Zloženie očkovacích látok proti chrípke sa každoročne mení, a to na základe pozorovania vývoja chrípky a vyhodnotenia cirkulácie vírusov v predchádzajúcej sezóne. "Izolované kmene z materiálov od pacientov z virologických vyšetrení sa posielajú na detailnejšiu identifikáciu do referenčného laboratória WHO v Londýne," vysvetlila Margaréta Sláčiková z Úradu verejného zdravotníctva SR. Spomínané kmene sú následne použité vo vakcíne na nasledujúci rok, uviedla na dnešnom stretnutí s novinármi.
Výroba chrípkových vakcín je časovo náročný proces, ktorý sa spravidla začína v marci po odsúhlasení aktuálneho zloženia vakcíny na nastávajúcu chrípkovú sezónu. Kapacita výroby vakcín je preto limitovaná.
Podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je povinnosťou každého lekára prvého kontaktu hlásiť výskyt akútnych respiračných ochorení (ARO) a chrípke podobných ochorení (CHPO) hromadne jedenkrát do týždňa regionálnemu ÚVZ SR, informovala Sláčiková. Výskyt ARO a CHPO sleduje aj epidemiologický informačný systém Epis, ktorý bol spustený v januári 2007. Prostredníctvom systému sa vyhodnocuje plnenie tejto povinnosti lekárov a šírenie chrípky.
Peter Lipták, predseda Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva pre TASR potvrdil, že výskyt nežiaducich účinkov pri očkovaní je prakticky minimálny. Ojedinele sa vyskytuje začervenanie po vpichu, opuch ramena alebo bolesť. Objaviť sa môže aj únava, bolesti hlavy či pocit prichádzajúcej chrípky. "Tieto pocity sú spôsobené mobilizáciou imunitného systému. Organizmus sa zoznamuje s vakcínou, začína čítať informáciu a vyrába obranné látky," vysvetlil Lipták. Medzi vzácne vedľajšie účinky môže patriť alergická reakcia alebo šok.
Výdaj očkovacích látok je plne viazaný na lekársky predpis. Vakcíny hradí zdravotná poisťovňa deťom od 6 mesiacov do 12 rokov veku, osobám 59-ročným a starším, osobám umiestneným v liečebniach pre dlhodobo chorých, geriatrických centrách a zariadeniach sociálnych služieb. Rovnako zdravotníckym zamestnancom a osobám s chronickými ochoreniami.
Slovensko ešte stále nedosahuje úroveň zaočkovanosti, ktorú odporúča Svetová zdravotnícka organizácia. Podľa jej odporúčaní by malo byť zaočkovaných až 30 percent celkovej populácie a 75 percent jednotlivých skupín vo vysokom riziku nákazy.
Autor článku: TASR