Dôsledky fajčenia cigariet sa neprejavujú iba vo zvýšenom vzniku rakoviny pľúc, ale aj v častejšom výskyte infarktu myokardu u fajčiarov. "Každý šluk má za následok zužovanie všetkých ciev, poškodzovanie cievnej výstelky, zrýchľuje aj srdcovú činnosť, ako aj hladinu cholesterolu," konštatoval pre TASR hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva pre odbor kardiológie Gabriel Kamenský. Objasnil, že z kardiovaskulárneho hľadiska má nikotín mimoriadne silný efekt na znižovanie prietoku v srdci a v cievach, a preto je infarkt myokardu veľmi častý práve u fajčiarov.
Z hľadiska vzniku akútneho infarktu až dve tretiny príčin spôsobujú podľa neho dva faktory, a to fajčenie a vysoký cholesterol. "Platí jednoducho odporúčanie ani jedna cigareta, aj pasívne fajčenie je nebezpečné, neexistuje nič, čo by riziká fajčenia znížilo," upozornil. Poznamenal, že, samozrejme, ak má človek iba jeden rizikový faktor pre vznik srdcovocievnych chorôb ako napríklad fajčenie, je aj riziko ich vzniku nižšie. Cigarety neohrozujú iba zdravie fajčiarov a nefajčiarov, ale vyplývajú aj na nenarodené deti, ktorých matky fajčia. Ako konštatoval Kamenský, zúženie ciev sa dotýka aj plodu a deti fajčiarok sa rodia menšie a majú aj vyšší sklon začať s týmto zlozvykom.
Prvý benefit z pohľadu srdca pocíti človek, ktorý sa rozhodne s fajčením prestať, už po pár hodinách. "Začne sa ukľudňovať srdcová frekvencia a začnú sa menej zužovať cievy," konštatoval Kamenský. Pokračoval, že po 24 hodinách sa spomalí aj pulz a začne sa vyrovnávať krvný tlak. "Približne do roka výrazne klesá hrozba infarktu na rozdiel od hrozby vzniku rakoviny pľúc," objasnil. Doplnil, že štúdie zo zahraničia ukázali, že zavedenie úplného zákazu fajčenia na verejných priestranstvách sa pozitívne odrazilo aj na výskyte infarktu. V hlavnom meste Talianska v Ríme a jeho okolí rok po zavedení prísnej legislatívy klesol výskyt nového infarktu myokardu o 12 percent. Ako podotkol, talianska populácia je zdravšia ako slovenská, keďže na srdcovocievne ochorenia tu umiera okolo 35 percent populácie na rozdiel od Slovenska, kde týmto ochoreniam podľahne až 55 percent obyvateľstva. "Keby parlament našiel toľko odvahy a prijal by takýto seriózny zákon, som optimista, že by sme do dvoch-troch rokov zaznamenali veľké pokroky," zhrnul.
Objasnil, že podobné dôsledky sa prejavili po zavedení rovnakého zákazu aj v Írsku. "Bolo prekvapujúce, že ten efekt sa ukázal najmä u pasívnych fajčiarov," povedal. Výsledky výskumov tu ukázali, že u pasívnych fajčiarov, ktorí s cigaretovým dymom prichádzali do styku iba v práci, došlo k poklesu nikotínu v slinách o 49 percent oproti tým pasívnym fajčiarom, ktorým fajčia doma rodinní príslušníci. "Strata kontaktu s dymom znamená významný pokles hladiny nikotínu v pľúcach a predstavuje veľkú ochranu do budúcnosti," uzavrel s tým, že to nie je len o boji fajčiara s jeho zlozvykom, ale aj o chránení nefajčiarov pred škodlivými dôsledkami cigariet.
Autor článku: TASR