Kozmetické výrobky sa predtým nazývali kozmetickými prípravkami, či kozmetickými prostriedkami. Čo je a čo nie je kozmetický výrobok?
Kozmetický výrobok je určený na vonkajšie časti ľudského tela (pokožku, vlasový systém, nechty, pery a vonkajšie pohlavné orgány), zuby a sliznicu ústnej dutiny s cieľom výhradne alebo prevažne ich očistiť, parfumovať, meniť ich vzhľad, chrániť ich, udržiavať ich v dobrom stave alebo korigovať ľudské pachy. Ak určitý prípravok spĺňa uvedené požiadavky, ale do tela sa dostáva prehĺtaním, injekčne, inhaláciou alebo implantáciou či deklaruje liečivý účinok, nepovažuje sa za kozmetiku.
Uvedieme niekoľko príkladov. Ak je liehový roztok mentolu určený na kloktanie, je kozmetikou (napríklad ústna voda), ak sa má prehltnúť, je buď liečivom (napríklad sirup proti kašľu) alebo nápojom (napríklad pepermintová liehovina). Farbivá používané na krátkodobé vonkajšie zafarbenie kože (body-painting) sú kozmetické, ale farbivá používané na permanentný mejkap či tetovanie sa implantujú do kože, a preto nie sú kozmetické. Prípravkami, ktoré hraničia s kozmetickými sú dermálne lieky (lieky na kožu), zdravotnícke pomôcky (napríklad tampóny, pinzety) a biocídne výrobky (napríklad repelenty).
Kozmetické výrobky pre malospotrebiteľov
Kozmetické výrobky sú určené na všeobecné použitie pre ľudí so zdravou kožou, prípadne len mierne sa odchyľujúcou od normálu. Ide o tovar bežnej spotreby, a preto sa smie voľne predávať v lekárňach, v hypermarketoch, v maloobchodnej sieti drogérií, parfumérií a predajní s miešaným tovarom alebo distribuovať priamym predajom.
Kozmetické výrobky pre profesionálov
Niektoré kozmetické výrobky sú určené výhradne na profesionálne použitie. Môžu totiž obsahovať určité látky, ktoré sú v kozmetike na všeobecné použitie nepovolené alebo látky, ktoré sú povolené vo vyššej koncentrácii, a preto vyžadujú profesionálne skúsenosti. Profesionáli takéto výrobky nesmú ďalej predávať spotrebiteľskej verejnosti. Za profesionála sa považuje osoba, ktorá vykonáva profesionálnu činnosť a má požadované vzdelanie alebo prax na výkon danej činnosti. Kozmetické výrobky pri svojej profesionálnej práci používajú kozmetici, kaderníci, vizážisti (štylisti), nechtoví dizajnéri, pedikéri a maséri.
Čo sú dermálne lieky?
Lieky tvoria pomocné látky a jedno alebo viacero liečiv. Určené sú na ochranu pred chorobami alebo na liečenie chorôb, alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií, prípadne na diagnostiku chorôb. Lieky na kožu sa nazývajú dermálne lieky. Pomocná látka nemá liečebný účinok, a preto sa môže používať aj v iných odvetviach. Desiatky z nich sa používajú tiež v kozmetike, napríklad olivový olej, vazelína, vazelínový olej, parafín, lanolín, lieh, mnohé emulgátory a podobne.
Na rozdiel od kozmetiky, väčšina dermálnych liekov je dostupná len po predložení lekárskeho predpisu. Určené sú pre špecifickú skupinu nemocných osôb. Výnimkou je neveľká skupina dermálnych liekov, ktorá je určená na samoliečbu pre širokú spotrebiteľskú verejnosť. Sú to voľne predajné lieky. Predávajú sa v lekárňach aj bez lekárskeho predpisu. Príkladom je octanová masť, tekutý púder, zinková pasta, či voľne predajné lieky s rôznymi obchodnými názvami, napríklad Pityol. Lieky na lekársky predpis ako aj voľne predajné lieky sa v EÚ môžu predávať len v lekárenskej sieti. V USA sa voľne predajné lieky smú predávať aj v sieti vybraných hypermarketov.
Pseudotermín „liečebná kozmetika“
Zdrojom nedorozumení medzi predajcami a orgánmi štátneho zdravotného dozoru je prezentovanie niektorých kozmetických výrobkov ako „liečebnej kozmetiky“. Zatiaľ čo v minulosti sa tento termín toleroval, po vstupe do EÚ sa situácia zmenila. Pretože liečebný účinok smú deklarovať iba lieky a nie kozmetické výrobky, termín “liečebná kozmetika“ je nesprávny a nesmie sa používať. Takéto výrobky v EÚ neexistujú. Pri prezentácii kozmetického výrobku je potrebné starostlivo zvažovať jeho funkcie a účinky. Uvedieme niekoľko príkladov:
-
Výrobky proti akné: ak je prípravok vyrobený a prezentovaný ako „prospešný pre pokožku so sklonom k akné“, ide o kozmetiku, ak je na „ošetrenie alebo liečenie akné“, ide o liek.
-
Gél na nohy s obsahom escínu z pagaštanu konského: ak pôsobí „proti pocitu ťažoby a únave nôh“, je kozmetikou, ak „lieči kŕčové žily“, je liekom.
-
Pena do kúpeľa: „s relaxačným účinkom“ je kozmetikou. Ak je jej funkciou liečenie, napríklad prechladnutia alebo psoriázy, ide o liek.
-
Antiperspirant: ak je určený na „predchádzanie nepríjemného zápachu z potu“, ide o kozmetiku, ak na „liečbu nadmerného potenia“ (hyperhydróza), ide o liek.
Na záver k tejto téme uvedieme, že pokiaľ je termín „liečebná kozmetika“ nepovolený, termín „lekárska kozmetika“, charakterizujúci úkony korektívnej dermatológie a estetickej plastickej chirurgie, je správny.
Kvalitná a nekvalitná kozmetika
Aj keď sa kozmetike venujeme dlhé roky, odpovedať na malom priestore na otázku „Ako rozpoznáme kvalitnú kozmetiku od nekvalitnej?“ je neľahká úloha. Pokúsime sa v stručnosti o najdôležitejšie fakty.
Je kozmetika bezpečná?
Možno ste si ani neuvedomili, že kozmetiku používame každodenne od narodenia až do neskorej staroby, obrazne povedané „od prvého po posledné umytie“. Náš organizmus je tak počas života vystavený tisíckam kozmetických látok. Preto prvoradou požiadavkou, ktorú na kozmetiku kladieme je, aby nepoškodila zdravie, teda aby bola bezpečná. Účinnosť a spotrebiteľská atraktivita sú až následné požiadavky.
Bezpečný kozmetický výrobok je taký, ktorý za normálnych podmienok nepoškodí zdravie spotrebiteľa, a to s ohľadom na jeho prezentáciu, označenie na obale alebo návod na použitie.
Za bezpečnosť kozmetiky zodpovedá jej výrobca alebo distribútor v danom štáte. Zhodnotenie bezpečnosti je náročný proces. Uskutočňujú ho odborníci stanovenými postupmi vzhľadom na cieľovú skupinu spotrebiteľov. Zvláštnemu hodnoteniu podlieha kozmetika pre deti do troch rokov, kozmetika na vonkajšiu intímnu hygienu a kozmetika na ústnu hygienu. V minulosti sa bezpečnosť kozmetických látok a konečných výrobkov hodnotila testmi in vivo (lat. v živote) na laboratórnych zvieratách. Dnes je hodnotenie bezpečnosti kozmetických výrobkov povolené len na ľudských dobrovoľníkoch (testmi v akreditovaných či neakreditovaných zariadeniach a klinikách) alebo testmi in vitro (lat. v skle), teda na bunkových kultúrach v skúmavkách, mikrobiologických miskách a podobne.
Výrobcovia a distribútori musia ovládať príslušnú legislatívu, ktorou sa nebudeme zaoberať. Podľa práva EÚ štátny zdravotný dozor nad kozmetikou zabezpečuje Úrad verejného zdravotníctva SR a jeho regionálne úrady verejného zdravotníctva v príslušných regiónoch. Koncom roku 2001 zanikla povinnosť certifikovať kozmetiku pred uvedením na trh u štátnych orgánov. V súčasnosti sa vykonáva dozor najmä nad kozmetikou na trhu (náhodný trhový dozor). Spotrebitelia osobitne o bezpečnosti výrobku neuvažujú, pokladajú ju za samozrejmú.
Aké sú najčastejšie nežiaduce reakcie na kozmetiku?
Cieľom zhodnotenia bezpečnosti kozmetického výrobku je zamedziť vzniku nežiaducich prejavov:
-
vzniku prvotného dráždenia slizníc a kože
-
následného dráždenia, ktoré môže vyvolať slnečné žiarenie v súčinnosti s pôsobením kozmetického výrobku naneseného na kožu. Dôležité je vylúčiť vznik dočasnej precitlivenosti kože (senzibilizácie) alebo trvalej precitlivenosti kože (alergie) na niektoré kozmetické látky a ich kombinácie
Keďže termíny senzibilizácia a alergia sú často používané pri reklamnej prezentácii kozmetiky, pokúsime sa ich zjednodušene vysvetliť.
Aký je rozdiel medzi precitlivenosťou a alergiou?
Zdravá koža si plní svoju bariérovú funkciu. Preto skúša každú látku, s ktorou príde do styku. Pri prvom kontakte s ňou sa dostane do stavu pohotovosti, zvýšenej vnímavosti. Počas toho procesu si vytvorí protilátky, ktoré jej poslúžia ako obrana pri budúcom kontakte. Tým sa koža stáva voči látke odolná (imúnna) na určitý čas, niekedy aj do konca života. Je to podobné ako pri očkovaní. Ale nie vždy je to tak. Niekedy koža na určitú látku, napríklad na niektorú zložku kozmetiky, reaguje i naďalej priveľmi vnímavo. A to vtedy, keď ochranné prvky pokožky (kožný film, rohovina a medzibunková hmota) nedokážu zabrániť látke vstúpiť do kože a ona nie je pre ňu priateľská. Látka kožu dráždi (irituje). Tento stav sa nazýva kontaktná precitlivenosť na kozmetiku, odborne senzibilizácia (latinsky sensus – cit) a jej prejavom je iritačná dermatitída. Či a v akej intenzite sa senzibilizácia prejaví, závisí od mnohých faktorov. V prvom rade od koncentrácie látky v kozmetickom výrobku, ďalej od doby pôsobenia, množstva a frekvencie používania výrobku.
Pre minimalizovanie týchto rizikových faktorov sa mnohé kozmetické látky smú používať len v obmedzenej koncentrácii (napríklad konzervačné látky, farbivá, UV filtre a iné) alebo len do výrobkov, ktoré sa z kože po krátkom pôsobení odstraňujú (napríklad chemické depilačné prípravky) alebo, ktoré sa používajú len občas (napríklad farby na vlasy). Okrem toho, senzibilizáciu kože môže podporiť aj aktuálna indispozícia organizmu, zvýšená vlhkosť a teplota okolitého prostredia a podobne. Môžu nastať dva prípady: Prvý vzniká už po jednorazovom pôsobení vysoko dráždivej kozmetickej látky na kožu. Reakcia je prudká po niekoľkých minútach alebo hodinách od aplikácie kozmetiky (akútna dermatitída). V druhom prípade menej dráždivá látka síce nevyvolá okamžitú reakciu, ale vyvinie sa pri jej opakovanej aplikácii, pretože dráždenie sa spočítava (chronická dermatitída).
Horším prípadom neznášanlivosti určitej látky je alergia (grécky allos ergos – iná reakcia). Pri alergii ide o neprirodzenú reakciu organizmu voči látke z vonkajšieho prostredia, ktorá u väčšiny ľudí nevyvoláva žiadne nežiaduce prejavy. Alergia je teda výsledkom nadmerného „úsilia“ imunitného systému organizmu, ktorý odpovedá neprimerane na neškodné podnety. „Alergický“ imunitný systém nevie rozlíšiť škodlivé látky od neškodných. Na príčinách rozvoja alergie sa podieľajú na jednej strane genetické vplyvy a na druhej strane civilizačné faktory. Veľmi časté sú alergie na určité vonné zložky, farbivá a konzervačné látky. Dodnes však nie je jasné, prečo imunitný systém niektorých ľudí reaguje tak nevhodne aj na vcelku „nevinné“ kozmetické látky, akými sú napríklad lanolín, rumanček či extrakty niektorých rastlín. Vníma ich ako nebezpečných „votrelcov“ a tvorí proti nim svoje protilátky.
Prvým prejavom alergie je svrbenie na mieste aplikácie. Sprevádza ho začervenanie kože (erytém), niekedy s pľuzgiermi, mokvaním a chrastami. Iným prejavom je opuch (edém) alebo početné svrbiace pupence (žihľavka). Alergické prejavy sa objavujú na mieste aplikácie kozmetického výrobku, ale nezriedka sa šíria aj na iné lokality. Napríklad opuch očných viečok môže nastať po nanesení maskary, ale aj ako reakcia na alergén nanesený na inú časť tváre. Predstavte si, že alergia môže vzniknúť aj sprostredkovane cez inú osobu. Napríklad alergickú reakciu na hrudníku môže spôsobiť partnerkina farba na vlasy. Na alergén sa nedá privyknúť. Nevyhnutne sa celoživotne vyhýbajme kozmetike s látkami, o ktorých vieme, že sme na ne alergickí. K tomu nám poslúži zoznam zložiek uvedený na obale.
Ak máte podozrenie, že reakciu spôsobil niektorý kozmetický výrobok, viac ho nepoužívajte. Zrejme obsahuje látku alebo látky, na ktoré ste alergickí. V prípade, že ste žiaden nový výrobok nepoužili, všetku pleťovú a dekoratívnu kozmetiku prestaňte používať aspoň 2 dni. Potom vždy iba jeden výrobok postupne nanášajte na pleť a sledujte, či sa po 1 až 2 dňoch objaví reakcia. Ak napriek vášmu úsiliu reakcia pretrváva alebo nedokážete určiť príčinu podráždenia, je čas navštíviť kožného alergológa. Vezmite si so sebou kozmetické výrobky, ktoré ste v poslednom čase používali. Lekár zväčša uskutoční tzv. náplasťový test, aby zistil, či ide o dráždivú alebo alergickú reakciu na určitú zložku výrobku. Na chrbát aplikuje náplasti, ktoré obsahujú rutinnú sériu kontaktných, najčastejšie sa vyskytujúcich alergénov v kozmetike. Alebo pridá i látky, ktoré sa nachádzajú v „podozrivom“ výrobku. Po 24 a po 48 hodinách lekár zhodnotí reakciu kože pod náplasťou. Pokiaľ je test pozitívny na mieste určitého alergénu, ste na danú látku citliví alebo až alergickí.
Ukážka z pripravovanej knihy Doc. Ing. Jarmily Hojerovej, PhD. Kozmetika zdravie – krása.
Autor článku: Jarmila Hojerová