Rozoznať u dieťaťa vyvíjajúcu sa závislosť je komplikovaný proces. "Existuje celý rad bližšie nešpecifikovaných príznakov, ktoré poukazujú na to, že moje dieťa je závislé. Častým, niekedy dokonca prvým signálom, že sa niečo deje, je, ak sa dieťa začína nudiť," vysvetlila psychoterapeutka a riaditeľka pre resocializačnú starostlivosť Sanatória AT v bratislavskej Petržalke Jana Žemličková.
Za symptómy je tiež možné považovať zmenu priateľov, v jazyku, časté zmeny v programe dňa, zhoršenie známok či konflikty s učiteľmi. Za pozornosť stojí aj zmena nálady, nervozita, narastajúca únava či izolácia. Dieťa alebo mladistvý môže mať podráždené oči, rozšírené alebo zúžené zrenice, napuchnuté alebo sklenené oči. Výstražným signálom môže byť aj nadmerné potenie, pálenie a svrbenie pokožky či zanedbávanie osobnej hygieny. Ako ďalej psychoterapeutka upozorňuje, závislosti detí nie sú len dôsledkom dospievania, ale aj zanedbanej výchovy. Nie však iba zo strany rodičov, ale aj výchovných pracovníkov a celého komplexu orgánov a organizácií, ktoré sú zodpovedné za riadenie hodnôt akceptovaných spoločnosťou. "Zmeny sa dejú veľmi pomaly, v počiatočnom štádiu takmer skryte. Začínajú malými odchýlkami od normy, ktoré by rodič, pedagóg nemal nikdy prehliadnuť," uviedla.
Závislosť má následky aj na rodinné a kamarátske vzťahy. Dieťa nedodržiava dohody, odmieta komunikovať s rodičmi, stráca záujem o dianie v rodine, nerešpektuje domáce povinnosti. Výrazne sa mení aj postoj ku kamarátom. Postupne ich mení, odmieta ich predstaviť rodičom, upozorňuje psychoterapeutka. U detí sa vyskytujú závislosti od všetkých dostupných psychoaktívnych látok, ale tiež od všetkých doteraz známych porúch správania sa súvisiacich s nelátkovými závislosťami. Najviac ohrozené sú podľa Žemličkovej deti, u ktorých sa prejavuje túžba po extatických zážitkoch s cieľom uniknúť z obvyklého, objavovať nevšedné, prekračovať hranice a prekonávať seba samého. Už pri najmenšom podozrení by sa mali rodičia poradiť so psychológom alebo psychiatrom. V prípade prvých príznakov by sa mali snažiť u dieťaťa alebo mladistvého posilňovať motiváciu k zmenám zaužívaných návykov, prehodnotiť neproduktívny životný štýl, či rozšíriť záujmy svojho dieťaťa. "Pri terapii je významnou súčasťou práca s rodinou, niekedy aj s tzv. terapiou siete. V závažných prípadoch prichádza do úvahy hospitalizácia s komplexnou pedopsychiatrickou starostlivosťou s odborným prístupom," vysvetlila Žemličková.
Psychoterapeutka kladie veľký dôraz na komunikáciu. "V komunikácii dieťa viac ocení partnerskú rovnocennosť ako poúčanie, alebo vysvetľovanie," dodala. Zvlášť varovné by malo byť pre rodiča neprimerané udeľovanie odmeny či trestu. "Prehnané nároky, nereálne predstavy a želania či neschopnosť rodiča prijať inú pravdu, stupňujú nielen sklamania u dieťaťa, ale aj nútia k únikom a klamstvám," analyzuje Žemličková. Nesprávny je podľa nej aj o postup, keď rodič siahne pri treste na ústredný záujem dieťaťa v domnienke, že trest bude o to účinnejší. "Ohrozíme tak vývoj a reguláciu postojov k záujmovej sfére dieťaťa," skonštatovala. Cestu k šťastiu svojho dieťaťa odporúčajú odborníci hľadať práve u rodiča.a
Autor článku: TASR