Prvý systematický opis minerálnych vôd a liečivých kúpeľov na Slovensku, ktoré bolo súčasťou Uhorska, prezentoval vedeckou prácou v roku 1549 lekár, učenec, radca kráľovskej rodiny a humanista Juraj Wernher. Jeho kniha De admirandis Hungariae aquis hypomnemation vyšla v Bazileji. "Wernhera možno označiť za otca slovenskej balneológie," uviedli v časopise Kúpele Josef Čársky a prezidentka Zväzu slovenských liečebných kúpeľov a žriediel (SLKaŽ) Janka Zálešáková.
Wernherova prvotina obsahovala zoznam liečivých prameňov a kúpeľov v Uhorsku. Popisuje 22 prameňov a pramenných ciest, z nich väčšina bola na Slovensku. Wernher ako prvý urobil aj rozbor ich fyzikálnych a chemických vlastností a indikačné návody na použitie. Dokazuje to Tomáš Jordan z Kluža v diele O vodách hojitedlných neb teplicech moravských, ktorá vyšla v roku 1580 v Olomouci. Jordan opisuje liečivé pramene v Piešťanoch a Trenčianskych Tepliciach. "Wernherova práca sa tak stala základom na uplatňovanie vedeckého prístupu pri poznávaní liečivých účinkov minerálnych vôd a ich využití v rozvoji kúpeľníctva všeobecne," píšu autori článku.
Odozvou na priekopnícke Wernherovo dielo bolo budovanie kamenných kúpeľných bazénov a kúpeľných zariadení, a to v sídlach Piešťany, Bojnice, Vyhne, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Bardejovské Kúpele. V tomto období vedecký záujem o minerálne vody a kúpele začali prejavovať aj lekári v okolitých krajinách. Výsledky balneologických výskumov a nových poznatkov lekárov sa prenášali do kúpeľov na Slovensku. Lekári sa snažili vedecky zdôvodniť priaznivý vplyv liečivých prameňov na človeka. Vypracovali liečebné postupy a metódy pre jednotlivé skupiny chorôb, ktoré mali pozitívny vplyv na ľudský organizmus. Ich zásluhou sa kúpeľná liečba stávala súčasťou preventívnej liečebnej starostlivosti.
Výskum v oblasti kúpeľníctva podporovala aj panovníčka Mária Terézia. Vydala nariadenie v roku 1763 o vykonaní súpisu a analýzy liečivých vôd na celom území Uhorska. Posun v slovenskej balneológii priniesla aj rodina Winterovcov, otec Alexander a synovia Ľudovít a Imrich, ktorí sa zaslúžili o rozvoj kúpeľov v Piešťanoch. Prínosom do balneológie bolo vypracovanie metód chemickej analýzy vôd v termálnych prameňoch, ktorých autorom bol profesor chémie a botaniky na Lekárskej univerzite v Trnave I. Winter.
O prítomnosti človeka v oblasti termálnych prameňov na území dnešného Slovenska na základe archeologických nálezov svedčia lokality Bešeňová, Dudince a Gánovce. Kúpanie v prameňoch termálnych vôd bolo v minulosti súčasťou náboženských obradov a pripisoval sa im posvätný význam. Termálne pramene v Trenčianskych Tepliciach boli známe už Rimanom. Mesto Trenčín má dôkazy o rímskych légiách, ktoré si tam vybudovali opevnenie a vojenský tábor.
Autor článku: TASR