Pätnásť vodiacich psov so svojimi nevidiacimi majiteľmi sa zišlo na sústredení na chate v miestnej časti Trenčína v Kubrici. "Naše stretnutie je zamerané na prácu klientov, sledovanie zdravotného stavu psov a koná sa raz ročne na rôznych mestách Slovenska," povedala TASR Jarmila Virágová, riaditeľka Výcvikovej školy pre vodiacich psov pri Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
Od vzniku školy v roku 1993 vychovali pre nevidiacich vyše 90 psov a všetkým zaradeným do služby sa aj po vyradení z výcviku pravidelne venujú. Výcviková škola má ako jediná na Slovensku medzinárodnú akreditáciu a na základe akreditácie Ministerstva školstva SR môže vykonávať kurzy pre cvičiteľov a majiteľov vodiacich psov.
"Výcvik psa vyjde na 370 000 korún, čím sme v tomto smere najlacnejšou krajinou sveta. Jeho skutočná hodnota je však oveľa vyššia, lebo treba zarátať aj náklady na psov vyradených z výcviku z rôznych dôvodov. Do začiatku roka 2007 sme nakupovali zvieratá od slovenských chovateľov, ale budeme sa orientovať na vlastný chov," vysvetlila Virágová. Na túto prácu sa najlepšie hodia retrievery, napriek tomu sa iba 50 percent z nich stane vodiacim psom. Každý pes sa asi jeden rok pripravuje na svoju budúcu prácu, prísne je sledovaný a absolvuje výcvik vodiaceho psa, ktorý trvá najmenej pol roka. Pes je vhodný na aktívnu službu šesť až osem rokov. Keďže súčasťou výcviku je aj návšteva obchodov, časť sústredenia sa odohrala v trenčianskom Tescu. "V obchode je iné prostredie než na ulici, iné sú pachy, ruchy i hluk. Dá sa to zvládnuť iba tréningom a Tesco nadviazalo s nami spoluprácu ako prvé a naďalej nám výcvik v hypermarkete umožňuje. Navyše sme dostali neho na podporu našej činnosti aj symbolický šek na 60 000 korún," dodala riaditeľka.
Nevidiaci majú negatívne skúsenosti s pohybom v rôznych prevádzkach. Slovenská legislatíva má v tejto oblasti veľké diery a neraz sa stane, že nevidiaceho s vodiacim psom vykážu z obchodu alebo cukrárne. Väčšina sprievodcu nevidiaceho berie ako psa, hoci je pre neho kompenzačnou pomôckou, nemôže nechať psa vonku.
Tridsaťdeväťročná rodáčka z Trenčína Ľubica Ďuržová žije v Bratislave a o zrak prišla v dôsledku cukrovky. Preto je čierna sučka kučeravého krátkosrstého retrievera jej neodmysliteľným pomocníkom. Získala ho na charitatívnej akcii slovenských hokejistov, ktorí venovali šek na nákup psa. "Vendy je veľmi zvedavá, ale chodíme málo do obchodov. Členovia esbéesiek v mnohých obchodoch nemajú pre nás porozumenie a vykážu nás z budovy. Nedajú si vysvetliť, že bez psa nedokážem nakupovať. Chodíme často na prechádzky a Vendy dokáže vycítiť, ak mi niekto chce urobiť zle. Vtedy ma bráni. Ale aj v tomto sa na Slovensku situácia zlepšuje," hodnotí Ďuržová.
Autor článku: TASR