Znižovanie nárastu dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva má podľa šéfa rezortu Richarda Rašiho výrazne pozitívny trend. Záväzky štátnych nemocníc ku koncu roka 2007 predstavovali viac ako 5,8 miliardy Sk (192,5 milióna eur), voči zariadeniam evidujú nesplatené pohľadávky napríklad dodávatelia liekov, energií, vody a plynu, ako aj Sociálna poisťovňa. Ako v rozhovore pre TASR objasnil minister, v predchádzajúcom roku narástol dlh zariadení o 1,4 miliardy (46,5 milióna eur) a za prvý polrok tohto roku iba o viac ako 100 miliónov (3,3 milióna eur).
Za príčinou dlhu vidí Raši zlé postavenie veľkých nemocníc v čase, keď dochádzalo k transformácii nemocníc na akciové spoločnosti a neziskové organizácie. "Najmä akciové spoločnosti boli postavené ako keby na zelenej lúke, s nulovými dlhmi a dobrým štartom, tj. výhodnými až lukratívnymi zmluvami so ZP a slušným základným imaním. Fakultné nemocnice ostali napospas nevýhodných zmlúv so zdravotnými poisťovňami, tam vznikol problém zadlžovania zdravotníckych zariadení," uviedol. Pokračoval, že o tejto skutočnosti svedčia aj roky 2005 a 2006, keď vznikol dlh vo výške 4,4 miliardy Sk (146 miliónov eur). "Dávam to na vrub aj nesystémovým krokom, ktoré spôsobili odštátnenie lukratívnych činností," doplnil.
Ako objasnil minister, pri odštátnení oddelení napríklad biochémie, CT pracovísk či magnetickej rezonancie sa zisk, ktorý mohol byť v prospech nemocnice, dostal do súkromných rúk. "Tieto oddelenia boli integrálnou súčasťou nemocníc a prinášali zisk, ktorý mnohokrát kompenzoval stratu, ktorá vznikala pri náročných chirurgických alebo internistických odboroch," upozornil Raši. Ich prípadné navrátenie nemocniciam komplikujú podľa neho vysoké finančné investície do ich opätovného vybudovania, ako aj zmluvy o dlhodobých prenájmoch pôvodných oddelení. Podotkol, že fakultnej nemocnici v Trnave sa ako prvej lastovičke podarilo opäť obnoviť činnosť vlastného CT pracoviska.
Znižovaniu dlhu by malo napomôcť aj odvíjanie platov riaditeľov nemocníc od toho, ako sa vyrovnávajú so záväzkami po lehote splatnosti, od hospodárskeho výsledku, využitia lôžkového fondu a efektívnosti v liečbe pacientov. Za dôležitý prvok považuje Raši aj vyjednávanie podmienok so zdravotnými poisťovňami tak, aby nemocnice neposkytovali služby za menší balík peňazí ako sú reálne náklady. Ako objasnil, v čase svojho pôsobenia na poste riaditeľa bratislavskej fakultnej nemocnice sa snažil zefektívniť príjmy formou stopercentného zvýšenia prenájmu priestorov pre cudzie subjekty, zredukovania poradných činností a podporením vlastnej hospodárskej činnosti. Uzavrel, že znižovaniu dlhu napomôže aj centralizácia činností.
Autor článku: TASR