Zelený čaj sa pije na Zemi asi 5 tisíc rokov a pod všeobecným označením čaj sa myslí predovšetkým zelený čaj. Čierny čaj, Číňanmi nazývaný červený podľa farby tekutiny, bol pôvodne určený iba „barbarom“. Základné rozdelenie čajov predstavuje zelený čaj vrátane bieleho a žltého, oolong, čierny čaj a Pu-erh. Vo všetkých prípadoch ide o lístky jedinečnej rastliny v desaťtisícoch podôb - Camelliu sinensis.
Zelený čaj má okrem vlastností dobrého nápoja aj významné zdraviu prospešné vlastnosti, a to hlavne v prevencii rakoviny, aterosklerózy, hypertenzie, hypercholestrolémie, zvýšenej hmotnosti, astmy, zubného kazu, a pod.
Doporučujem dopriať si každodenné potešenie z kvalitného zeleného čaju, najlepšie viackrát. Zelený čaj obsahuje asi 50% polyfenolov – najdôležitejšie sú pradepodobne bioflavonoidy (najznámejší je epigalokatechín galát – používaná skratka EGCG), ďalej stimulujúci kofeín, aminokyseliny ( napr. aminokyselina L-teanín udáva čiastočne čajovú chuť a má ukľudňujúci účinok), niektoré vitamíny, napr. K vitamín, minerály, a iné. Taníny a silice patria tiež k polyfenolom, pridávajú čaju trpkastú príchuť a arómu.
Mali by sme naučiť poznávať základné pravidlá prípravy svojho zeleného čaju. Ak predpokladáme, že zelený čaj len veľmi krátko vylúhujeme, aby nebol silný, pravý opak je pravdou. V prvej pol minúte sa zo zeleného čaju vylúhuje asi 80% kofeínu. Polyfenoly sa začínajú lúhovať neskôr - od 3. do 5. minúty a zmierňujú účinky kofeínu.
Zameriame sa na základné pravidlá prípravy kvalitného zeleného sypaného čaju, napríklad od jazera Taj-chu pri Šanghaji alebo senchy z Japonska:
-
Teplota vody by mala byť asi 80 stupňov Celzia /od 60 do 70 pri najkvalitnejších čajoch/, čím je voda chladnejšia, tým je dlhšia doba lúhovania. Dávka lístkov je orientačne jedna kávová lyžička, ale riadiť sa treba individuálnou skúsenosťou pri danom type čaju a našej chuti.
-
Najlepšie je dať lístky do vody, nie naopak. Napríklad v sklenom pohári môžeme pozorovať „tanec“ lístkov. Lístky sa v pôsobivom vírivom pohybe otvárajú a pomaly sadajú na dno nádoby. A tam majú ostať - nevadí, ak niektorý zjeme. Ak dáme čaj na dno nádoby a až potom lejeme horúcu vodu, tak po stenách šálky, listy začnú tancovať tiež a púšťať farebné prúžky.
-
Ak zlejete vylúhovanú vodu po 30 sekundách, zbavíte sa väčšiny kofeínu v čaji a môžete znovu zaliať čajové lístky vodou: tentokrát Váš čaj bude takmer bezkofeínový. Opakovane môžete zalievať tie isté lístky – aj 3-krát, 4-krát – pokým cítite chuť čaju. Nápoj má vždy mierne zmenenú chuť oproti prvému lúhovaniu – naozaj lahodnú. Túto skúsenosť má väčšina cestovateľov smerom na východ: naši obchodní kolegovia v Ázii si celé dopoludnie zalievajú tie isté čajové lístky. V čajových návodoch sa to obvykle nepíše, asi by to bolo protibiznisové. Oni sa iba „nenalievajú“ kofeínom. To nie je šetrnosť, ani v Anglicku vysmievaná škótska lakomosť, ale poznanie, alebo naučená tradícia.
-
Na lúhovanie čaju môžete použiť akúkoľvek nepoškodenú nádobu – porcelánovú šálku, striebornú kanvicu, misku, ruský samovar,sklený pohár; ja by som si vybrala tú najobľúbenejšiu, najmilšiu nádobu. Typická čajová ceremónia nie je kapitola našich dejín, musíme si vytvoriť vlastnú.
Je zábavné priniesť si z dovolenky miestne čaje - čaj sa pestuje v súčasnosti asi v 50 krajinách sveta - a potom skúšať. Je vzrušujúce navštevovať čajovne, skúšať čajové zmesi, vyskúšať navoňané i ochutené čaje, všetky oxidované tzv. fermentované čaje – t.j. čierny čaj a oolong. A samozrejme aj bylinkové čaje. To všetko patrí k rodine čajov na Zemi. Najmenej tam patria sáčikové, ale žijeme v rýchlom 21.storočí, určite sa im nevyhneme. Nečakajme však žiadny tanec lístkov, ani po pretrhnutí sáčku. Vzhľadom na to, že lístky sú rozdrvené, kofeín sa určite vylúhuje ľahšie.
Poznávanie čajov nám môže pomôcť nielen k zdraviu, zmyslovému potešeniu, povzbudeniu aj ukľudneniu , ale ak si čaj obľúbime, história čaju bude slúžiť aj k poznaniu dejinných súvislostí ľudstva, vrátane úcty k iným národom.
Autor článku: MUDr. Jana Kelová, CSc.