Umelé prerušenie tehotenstva (ďalej ako „ interrupcia“) je pojmom, ktorý nie je definovaný žiadnym zákonom alebo iným všeobecne záväzným predpisom. Zjednodušene by sme mohli povedať, že za interrupciu možno považovať prerušenie tehotenstva (ťarchavosti) chirurgickým zákrokom alebo chemickou látkou podanou tehotnej žene.
Aby bolo možné vôbec uvažovať o legálnosti takéhoto konania, bolo nevyhnutné prijať zákon, ktorý by upravoval proces interrupcií ako i všetky náležitosti a podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla byť interrupcia vykonaná. Takýmto zákonom je v súčasnosti zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v platnom znení. Právnou normou menšej právnej sily, ktorá bližšie upravuje spomenutý zákon je Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SSR č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v platnom znení. Práve táto vyhláška sa stala kameňom úrazu a Nálezom Ústavného súdu bolo potvrdené, že ide nad rámec samotného zákona a je teda v jeho rozpore. Zverejnením tohto Nálezu stratí vyhláška svoju platnosť a účinnosť, avšak ku dňu písania tohto článku je vyhláška stále platná a účinná a tak sa budem zaoberať aktuálnym platným právnym stavom.
Čo sa týka samotnej interrupcie, zákon ustanovuje, že žene možno umelo prerušiť tehotenstvo s jej súhlasom alebo na jej podnet, ak:
- je ohrozený jej život ( napríklad: mimomaternicové tehotenstvo )
- je ohrozené zdravie alebo zdravý vývoj plodu
V oboch týchto prípadoch je možné vykonať interrupciu bez ohľadu na trvanie tehotenstva. - ide o genetický chybný vývoj plodu ( napríklad: Downov syndróm )
Podľa Vyhlášky je možné v tomto prípade vykonať interrupciu do 24 týždňov trvania tehotenstva. Práve toto ustanovenie určil Ústavný súd za rozporné so zákonom, nakoľko prekračuje hranicu 12 týždňov určenú zákonom. - Bez zdravotných dôvodov možno prerušiť tehotenstvo, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia ženine zdravotné dôvody.
- Zo zdravotných dôvodov ženy- interrupciu je možné vykonať v tomto prípade do 12 týždňov trvania tehotenstva.
Z uvedeného teda vyplýva, že v žiadnom prípade nemožno vykonať interrupciu bez súhlasu ženy. Zároveň nie je možné rozšíriť okruh prípadov, pre ktoré je možné interrupciu vykonať. Teda interrupciu je možné vykonať iba v piatich horeuvedených prípadoch.
Zdravotnou prekážkou (kontraindikáciou), pre ktorú na žiadosť ženy nemožno prerušiť tehotenstvo je:
a) zdravotný stav ženy, ktorý podstatne zvyšuje zdravotné riziko spojené s umelým prerušením tehotenstva
( interrupcia teda nie je možná v prípade, ak by žena po tomto zákroku trpela vážnejšími zdravotnými následkami, alebo by vzniklo riziko ich vzniku )
b) umelé prerušenie tehotenstva, od ktorého neuplynulo šesť mesiacov
( Ak by napríklad žena absolvovala interrupciu v januári a následne by žiadala o interrupciu v apríli, nie je možné túto druhú interrupciu vykonať ). Toto neplatí ak:
a) žena už dvakrát rodila,
b) dovŕšila 35 rokov veku,
c) je dôvodné podozrenie, že žena otehotnela v dôsledku trestného činu, ktorý bol na nej spáchaný.
( t.j. obete znásilnenia )
Ak o interrupciu požiada žena, ktorá ešte nedovŕšila 16 rokov života, na jej vykonanie je nevyhnutný súhlas zákonného zástupcu, prípadne osoby, ktorej bola zverená do výchovy.
Príklad: 15 ročná žena zistila, že čaká dieťa a rozhodne sa k interrupcii. Aby mohol lekár interrupciu vykonať, musí s tým súhlasiť jej rodič. V opačnom prípade, aj keby boli splnené všetky ostatné náležitosti, išlo by o nezákonnú interrupciu a táto 15 ročná žena a lekár by boli trestne zodpovední.
Ak pôjde o ženu, ktorá je vo veku od 16 do 18 rokov života, na rozdiel od predchádzajúceho prípadu sa súhlas rodiča nevyžaduje. V tomto prípade zdravotnícke zariadenie iba vyrozumie o interrupcii zákonného zástupcu.
Príklad: 17 ročná tehotná žena sa rozhodne pre interrupciu. Lekár k jej vykonaniu nepotrebuje súhlas rodiča a interrupciu môže vykonať bez trestnej zodpovednosti. O vykonaní interrupcie je však zdravotnícke zariadenie povinné vyrozumieť ( oznámiť ) rodiča tehotnej ženy.
Samotný postup pri realizácii interrupcie nie je náplňou tohto článku. Takisto sa nebudem venovať etickému rozmeru tejto citlivej témy, ku ktorej existuje veľmi veľa odlišných a protichodných názorov. Je veľmi ťažké posúdiť, aké právo má prednosť- či právo plodu na svoj život, alebo právo matky na zachovanie svojho života. Veľký vplyv na rozhodovanie ženy majú okrem zdravotných faktorov i faktory ekonomické, sociálne rodinné a iné. Zákon preto dáva možnosť každej žene rozhodnúť sa samostatne v zmysle zákona, ktorý Ústavný súd vyhlásil za súladný s Ústavou SR a právom každého na život.
Autor článku: Mgr. Lukáš Peško