Spoločné stravovanie detí a mládeže, ktoré sa riadi výživovými cieľmi stanovenými Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), môže významnou mierou prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu populácie, vrátane prevencie výskytu viacerých tzv. civilizačných ochorení.
Výživové ciele WHO stanovené pre Európu hovoria, že je potrebné zvýšiť spotrebu komplexných sacharidov, teda predovšetkým zdrojov škrobu, znížiť spotrebu sacharózy a bielkovín na 10 až 11 percent. WHO odporúča výrazne znížiť prívod celkových tukov, ktoré sú najvýznamnejším negatívnym javom v našej výžive, znížiť prívod cholesterolu a soli a zvýšiť prívod vlákniny.
Podľa Jany Novákovej z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR sa práve správna výživa podieľa na zdravotnom stave človeka a je nevyhnutným predpokladom pre správny a zdravý vývoj jedinca a hlavnou podmienkou prevencie a liečby najvýznamnejších ochorení. Charakteristickými znakmi nesprávnej výživy u detí je najmä vysoký energetický príjem. Vysoko kalorická strava, ktorá je bohatá na cukor a živočíšne proteíny v kombinácii s nízkou pohybovou aktivitou podmieňujú celkovú energetickú nerovnováhu, vysvetlila Nováková. Okrem toho vysoko kalorická strava prináša so sebou zdravotné riziká ako vznik obezity v detstve alebo v dospelosti, vznik cukrovky, srdcovo cievnych ochorení, rakoviny a iných ochorení.
"Nesprávna výživa sa vyznačuje aj nedostatočnou konzumáciou ovocia, zeleniny a rýb, v dôsledku čoho môžu deti trpieť nedostatočným množstvom vitamínov, minerálnych látok a vlákniny," uviedla Nováková. Nesprávny stravovací režim spočíva v tom, že deti vynechávajú raňajky, neskoro obedujú a v neskorých hodinách večerajú. Dochádza k presunu maxima energetického príjmu do večerných hodín, následkom čoho vzniká obezita.
Dôsledky nesprávneho stravovania sa môžu objaviť aj v podobe porúch rastu, výskytu obezity alebo zubného kazu, častých infekcií či chudokrvnosťou. V neskoršej dobe sa môžu prejaviť najmä srdcovocievne ochorenia, cukrovka či postihnutie zubov a kostí. Aj samotné diéty majú podľa Jany Novákovej za následok nedostatočný príjem pre život dôležitých látok. Podľa jej slov trpia nedostatkom železa najmä deti, ktoré vďaka rodine prechádzajú na tzv. alternatívne spôsoby stravovania, teda rôzne formy vegetariánskeho stravovania, v rámci ktorého sa vynecháva konzumácia mäsa, mliečnych výrobkov a vajec.
Autor článku: TASR