Pojem zodpovednosť je veľmi rozsiahly pojem. Vo všeobecnosti a zjednodušene sa dá povedať, že zodpovednosť je akási povinnosť osoby, ktorá vyplýva z porušenia práv a povinností. Ide teda o následok protiprávneho konania ( napríklad: ak rozbijem okno susedovi, som povinný mu škodu nahradiť, mám teda zodpovednosť za túto škodu). V praxi sa však vyskytujú i situácie, kedy osoba ( fyzická alebo právnická ) nesie zodpovednosť aj za situáciu a škodu, ktorú nespôsobil svojim konaním, ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť, ktorej nie je možné sa zbaviť ( napríklad: vták vletí do motora letiaceho lietadla a to havaruje, nikto síce neporušil svoje povinnosti, ale letecká spoločnosť je povinná nahradiť škodu pozostalým).
Zodpovednosť môžeme rozdeliť na viaceré druhy, a to morálnu, pracovnoprávnu, trestnoprávnu a občianskoprávnu. Budem sa venovať zodpovednosti občianskoprávnej, ktorá je najrozsiahlejšia a prichádzame s ňou do kontaktu bežne. Keďže sa v článkoch venujem problematike zdravotníctva, občianskoprávnu zodpovednosť budem smerovať na vzťahy pacientov a zdravotníckych pracovníkov ( opäť budem pre jednoduchosť používať pojem „lekár“, i keď zodpovednosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti neleží iba na ich pleciach).
Občianskoprávna zodpovednosť je upravená normami občianskeho práva, predovšetkým Občianskym zákonníkom ( zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení). Aby sme vôbec mohli uvažovať o určitom zodpovednostnom vzťahu, musia byť splnené tieto predpoklady:
1. Protiprávny úkon
2. Ujma ( škoda)
3. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
4. Zavinenie.
Protiprávny úkon, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi majú povahu objektívnu, zavinenie má povahu subjektívnu, viaže sa teda na osobu, ktorá svojim protiprávnym úkonom spôsobila škodu.
1. Protiprávnosť
V prípadoch poskytovania zdravotnej starostlivosti pripadá do úvahy najmä zodpovednosť lekára za škodu na zdraví. Nie je podstatné, či protiprávnosť vznikla porušením zákona alebo uzatvorenej zmluvy. Protiprávnosť má dve formy: protiprávne konanie a protiprávne nekonanie ( teda lekár bol povinný konať a nekonal).
Existujú však i dôvody, pre ktoré je zodpovednosť lekára vylúčená, okrem iných je to súhlas poškodeného (napríklad lekársky reverz- teda súhlas pacienta so spôsobom liečby. Ak pacient súhlasí s určitým spôsobom poskytovania zdravotnej starostlivosti, napríklad sterilizácia, nemôže sa následne domáhať náhrady škody).
2. Ujma (škoda)
Ujma sa skladá zo skutočnej škody a ušlého zisku. Ujmu je možné uhradiť peňažne ( ekvivalentom), zadosťučinením, prípadne uvedením do pôvodného (zdravotného) stavu, ak je to možné.
3. Príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus)
Je zložená z viacerých typov:
a) Prerušená príčinná súvislosť – ide o o dve alebo viac udalostí, pri ktorých každá by spôsobila rovnakú škodu ( napríklad smrť pacienta), avšak ku škode prišlo iba jednou udalosťou
Príklad: porušenie zásad sterility jedným lekárom a poškodenie mozgu druhým lekárom.b) Kumulatívna príčinná súvislosť - ide o viac škodných udalostí, ktoré všetky spolu vytvoria celkovú škodnú udalosť.
c) Alternatívna príčinná súvislosť - viac škodných udalostí a škodcov, pri ktorých však nevieme určiť, koho konaním bola spôsobená škoda. Tento druh príčinnej súvislosti sa v medicíne takmer nevyskytuje.
4. Zavinenie
Je zložená z úmyselného konania škodcu alebo z konania škodcu z nedbanlivosti. Úmyselné konanie sa delí na úmysel priamy a nepriamy. Nedbanlivosť rozdeľujeme na vedomú a nevedomú. Spomínané delenie uvádzam preto, lebo od druhu zavinenia sa niekedy odvíja výška náhrady škody, prípadne dĺžka premlčacej lehoty na uplatnenie nároku poškodeného. Sprísnená absolútna objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie je uvedená v §421a Občianskeho zákonníka: podľa ods.1 „Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.“ Podľa ods.2 „Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb“. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné zbaviť sa zodpovednosti za škodu na zdraví, ktorá vznikla napríklad použitím inhalátora, defibrilátora a pod.
Lekár a škoda
V poslednom období je zaznamenaný nárast počtu sporov v súvislosti s poškodením zdravia. Pri týchto sporoch je však pomerne problematické dokázať príčinnú súvislosť medzi škodou na zdraví a konaním lekára. Na druhej strane je však možno ešte problematickejšie, zaobstarať pre lekárov dôkazy, ktoré ich zbavia viny a tak i zodpovednosti za škodu na zdraví. Ak teda niekto uplatňuje u lekára zodpovednosť za škodu, musia byť splnené všetky štyri jej predpoklady uvedené vyššie (okrem prípadu objektívnej zodpovednosti podľa §421a). Protiprávnosťou konania lekára bude konanie porušujúce jeho povinnosti uvedené v predpisoch regulujúcich zdravotnú starostlivosť (napríklad zákon o zdravotnej starostlivosti...). Protiprávnosťou je konanie lekára, ktoré nie je v súlade so súčasným stavom lekárskej vedy (non lege artis). Takéto dokazovanie sa realizuje formou znaleckých posudkov. Je potrebné skúmať pri každom konkrétnom prípade úroveň dostupnej terapie pri daných možnostiach lekára (pretože nie každá nemocnica alebo nie každý lekár má rovnaké alebo porovnateľné materiálne a prístrojové vybavenie ako špičkové medicínske centrá, a teda „súčasný stav medicínskej vedy“ nie je v každom zdravotníckom zariadení na rovnakej úrovni). Od takéhoto konania je potrebné odlišovať tzv. „pochybenie v umení“ (vitium artis) , náhodný momentálny výpadok v inak bežnej zručnosti. Ide o omyly a chyby, ak k nim príde aj napriek dôslednej starostlivosti a pozornosti, či ospravedlniteľný omyl pri zložitej diagnostickej úvahe. Lekár síce nie je pozbavený takejto zodpovednosti, ale v porovnaní s konaním „non lege artis“ nie je jeho zodpovednosť taká závažná.
Zodpovednosť za škodu pri tímovej spolupráci
Treba si uvedomiť, že zodpovednosť za škodu na zdraví nie je výlučne na lekárovi, ale týka sa aj ostatných členov lekárskeho tímu. V medicínskom práve existujú dva modely zodpovednosti:
1. Vertikálny model zodpovednosti
Príkladom môže byť operačný tím. Takýto tím je zložený z operatéra, asistentov, sestier a pod. V tíme každý zodpovedá za svoje úkony, avšak za výkon ako celok nesie zodpovednosť operatér.
2. Horizontálny model zodpovednosti
Príkladom je diagnostický tím. Takýto tím sa skladá z ošetrujúceho lekára a konziliárov (či už lekárov, psychológov, biochemikov...). Aj tu každý zodpovedá za svoju vlastnú činnosť. Ošetrujúci lekár zodpovedá za ich koordináciu a syntézu výsledkov, avšak nezodpovedá aj za jednotlivé čiastkové úkony iných členov tímu, ako je to v prípade operatéra.
Na záver uvádzam „zoznam“ najčastejších prípadov, pri ktorých vzniká zodpovednosť zdravotníckych pracovníkov:
1. Chyby v diagnostike ( nestanovenie diagnózy, neskoré stanovenie diagnózy...)
2. Chyby v terapii (nevhodná kombinácia liečiv, chyby pri podávaní injekčnou cestou)
3. Chyby pri transfúziách ( nepodanie transfúzie, zámena krvnej konzervy, chybné určenie krvnej skupiny)
4. Chyby pri liečbe s použitím cudzích telies ( nesprávna indikácia, bakteriálna kontaminácia)
5. Chyby v preventívnej činnosti ( nezaočkovanie, nezabezpečenie hospitalizácie, ak bola potrebná)
6. Administratívne chyby ( nesprávne poučenie pacienta, nepoučenie pacienta )
V inom článku sa budeme venovať určovaniu a vyčíslovaniu škody, ktorá sa týka zodpovednosti zdravotníckych pracovníkov.
Autor článku: Mgr. Lukáš Peško