme mohli dostať, tie sú na trhu aj dnes, ale nik ich už nepredpisuje, lebo pre ich nízky účinok ani bezpečnosť neriskujeme, že poškodíme pacienta.
To čo sa dopláca v lekárni, je iba malá časť skutočnej ceny lieku a tých 20 SK, čo sa platí u lekára, je len dvadsatina skutočnej priemernej ceny vyšetrenia. Ale aj ten zbytok peňazí musí niekto zaplatiť. To je solidarita, ktorá v našom zdravotníctve pretrváva ako princíp viac, ako kedykoľvek predtým. Za solidaritu platia ľudia, ktorí dnes vytvárajú hodnoty, čiže mladá generácia, ktorá má často problém uživiť svoje deti. Práve s ohľadom na nich si uvedomte, že sa nedá bezohľadne zvyšovať vlastné nároky tak, že síce dostaneme, čo chceme, ale našim deťom, ktoré nám to všetko platia, už neostane pre seba. Taká miera solidarity, ktorá zabíja šance produktívnej časti obyvateľstva do budúcnosti, je jednoducho nespravodlivá. Pán Fico tvrdí, že zdravie sa stalo tovarom. Nikdy nikto sa na Slovensku neopovážil to takto vyjadriť. Je to vyjadrenie jedného z bývalých českých ministrov zdravotníctva, na ktorom aj pohorel. Ľudské zdravie sa nemôže stať tovarom, lebo to zaručujú naše zákony. Čo je tovarom, to sú služby v zdravotníctve, tie majú svoju cenu a preto ich treba zaplatiť. Keďže je málo peňazí, neplatia sa tak, aká je ich skutočná hodnota, alebo inak, práca lekára je stále hlboko podhodnotená. To však pána Fica určite netrápi, ako to netrápi ani pani Martinákovú. Mieni výrazne zredukovať sieť a lekári sa budú o zmluvy s jedinou (!) verejnoprávnou poisťovňou uchádzať na základe ponúknutej ceny. Chystajú určiť, ktoré diagnózy budú platené z verejného poistenia a ktoré si pacient bude platiť sám. Je preto veľmi falošné z ich strany, keď sa v médiách poburujú nad tým, že pacient platí z vlastného vrecka 20 korún u lekára. Takto si bude platiť niekoľko stoviek korún, to však už bude po voľbách, keď oni budú pri moci.
K výrokom pani Martinákovej. Len celkom okrajovo. Pani Martináková stratila morálne oprávnenie hovoriť o tom, že chce dobre zdravotníctvu v okamihu, keď JUDr. O. Škódler predstavil zdravotnícku reformu Slobodného fóra.
K výrokom premiéra. Tvrdenie premiéra Dzurindu na brífingu dňa 5.3.2006, ale aj na tlačovej konferencii SDKÚ v ten istý deň, proti ktorým pán Dragula a pán Kováč protestovali, sú jednoducho pravdivé. Dôkazy, ktoré predložil, nie sú nič iné, ako overiteľné výroky predstaviteľov SLK pri rôznych príležitostiach. Rovnako sme postupovali aj my v minulosti a všetky argumenty sú dodnes prístupné na www.slus.sk ( Úloha Eduarda Kováča v systéme). Myslím si, že pán Kováč a Dragula len jednoducho nepočítali s tým, že niekto si dá tú námahu, aby ich chronologicky zoradil, lebo naozaj stačilo urobiť iba to.
K mojej osobe (Prezident SLÚŠ). Áno, je pravda, že som poradca ministra zdravotníctva pre špecializovanú ambulantnú sféru a celý čas som ním bol. Ale práve pod mojim vedením Slovenská lekárska únia špecialistov dlhý čas ako jediná organizácia kritizovala postupy, akými sa presadzovala reforma vždy vtedy, keď to mohlo ohroziť záujmy ambulantnej sféry, alebo záujmy občana. Vedia to všetci, zdravotníci aj občania, našu kritiku sme prezentovali veľmi široko. Takmer vždy sa nám s nasadením existencie a niekedy aj proti osobným záujmom podarilo presadiť to, čo bolo treba presadiť v záujme verejného prospechu. To, že sa nám to podarilo, je aj vďaka práve tým zákonom, ktoré sme pripomienkovali a kritizovali. Jednoducho, bojovali sme za to, aby to tak bolo. Súvisí to s našim presvedčením, že demokracia je funkčná až vtedy, keď občania majú možnosť zasahovať do jej chodu. To, či sa presadí občianska iniciatíva, reprezentovaná občianskym združením, ako je Únia špecialistov, Asociácia súkromných lekárov, Asociácia nemocníc a pod., je tým povestným jazýčkom na váhe, ktorý poukazuje na úroveň demokracie v krajine. Príznačné v tejto súvislosti je, že obe politické strany (Smer, aj Slobodné fórum ) majú v programe zrušenie podobných združení, ako je SLÚŠ a odovzdanie výlučných právomocí do rúk Slovenskej lekárskej komory , vtedy už s profesionálnym – nevoleným obsadením( JUDr.O.Škodler, prezentácia zdravotníckeho programu SF ), ktorú ako vidno, je veľmi jednoduché politicky ovládnuť cez pár osôb. Toto pokladáme za skutočné nebezpečenstvo pre lekársky stav, pre ostatných zdravotníkov, ale aj všeobecne pre demokraciu.
O nedostatku financií v systéme.
Na otázku, koľko peňazí má byť v zdravotníctve, aby to bolo optimálne, je veľmi problematické odpovedať správne. Ak chce niekto primerane reagovať na dnešné udalosti v zdravotníctve, musí zodpovedať na túto otázku: „Čo je reálna potreba systému a čo len neprimerané očakávanie, ktoré sa dá kedykoľvek politicky zneužiť?“
Každá metóda, ktorá má priniesť odpoveď na túto otázku, má svoje úskalia. Napríklad je veľmi problematické vychádzať z posudzovania celkových výdavkov na zdravotníctvo, vyjadrených percentom z hrubého domáceho produktu, ktoré SLK používa najčastejšie. Pri tejto metodike sa Slovensko (5,9 %) pohybuje na úrovni Luxemburska (6,1%), alebo Poľska (6,0%). Ale Česko, kde % z HDP tvorí 7,5, ako aj Nemecko,, kde % HDP tvorí dokonca 11,1 %, otriasajú práve v týchto dňoch obrovské demonštrácie, ktoré požadujú ďalšie navýšenie zdrojov v zdravotníctve. Viac nám povie údaj o tom, aké sú verejné zdroje a platby obyvateľstva spolu, vyjadrené ako % z HDP. Pohybuje sa okolo 6,5 %, to znamená, že došlo k nárastu platieb obyvateľstva za zdravotnícke služby. Je však dôležité vedieť, že tieto platby netvoria ani polovicu výdavkov pacientov, ktoré sú obvyklé v Európe.
O tom, aké množstvo peňazí v systéme reálne chýba, sa dá hovoriť až potom, keď sa zistí, aký je v skutočnosti ich únik zo systému, keď sa jednoznačne povie, kto vytvára príjem zdravotníckych zariadení a kto sa len priživuje, keď sa jednoznačne povie, kto nakupuje podľa skutočnej potreby daného regiónu a podľa svojich možností a kto sa spoľahol na oddlžovanie, alebo na iné, ako oficiálne zdroje príjmu, kto pracuje kvalitne a kto pacientov poškodzuje, keď sa zodpovie otázka, aké je rozloženie týchto financií v zdravotníctve z hľadiska nákladov a cien ( materiály, prístrojová technika, platy a podobne ) ale tiež, keď sa zodpovie otázka, aký je vývoj chorobnosti a úmrtnosti na danom území.
Čiže ide o to, aby sme vedeli o každej korune, ktorá v zdravotníctve je a aby sme ju vynaložili tam, kde ju naozaj treba a prednostne pre toho, kto ju potrebuje najviac, ale tiež, komu ju vyplatíme. Nemôžeme si ďalej dovoliť tváriť sa, že sme takí bohatí, že nám nezáleží na tom, kde sa podejú miliardy korún, ako by si to niektorí želali.
Je tu množstvo ľudí, ktorí pracujú spoly zadarmo, ale je tu mnoho aj takých, ktorí sa priživujú na všetkom, na čom sa dá.
Poznám obvodných lekárov, ktorí majú 3000 prevažne mladých a preto aj relatívne zdravých pacientov s rozlohou celkom malého obvodu, za ktorých má ambulancia mesačne príjem cez 100.000 SK a napriek tomu sú na čele hnutia odporu SLK proti poisťovniam. Na druhej strane sú tu obvodní lekári, ktorí majú okolo 500 prevažne starých a chorých pacientov, roztrúsených po obrovskom, ťažko prístupnom území a celý deň strávia ne ceste za nimi. Poznám špecialistov, ktorí robia od rána do večera a kvôli ich schopnostiam ich vyhľadávajú ľudia z celého Slovenska, ale poznám aj tých, čo plačú, že majú málo peňazí, ani nikdy ani nehlesnú o tom, že majú prázdne čakárne. Nemôže to tak byť, jednoducho nie je spravodlivé, keď niekto, kto vykonáva špičkovú prácu na svetovej úrovni dostane rovnaký plat, ako iný, čo za celý deň urobí len to, že príde do práce. Existujú stovky podobných príkladov. Určite mnohým ľuďom, ktorým neprehľadné pomery v zdravotníctve veľmi dobre vynášali, nevyhovuje, keď je prehľad o množstve vykonanej práce, o tokoch peňazí a štruktúre ich dlhov a preto im nevyhovuje ani proces, ktorý k takémuto sprehľadneniu vedie. Týmto procesom je práve reforma.
Jednoznačne chcem povedať, že tak, ako to bolo pred reformou, to nemohlo ďalej ostať. To bol ten skutočný chaos a zlyhávanie, o ktorom hovoril pán Fico. My sme tí, ktorí sme to každý deň prežívali v ambulanciách, strach, keď nám práve od pána Kováča neprichádzali platby ani po 6-tich mesiacoch, strach, keď nám jeho poisťovňa poslala nový dodatok zmluvy a pri pokuse o vyjednávanie nám odkázali, že ak ho nepodpíšeme dokonca so spätnou platnosťou vyše mesiaca, tak s nami zmluvu okamžite zrušia, strach, že sa za našim chrbtom opäť raz niečo v našom mene dohodne proti našim záujmom, strach z limitov na peniaze, na výkony, na všetko, to je tiež dielom pána Kováča.
Keď chcete robiť reformu, musíte sa pozerať dopredu, pretože reformu platia zo svojich peňazí mladí ľudia a aj v plnej miere budú užívať jej ovocie. Reformu nemôžu robiť zatrpknutí veteráni, ktorí sa chcú ešte rýchlo nahrabať a všetkým sa pomstiť za to, že ich história zbavila moci. Prosím pacientov, aby nepočúvali krikľúňov. My, lekári, sme jasne ukázali, že odmietame amorálne postupy, hoci aj prospech, ktorý by mal byť na úkor pacienta. Inteligencia je súčasťou tohto národa, trpí s ním, aj s ním víťazí. Chcel by som občanom povedať, aby sa nebáli. Lekári stoja na vašej strane a a zachovajú sa tak aj v budúcnosti. Aj v budúcnosti odmietneme všetky snahy urobiť si z pacienta – občana nedobrovoľného vymáhača, alebo figúrku pre politikov. Ale nesmiete nám aj sebe podraziť nohy tým, že budete voliť politikov len na základe ich hlasnej kritiky a ničím nepodložených sľubov. Politikov, ktorí sa už dnes vyhrážajú, že zrušia reformy a vrátia spoločnosť späť do obdobia totality, takže nielen my, ale ani naše deti nebudú mať viac šancu žiť v normálnej spoločnosti. Keby sa tak stalo, vyrazili by ste nám z rúk zbrane, ktorými sme doteraz za vás bojovali.
Tento národ patrí medzi najkultúrnejšie a najstaršie v Európe. Pevne verím, že sa vo voľbách nedá strhnúť do nešťastia.
V Košiciach, dňa 4.3.2006
MUDr. Andrej Janco
Prezident SLÚŠ
Autor článku: TASR