Za neposkytnutie pomoci núdznemu hrozí trestný paragraf. Upozorňuje na to poslanec Európskeho parlamentu Miroslav Mikolášik (KDH) v súvislosti so zvýšením urgentných situácií počas letných mesiacov. Podľa trestného zákona totiž každý, kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve alebo javí príznaky ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, môže byť potrestaný odňatím slobody až na dva roky. Na otázku TASR, či sa toto ustanovenie vzťahuje aj napríklad na ľudí, ktorí počas povodní vidia topiaceho sa a nesnažia sa ho zachrániť, lebo by sa sami mohli utopiť, odpovedá riaditeľ odboru komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru v Bratislave Martin Korch záporne. "Nemôže," konštatuje. Vzťahuje sa to na osobu, ktorá neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného.
Mikolášik tiež upozorňuje, že ľudia sa častokrát boja poskytnúť prvú pomoc, lebo to nevedia. Aj v takom prípade však prvú pomoc odporúča podať. "Keď vidím, ako niekomu pomedzi prsty uniká život a môžem mu pomôcť, hoci neodborným spôsobom, mal by som to urobiť," dodáva s tým, že ak sa prvú pomoc poskytnúť podarí, zachránime ľudský život. "Ak sa to nepodarí, nikto nás predsa nemôže prenasledovať za to, že ste chceli pomôcť," dodáva.
"Ak ľudia sami nedokážu prvú pomoc poskytnúť, v každom prípade treba zavolať záchrannú službu na číslach 155 alebo 112," upozorňuje Mária Mišovičová zo Slovenského Červeného kríža (SČK). Počas druhého júlového týždňa robil SČK spolu s políciou akciu zameranú na poskytovanie prvej pomoci. "Z predbežných štatistických údajov vyplýva, že z 2572 zastavených vodičov vedelo správne poskytnúť prvú pomoc 955, nesprávne 1085 a takých, ktorí nevedeli alebo odmietli bolo 521," skonštatovala Mišovičová. Práve na cestách sa pritom najčastejšie stretávame s neposkytnutím prvej pomoci. Podľa Korcha najmä v situáciách, keď vodič namiesto pomoci z miesta nehody utečie.
Autor článku: TASR