Svet pri objavení Ameriky nespoznal iba nový kontinent, ale aj tabakové listy, ktoré dnes poskytujú pôžitok miliónom fajčiarov po celom svete. Odborníci ale bijú na poplach a upozorňujú, že každých desať sekúnd zomrie človek na ochorenia súvisiace s fajčením. Tabak pôvodne používali na slávnostné a lekárske účely americkí domorodci a vzrast jeho spotreby sa datuje od 15. storočia. O tri storočia neskôr sa stal tabak medzinárodným artiklom. Prelom 19. a 20. storočia, keď svet spoznal cigarety, ktoré nahradili šnupanie, žuvanie alebo fajčenie tabaku vo fajkách, považujú onkológovia za začiatok éry pľúcnej rakoviny.
Hlavnou psychoaktívnou látkou v tabaku je toxín nikotín, ktorý pôsobí na nervový systém a vyvoláva aj silnú závislosť. Cigaretový dym obsahuje približne 4000 rôznych látok s účinkom na organizmus. Ide o pevné častice a plyny, napríklad nikotín, decht, oxid uhoľnatý, formaldehyd, kyanovodík, benzén, polónium, močovinu, voľné radikály, čpavok, nikel, arzén, kadmium a ďalšie. Z nich vyše 60 dokázateľne poškodzuje organizmus človeka. Napriek dokázaným škodlivým účinkom fajčenia nedokážu tisícky ľudí po celom svete skoncovať s týmto zlozvykom. Fajčenie cigariet má aj svojich známych prívržencov ako napríklad speváčka Amy Winehouse, herec Paul Newman či bývalý nemecký spolkový kancelár Helmut Schmidt, ktorý fajčí aj v amerických talkshow, kde je propagácia tabaku zakázaná, alebo herec Leopold Haverl.
Na stránke európskej kampane proti fajčeniu Help sa uvádza, že viac ako 1,1 miliardy fajčiarov ročne vyfajčí okolo 5.500 miliárd cigariet za rok. Títo ľudia sa tak vystavujú väčšiemu riziku vzniku rakoviny pľúc, úst či krku, ale aj ostatným typom tohto zákerného ochorenia. Cigaretový dym tiež negatívne vplýva na srdce a cievy a považuje sa aj za rizikový faktor vzniku náhlych mozgových príhod. Na následky fajčenia vo svete umiera ročne asi štyri až päť miliónov ľudí. Ďalších 13 miliónov trpí chronickými ochoreniami v dôsledku pasívneho fajčenia. Odhaduje sa, že na Slovensku nefajčí 62 percent ľudí, zvyšok predstavujú pravidelní a príležitostní fajčiari. Počet dospelých fajčiarov u nás klesá, naopak, počet fajčiacich detí narastá. Vzostup sa zaznamenáva najmä u dievčat, ktoré sa vyrovnávajú chlapcom. Trend skorého experimentovania s fajčením potvrdzujú mnohé prieskumy. Najväčšia skupina ľudí začína s fajčením pred 15. rokom života. Narastá však aj počet detí do desať rokov, ktoré už majú skúsenosť s fajčením.
Autor článku: TASR