Zlý sen? Nie, nutkavé pocity pohybovať nohami vás opätovne zobudili zo spánku. Nepomáha masírovanie, stláčanie, teplý kúpeľ nôh, pitie vody pred spánkom, chodenie dookola po izbe alebo chôdza po schodoch. Naopak fyzická únava ťažkosti zhoršuje. Prestali ste piť kávu, užívate magnézium, vápnik, či vitamín D. Nepomáha? V noci aj tak musíte vstať z postele a chodiť? Pozor, môže ísť o častú, ale málo diagnostikovanú poruchu centrálneho nervového systému - syndróm nepokojných nôh (SNN). U nás pre ňu noc čo noc nezaspí asi 100 tisíc Slovákov. Keďže SNN dnes presne nevieme liečiť, cieľom je najmä zlepšiť prejavy a príznaky ochorenia, ako je nespavosť, stavy náladovosti či bolesť nôh, ktoré majú dopad na každodenný život pacienta. Výsledky klinických štúdií zameraných na liečbu SNN dokazujú, že lieky zo skupiny dopamínové agonisty (lieky používané v liečbe Parkinsonovej choroby s účinnou látkou pramipexol) citeľne znižujú príznaky už po piatich dňoch liečby.
Syndróm nepokojných nôh
Restless Legs Syndrome (RLS) je porucha centrálneho nervového systému, vôľou neovládateľné a nepotlačiteľné nutkanie pohybovať končatinami, najmä nohami. Nohy postihnutého mravenčia, svrbia, tŕpnu, pália dokonca až bolia. Príznaky sa pravidelne objavujú alebo stupňujú večer a v noci, najmä počas odpočinku, nezáleží či sedíte alebo ležíte. Ochorenie postihuje podľa rôznych štatistík 5-15% populácie. „Týmto syndrómom trpí na Slovensku viac pacientov ako na cukrovku. " tvrdí neurológ MUDr. Peter Valkovič, PhD. z Dérerovej nemocnice na bratislavských Kramároch, ktorý sa liečbou SNN zaoberá. Napriek pomerne vysokému výskytu zostáva často neodhalené a nesprávne liečené. „Pacient príde k všeobecnému lekárovi s tým, že ho bolia nohy, lekár ho pošle k ortopédovi, angiológovi alebo na rehabilitáciu. Keď sa k tomu pridá nespavosť, ktorá je častým následkom syndrómu, pacient pokračuje psychológom, psychiatrom, neurológia je častokrát posledné miesto kam by človek s bolesťami nôh a nespavosťou išiel,“ hodnotí neurológ MUDr. Peter Valkovič, PhD. Nepokoj nôh spolu s nepríjemnými pocitmi spôsobujú pacientom vážne problémy so zaspávaním. U ťažších prípadov sa môže nepokoj nôh objavovať aj cez deň v stave minimálnej motorickej aktivity, napríklad pri sedení na sedadle pri ceste autom, lietadlom či vlakom, niektorí nemôžu chodiť do kina, či divadla. Ak sú príznaky syndróm SNN výrazné, môžu komplikovať aj partnerské vzťahy a rodinný život.
Príčiny vzniku ochorenia
Vznik SNN nemusí mať vždy len jednu príčinu. Pacienti majú častokrát nízku hladinu sérového železa – feritínu. Príčinou SNN teda môže byť narušený metabolizmus železa v mozgu, ktorého bezprostredným následkom je atypické odbrzdenie pohybového aparátu. Štúdie odborníkov z praxe dokazujú, že SNN má aj hormonálny základ. Vďaka čomu sa môže na určité obdobie objaviť aj v čase tehotenstva. U mnohých pacientov však lekári zistili aj zníženú hladinu chemickej látky dopamín v mozgu. Tento je okrem iného dôležitý pre správne fungovanie pohybových schopností človeka. Ako uvádza neurológ MUDr. Valkovič, „...častejšie sa vyskytuje u žien ako u mužov. Výskyt syndrómu sa zvyšuje so stúpajúcim vekom, ale môže sa objaviť v rôznych vekových kategóriách vrátane detského veku. Častokrát ide o rodinných príslušníkov. SNN nezapríčiňujú psychické faktory alebo stres, no môžu jeho vznik podporiť. Prejavy a intenzita príznakov sa môžu zhoršovať aj vplyvom alkoholu či kofeínu. Stále čakáme na komplexnejšiu štúdiu veľkého počtu pacientov, ktorá odhalí príčinu, resp. príčiny, ktoré stoja v pozadí syndrómu nepokojných nôh. Dnes však dokážeme efektívne liečiť symptómy ochorenia, ktoré pacientovi výrazne znižujú kvalitu života..“
Nádej v liečbe syndrómu nepokojných nôh
Pri liečbe SNN sa zdôrazňuje potreba správnej diagnózy, prísne sledovanie vedľajších nepriaznivých účinkov a možné spolupôsobenie s inými liekmi. Odborníci sa aj vďaka štúdiám snažia odhaliť nielen príčiny vzniku ochorenia, ale hľadajú novú, prípadne testujú doteraz používanú liečbu, či lieky, ktoré pacientom pomáhajú príznaky SNN zmierňovať. „Syndróm možno liečiť aj liekmi s obsahom účinnej látky pramipexol, ktoré v centrálnom nervovom systéme potláčajú nutkanie k pohybu a pomáhajú aj pri Parkinsonovej chorobe. Účinok pramipexolu spočíva v odstraňovaní príznakov a prejavov SNN, ako sú nepríjemné pocity a nutkanie v nohách, bolesť, nespavosť, každodenná únava a náladovosť,“ hovorí o liečbe MUDr. Valkovič. Najnovšia štúdia o pôsobení pramipexolu po prvý krát preukázala, že táto účinná látka dokázateľne znižuje bolesť nôh, a to skôr ako po piatich dňoch od začatia liečby. Bolesť nôh sa počas celej doby sledovania multinárodnej štúdie v priebehu dvanástich týždňov stále znižovala. Kontrolná skupina pacientov liečená placebom, zaznamenala iba malé zlepšenie, a to len v prvý týždeň. Rýchly účinok lieku s účinnou látkou pramipexol je v liečbe dôležitý pre pacienta rovnako ako pre lekára, pretože obaja hľadajú ten najrýchlejší a účinný spôsob liečby symptómov syndrómu nepokojných nôh.
Máte syndróm nepokojných nôh? Odpovedzte na otázky a zistite to!
• Stáva sa Vám, že pociťujete v nohách (alebo v rukách) nepríjemné vnemy (svrbenie, pálenie, mravčenie)?
• Mávate kŕče a bolesti v končatinách alebo pocit husej kože?
• Dajú sa tieto vnemy ťažko opísať slovami?
• Pociťujete nepokoj, prevažne v nohách, ktorý Vás núti k pohybu?
• Mávate pri ležaní nutkanie ustavične meniť polohu, pohybovať nohami, alebo si ich masírovať?
• Zhoršujú sa Vaše ťažkosti, keď dlhšie sedíte alebo ležíte?
• Zhoršujú sa Vaše ťažkosti spravidla večer alebo v noci?
• Často sa Vám stáva, že máte problém zaspať, budíte sa zo spánku a potom bývate cez deň unavený a vyčerpaný?
• Hýbete počas spánku nohami a robíte tieto pohyby, aj keď nespíte?
• Máte dojem, že sa Vaše príznaky postupom času zhoršujú?
• Má aj niekto z Vašich príbuzných podobné ťažkosti?
Ak ste na väčšinu otázok odpovedali kladne, navštívte neurológa, lebo je pravdepodobné, že trpíte syndrómom nepokojných nôh.
Najčastejšie následky syndrómu nepokojných nôh spôsobené nespavosťou:
• Zníženie pracovného výkonu.
• Zhoršenie medziľudských vzťahov.
• Psychické oslabenie, depresia, stres, zníženie imunity organizmu.
• Bolesti hlavy, nechutenstvo.
• Strata pozornosti, únava, pomalosť.
• Zvýšenie rizika vzniku depresií a neuróz.
• Zvýšenie rizika úrazov a nehôd.
Autor článku: /-/