Srdce je to najcennejšie, čo máme. Je to orgán jedinečný a len veľmi ťažko nahraditeľný. Ako sa vlastne ľudia správajú, keď zistia, že srdce nemajú v poriadku?
Správanie človeka s chorým srdcom je v mnohých prípadoch typické zľahčovaním ťažkostí, ktoré pociťuje. Je často podobné ako u pacienta s takým bežným ochorením, ako je angína. Objedná sa k lekárovi, ktorý sa mu snaží diagnostikovať chorobu, následne dostane lieky, ktoré niekedy aj užíva a život ide ďalej. V horšom prípade sa k lekárovi pri pociťovaní ťažkostí ani neobjedná.
Porovnajme si to s reakciami ľudí na vetu: „máte rakovinu“. Sotva pacient zaregistruje túto správu, jeho reakcie sú často hektické, alarmuje všetkých príbuzných, známych, získava kontakty na lekárov, často sa už vidí mŕtvy. Preventívne programy , reklamy na správnu výživu, komunikačné prostriedky, pravidelné osvetové dni – všetky tieto prostriedky sa snažia ( a veľmi správne) burcovať nás a udržovať v strehu a v rešpekte pred takýmto druhom ochorenia.
A čo hovoria fakty ? Podľa údajov Štatistického úradu medzi príčinami úmrtí ľudí na Slovensku sú zastúpené každoročne práve ochorenia srdca a ciev u viac ako polovice prípadov (55%) . Jednoznačne dominujú pred druhou príčinou – už spomínanými onkologickými ochoreniami (22%). Za rok 2005 zomrelo na ochorenia obehového systému na Slovensku v prepočte na 100.000 obyvateľov 417 žien a až 635 mužov. V Čechách to bolo ale výrazne menej (351 žien a 508 mužov) a podstatne lepšie ako my sú na tom aj Poliaci. Priemer pôvodných krajín Európskej únie však bol v porovnaní so štátmi V4 neporovnateľne lepší ( 177 žien a 274 mužov).
Ešte horšie je na tom Slovensko v prípadoch predčasnej úmrtnosti na choroby obehovej sústavy. Problémom totiž je, že ochorenie srdca často prebieha ticho a zákerne práve ako rakovina, ale pritom prvý záchvat ťažkostí môže byť aj posledný.
Alarmujúce je porovnanie dynamiky vývoja úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia obyvateľov Slovenska a okolitých krajín za ostatných 20 rokov. Pokles úmrtnosti v Českej republike bol podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie v tomto období u mužov i žien približne tretinový. Rovnaký trend zaznamenali aj krajiny EÚ 15 a o niečo menej úspešní boli v Maďarsku. Tieto výsledky našich susedov môžeme na Slovensku len závidieť. U mužov v SR totiž poklesla úmrtnosť na tento typ ochorení o necelých 9% a u žien iba o viac ako 4%...
Slovensko je v úmrtnosti na ochorenia srdca a ciev v rámci EÚ na jednom z popredných miest a pokrok v tejto oblasti je príliš pomalý.
A aké má vlastne možnosti zdanlivo zdravý človek zistiť , v akom stave má srdce? Tie možnosti existujú, stačí o nich vedieť a jednoducho CHCIEŤ.
Naša legislatíva nedovoľuje realizovať špecializované preventívne vyšetrenie srdca a ciev v rámci verejného zdravotného poistenia (bez úhrady zo strany pacienta). Je dobré, že už aspoň jedna zdravotná poisťovňa prišla s programom na preventívne vyšetrenie srdca u ľudí nad 40 rokov bez nutnosti pripoistenia cestou praktických lekárov.
Ale vekové kritérium a rozsah tohto vyšetrenia nemusí v mnohých prípadoch stačiť. Lekári, predovšetkým pracujúci na kardiologických ambulanciách, sa vo svojej praxi nie zriedkavo stretávajú s prípadmi ľudí z mladších vekových skupín, ktorí majú srdcové ťažkosti, pričom u nich predtým neboli prítomné bežne zistiteľné rizikové faktory. Často sú to ľudia zdanlivo tešiaci sa dobrému zdraviu, správne sa stravujúci, športujúci. A predsa sa problémom so srdcom nevyhnú. Každý z nás tiež určite zaregistroval existenciu prípadov - športovcov, ktorých si dokonca v priamom prenose našla náhla srdcová smrť. Aj pre takéto spektrum mladých ľudí je zaujímavé objektivizovať hranice svojej výkonnosti, či už nárazovej, alebo pravidelnej.
V kruhoch odbornej verejnosti nie je tajomstvom fakt, že skutočnú odpoveď na otázku, ako na tom srdce je, dá v rámci ambulantnej zdravotnej starostlivosti len funkčné zhodnotenie srdca a ciev, ktoré pozostáva z vyšetrenia bicyklovým ergometrom a echokardiografického (ultrazvukového) vyšetrenia srdca.
V rámci tohto vyšetrenia si človek 15 minút odbicykluje na špeciálnom stacionárnom prístroji, kde je súčasne napojený na EKG monitor a tlakový monitor a lekár zaznamenáva reakcie srdca a ciev na fyzickú záťaž.
Nemenej podstatným vyšetrením je echokardiografia - ultrazvuk srdca, ktorá priblíži nielen funkciu srdca , ale aj jeho štruktúru. Ukáže sa tak stav srdcového svalu, chlopní, vylúčia sa chorobné nálezy. Jednoducho sa získajú odpovede na otázky, na ktoré Vám bežné vyšetrenie nedá odpoveď.
A čo je podstatné, človek ich získa ÚPLNE BEZBOLESTNE.
Počet ľudí, ktorí takéto vyšetrenie podstúpia preventívne, nie je veľký. Mnohí sa zrejme radi nechajú „prekvapiť životom“...
Čo je príčinou? Čoho sa vlastne človek bojí?
-
Straty času? 30-45 minút je len zlomok nášho života a neexistuje činnosť, ktorá by bola zmysluplnejšia ako toto vyšetrenie.
-
Straty peňazí? Žiaľ, áno. Toto vyšetrenie nie je v rámci preventívneho zhodnotenia zdravotného stavu človeka preplácané zdravotnou poisťovňu. V porovnaní s možnými komplikáciami však ide naozaj len o zanedbateľnú položku (1.500 – 2.000 Sk). Na porovnanie určite je to nižšia suma, ako suma, ktorú bez problémov dávame na kontrolu stavu nášho auta.. a to často viackrát do roka.
-
Je to neinformovanosť? Prípadne pohodlnosť?
-
Prípadne pštrosí reflex –strach, „čo ak sa mi niečo nájde?“
Cieľom pre napísanie týchto pár riadkov bolo, aby sme začali nad svojím srdcom trochu viac premýšľať. A to aj v prípade, keď ho ešte „necítime“ a jeho funkčnosť berieme ako niečo samozrejmé. Ľudia by mali nájsť odvahu dozvedieť sa o ňom viac, je to naozaj dobrá investícia. Dajme srdcu šancu „spoznať sa“.
Autor článku: MUDr. Martin Štrba