Boj proti fajčeniu považuje Európska únia za jednu zo svojich hlavných priorít v oblasti verejného zdravotníctva. Aj jednotlivé členské krajiny pripisujú boju proti tomuto zlozvyku čoraz väčší význam. Zatiaľ čo Brusel je povinný poskytovať informácie a podporovať projekty na prevenciu proti chorobám v Európe, vrátane ochorení spôsobených fajčením, je na úradoch jednotlivých členských štátov, aby prijali primerané opatrenia v rámci národných zdravotníckych systémov. Členské štáty EÚ majú v súvislosti s fajčením odlišné predpisy pre jednotlivé druhy zariadení, siahajúce od úplného zákazu, umožnenia fajčenia v oddelených miestnostiach, vyčlenených nefajčiarskych miestach, cez zákaz fajčenia v priestoroch, kde sa podáva jedlo alebo v čase podávania stravy, až po obmedzenia na báze dobrovoľnosti, prípadne žiadne zákazy. Predpisy sa však stále sprísňujú.
Najstriktnejšiu legislatívu má Írsko, ktoré ako prvý štát EÚ v marci 2004 zaviedlo úplný zákaz fajčenia na pracovisku. V krajine platí absolútny zákaz fajčenia v zdravotníckych, vládnych, vzdelávacích, reštauračných zariadeniach, prostriedkoch verejnej dopravy, uzavretých pracoviskách, ako aj na ďalších verejných priestranstvách. V EÚ ako celku je v platnosti smernica týkajúca sa pasívneho fajčenia i reklamy na tabakové výrobky. Smernica o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci stanovuje, že sa musia prijať také opatrenia, aby boli nefajčiari chránení pred nepohodlím, ktoré im spôsobuje tabakový dym.
Rovnako platí zákaz väčšiny foriem reklamy na tabakové výrobky. Zatiaľ čo v televízii je takáto reklama zakázaná od začiatku 90. rokov minulého storočia, v roku 2005 sa tento zákaz rozšíril aj na ďalšie médiá, vrátane rozhlasu, internetu a tlačených médií. Európska legislatíva tiež zakazuje sponzorovanie medzinárodných športových a kultúrnych podujatí tabakovými spoločnosťami. Smernica o zákaze reklamy na tabak sa však vzťahuje len na reklamu a sponzorovanie medzinárodných rozmerov. Reklama v kinách a na bilboardoch alebo prostredníctvom distribuovaných tovarov, napríklad na popolníkoch alebo dáždnikoch, preto nespadá do jej spôsobnosti, podobne ako sponzorovanie lokálnych podujatí.
Na základe pravidiel EÚ je obmedzené používanie prídavných a návykových látok, zdravotné varovanie je povinné, zavádzajúce tvrdenia sú zakázané a sú stanovené maximálne hodnoty dechtu, oxidu uhoľnatého a nikotínu v cigaretách. V júli tohto roku EK predložila návrh na zmenu terajšej legislatívy týkajúcej sa spotrebnej dane na tabakové výrobky. Návrh smernice predpokladá postupné zvýšenie minimálnej sadzby spotrebnej dane do roku 2014. Nové pravidlá majú podľa Bruselu zmenšiť rozdiely existujúce medzi členskými krajinami EÚ v oblasti zdaňovania tabakových výrokov a tým prispejú aj k boju proti ich pašovaniu.
Európska komisia zorganizovala v minulých rokoch niekoľko kampaní zameraných na podporu boja proti fajčeniu. V marci 2005 spustila štvorročnú celoeurópsku kampaň s názvom HELP: Za život bez tabaku. Cieľovou skupinou boli najmä mladí ľudia vo veku od 15 do 30 rokov a hlavnými prioritami kampane bola prevencia fajčenia, odvykanie od neho a nebezpečenstvo súvisiace s pasívnym fajčením. Podľa štatistík EK majú cigarety v EÚ na svedomí ročne vyše pol milióna úmrtí. Odhaduje sa, že približne štvrtina úmrtí na rakovinu a 15 percent všetkých úmrtí súvisí s fajčením.
Podľa posledného prieskumu verejnej mienky z minulého roka takmer deväť z desiatich občanov EÚ podporuje zákaz fajčenia na pracoviskách a uzavretých verejných priestranstvách. Takmer osem z desiatich je aj za zákaz fajčenia v reštauráciách. V baroch či krčmách by fajčenie zakázalo 62 percent opýtaných. Medzi fajčiarov sa pritom zaraďuje jedna tretina Európanov. Takmer polovica Európanov uviedla, že nikdy nefajčila, a jeden z piatich respondentov s fajčením prestal.
Autor článku: TASR