Devitalizácia znamená v doslovnom preklade zbavenie života alebo tiež umŕtvenie. Takto svoju metódu prelomového boja proti rakovine nazval MUDr. Karel Fortýn, CSc., vedecký pracovník Ústavu živočíšnej fyziológie a genetiky Akadémie vied Českej republiky v Liběchově u Mělníka, ako šancu ľahko, lacno a zásadne poraziť nádor v ľudskom tele. V skutočnosti by sa táto metóda mala volať devaskularizácia, ale ako to už chodí, ujal sa ľubozvučnejší názov. A ako to už pri zásadných objavoch býva – princíp je veľmi jednoduchý, ale realizácia naráža na veľké komplikácie.
Podstatou je „vyhladovanie nádoru“, spojené s vyprovokovaním sebaobranných, imunitných reakcií pacientovho tela, ktoré oslabený nádor v poslednej fáze napadnú a zničia. Dalo by sa to, len symbolicky, prirovnať k podväzovaniu bradavíc, ktoré po vyschnutí odpadnú samé. Nádorové bujnenie totiž potrebuje enormný prísun energie. Nádor je požieračom energie, a tak svojho hostiteľa vyčerpá až k smrti. Preto je tiež jednou z laických metód liečby dobrovoľná hladovka s nádejou, že prvé na ňu doplatia energeticky „nenásytné“ rakovinové bunky.
Devitalizácia ponúka lokálne vyhladovanie nádoru tým, že znefunkční cievny systém, ktorý si nádor ako parazit sám vytvorí v pacientovom tele, aby mu ľahšie ukradol energiu prijímanú z potravy. Tento umelý cievny systém teda devitalizátor chirurgicky preruší, avšak samotný nádor neodstráni! Prvá časť operácie nevyvoláva problém, pretože túto techniku klasická chirurgia pozná. Dr. Fortýn však navrhol ponechať takto izolovaný nádor v tele pacienta ako podmienku na to, aby si po čase s jeho likvidáciou poradilo samo. A tu je kritické miesto, pre ktoré sa v roku 2001 stala táto metóda v susedných Čechách predmetom búrlivej odbornej, ale najmä laickej diskusie. Odporuje totiž doterajším chirurgickým zásadám.
Zachraňovať či preskúmať?
„Pán doktor, pre všetko na svete vás prosím, zachráňte mi život!! Ste predsa lekár, je to vaša povinnosť!... Čo je nám, pacientom, po nejakých zákonoch alebo legislatíve, keď je nám upierané aj právo mať aspoň nádej!... Moje dieťa má rakovinu, aspoň nám poraďte! Moja žena... Môj otec... Veď ste v televízii tvrdili, že viete liečiť rakovinu...!“ Také boli reakcie českých pacientov, keď sa téma devitalizácie dostala prostredníctvom Českej televízie na verejnosť. Prehovoril sám objaviteľ metódy, Dr. Fortýn, lebo sa rovnako ako pacienti domnieval, že na ich záchranu treba s využívaním tejto metódy začať čím skôr. On sa o to márne pokúšal viac ako štyridsať rokov.
Predstava, že ročne zo 100 000 obyvateľov podľahne rôznym typom nádorov približne 550 ľudí, vedie k logickej frustrácii objaviteľa, ktorý je presvedčený, že takto mohlo byť za tie desaťročia iba v Čechách zachránených niekoľko stoviek tisíc až miliónov životov (v ideálnom prepočte až 2 420 000). Ale to je len zbožné želanie. V skutočnosti bolo tých 44 rokov od jeho prvej devitalizačnej operácie nekonečným sledom nádejí i prekážok, presviedčania a odmietania, hrdosti na novú myšlienku a zároveň poníženia z nepochopenia a ústrkov. Objavitelia prevratných myšlienok to nemali nikdy ľahké, život Dr. Fortýna je toho názorným príkladom.
Tŕnistá cesta
Objaviteľskú dráhu Dr. Fortýna opísal pre médiá jeho najbližší spolupracovník, RNDr. Vratislav Horák, CSc: „...doktor Fortýn už v roku 1957 týmto zákrokom ošetril prvého pacienta s karcinómom žalúdka. Od roku 1971 sa potom začal ako externý pracovník nášho ústavu zaoberať problematikou devitalizácie na experimentálnej úrovni a od roku 1994 pracuje v našom ústave ako vedecký pracovník. Tento mnohoročný výskum bol až do nedávnej doby uskutočňovaný vlastne „na kolene“. Samotný devitalizačný zákrok je relatívne jednoduchý a lacný, stačilo teda, že sme mali dostatok pokusných zvierat a mikroskop na sledovanie histologických zmien. Od roku 1998, keď sme získali finančnú podporu od Grantovej agentúry Českej republiky, sme sa zamerali na dôkladnejšie sledovanie biologickej podstaty účinku devitalizačného zákroku na nádorové tkanivo. Experimentálne výsledky boli priebežne publikované od roku 1985 v zahraničných aj domácich odborných časopisoch. U nás sme sa obracali na onkologickú verejnosť aj na úrovni prezentácie výsledkov na Onkologických dňoch v Brne v roku 1994. Náš príspevok o devitalizačnej liečbe melanómu u miniprasiat sme mali spracovaný formou videozáznamu, aby všetko bolo dostatočne názorné a presne formulované. V podstate to však nevyvolalo žiaden ohlas.“
Medicína hore nohami?
Pozoruhodné mlčanie odbornej verejnosti okolo Fortýnových objavov zaujalo viacerých novinárov. Najlepšie to opisuje vo svojom článku Marek Černocký: „V roku 1957 operoval MUDr. Karel Fortýn, CSc. v jednej nemocnici v západných Čechách pacienta s rakovinou žalúdka a po otvorení brušnej dutiny zistil, že nádor je príliš veľký na to, aby mohol byť odstránený obvyklým spôsobom. A tak sa rozhodol pre neštandardnú operačnú metódu, pri ktorej nádor oddelil od cievneho systému, ktorý mu dodáva aj výživu. Ukázalo sa, že bez prísunu živín nádor odumrel, vstrebal sa, zmizli aj metastázy a pacient žil ešte ďalších desať rokov. Keď chcel lekár tento postup opakovať aj pri ďalších pacientoch, stretol sa s nepochopením onkologických odborníkov i úradníkov.
Devitalizáciu mu nedovolili praktizovať v žiadnej nemocnici, nikto o nej nechcel ani počuť.“ Preto dr. Fortýn odišiel do výskumného ústavu, kde chcel svoju metódu dokázať trpezlivým základným výskumom. Po 44 rokoch opakovaných úspešných pokusov mu však trpezlivosť došla, porušil zásady obvyklej akademickej komunikácie, v ktorej sa nedočkal takmer žiadneho ohlasu a predstúpil pred verejnosť. Jeho vyhlásenia ohromili najmä tých, ktorým dal novú nádej. Sám totiž povedal: „Je to niečo úplne nové, čo tu nikdy nebolo. To, čo sme objavili, je naozaj také jednoduché, až to zaráža. Skoro by som povedal, že táto technika obracia dejiny medicíny hore nohami. V podstate je zrejmé, že organizmus sám osebe má veľké možnosti sebaobrany. Je len treba hľadať ďalšie cesty, ako mu po biologickej stránke pomáhať, aby ich sám presadzoval. Lekárska veda, vedená klasickou cestou, devitalizačnú liečbu odsudzuje. Odporcovia však nikdy nepovedia seriózny dôvod. Preto vlastne vznikla v televízii relácia o našej technike.“
Nezáujem odborníkov verzus ohlas verejnosti
Nezáujem kolegov v zdravotníctve kontrastuje s veľkým ohlasom pacientov pacientov podľa svedectva dr. Fortýna: „... denne volá veľké množstvo pacientov. Bohužiaľ im naozaj nemôžeme pomôcť a oni to väčšinou nechápu. A ani sa im nečudujeme. My vzniknutú situáciu tiež nechápeme. Doslova sa dá povedať, že sme v niektorých prípadoch nútení nechať ľudí zbytočne zomrieť. Odkazujeme ich na Ministerstvo zdravotníctva, ale to tvrdí, že to nie je v jeho kompetencii. My sa domnievame, že je. Niekto predsa musí mať v tomto štáte právomoc udeľovať výnimky zo štandardných liečebných postupov, najmä vtedy, kedy už nemožno pacientovi inak pomôcť.“ Tieto vyhlásenia vyvolali búrlivú diskusiu, do ktorej sa vložil aj Svaz pacientů ČR. Pod týmto tlakom sa začal klinický výskum na inak neliečiteľných pacientoch, ale prišli tiež nové sklamania.
Na moju otázku o najnovšej situácii, mi v roku 2004 odpovedal Dr. Horák písomne: „Mediálna situácia okolo tohto postupu sa v našej republike značne skomplikovala. Na základe rokovania, na ktoré som bol predvolaný predsedkyňou Akadémie vied ČR, Doc. Illnerovou, mi bolo zakázané podávať v súčasnej dobe o devitalizáciách akékoľvek informácie všetkým oznamovacím prostriedkom. Jediným kompetentným orgánom, ktorý to môže robiť, je Tiskový odbor AV ČR (ktorý však podľa mojej mienky o celej problematike nič konkrétne nevie). Veľmi ma to mrzí, ale tento zákaz nemôžem prekročiť. Dúfam, že v horizonte niekoľkých ďalších mesiacov sa azda situácia vyvinie o niečo priaznivejšie.“ Doktor Fortýn sa už priaznivejšej situácie nedožil, zomrel 4. januára 2001 na pľúcnu embóliu. My vás o zmenách budeme informovať už v najbližšom čísle nášho časopisu.
Autor článku: Gustáv Murín