Alergie možno označiť za mor našej doby! Keď rakúsky lekár Clemmens von Pirquet pred sto rokmi definoval alergiu ako negatívnu reakciu imunitného systému človeka, nemohol ešte tušiť, na koľko látok - od peľu cez kovy až po potraviny, srsť, chlpy a prach – budú dnes ľudia alergickí.
Alergické ťažkosti sa spravidla ponášajú na v podstate nevinné ochorenia, ako je prechladnutie, podráždená pokožka, žalúdočná nevoľnosť. Ak však ťažkosti pretrvávajú a nedajú sa organicky vysvetliť alebo sa objavujú zakaždým v určitých situáciách, mali by ste zvažovať, či nie sú príznakom alergie. Zdravý organizmus reaguje na prítomnosť cudzorodých látok zvýšenou tvorbou protilátok. Precitlivený organizmus takto reaguje aj na niektoré prirodzené látky, a vtedy hovoríme o alergii. Látky, ktoré vyvolávajú alergické reakcie, sa nazývajú alergénmi. Precitlivený organizmus alergicky reaguje napríklad na isté druhy trávy, peľu, na zvieraciu srsť, chlpy, na prach alebo roztoče, rovnako na niektoré potraviny či jedovaté látky v ovzduší. V takom prípade sa výrazne znižuje kvalita života, lebo je veľmi ťažké pri bežných činnostiach vyhnúť sa všetkým látkam, ktoré môžu vyvolať alergiu.
Pomýlený imunitný systém
Prirodzený obranný systém preskúma každú látku, organizmus dostane zisťuje, či ide o priateľa nepriateľa. Ak votrelca identifikuje ako choroboplodný zárodok, obrana sa zmobilizuje a zničí ho. Na tento účel imunitný systém produkuje obranné látky: protilátky. U alergika tento systém reaguje ináč. Raz zaútočí na celkom neškodný peľ, pretože ho z ničoho nič považuje za nepriateľa. Inokedy nerozozná nepriateľa, nemobilizuje potrebné množstvo obranných látok, alebo ich vyprodukuje priveľa. Dôsledkom takéhoto zmätku je choroba, presnejšie – alergia.
Ako správne rozoznať príznaky alergie?
Alergické príznaky sa objavujú iba vtedy, keď sa dostanete do styku s príslušným alergénom. Ak opakovane trpíte na isté ťažkosti a chcete zistiť, či prípadne nie sú alergického pôvodu, sebapozorovaním by ste mali nájsť odpoveď na nasledujúce otázky:
-
Často kýchate, očervenejú vám pri tom oči a svrbia vás?
-
Často mávate zápal spojoviek?
-
Zvyknete mať vyrážky, červené fľaky alebo miestami akoby suchú, popraskanú pokožku?
-
Opakovane trpíte na žalúdočné a črevné poruchy, ktorých pôvod si neviete vysvetliť?
-
Už dlhší čas trpíte na ochorenie, ktorého príčiny neviete určiť ani vy, ani lekár?
-
Príznaky choroby sa objavujú zakaždým v istej konkrétnej situácii alebo pri styku s istými konkrétnymi látkami?
Ak ste na niektorú z týchto otázok odpovedali kladne, pravdepodobne ste alergickí. Podľa ich príčiny rozlišujeme štyri hlavné skupiny alergií: inhalačné, kontaktné, potravinové, alergie na liečivá, respektíve na uštipnutie hmyzom. Každá z nich sa prejavuje typickými ťažkosťami či už dýchacích ciest, kože alebo v oblasti žalúdočno-črevnej. Najrozšírenejšími alergickými ochoreniami sú priedušková astma a senná nádcha. Kto opakovane pociťuje výrazné ťažkosti pri dýchaní, kto má pocit nedostatočného prívodu vzduchu, alebo v istých obdobiach – zväčša na jar a v lete – neustále kýcha, slzia a červenejú mu oči a spotrebuje tucty vreckoviek, mal by si dať urobiť alergologický test. Proti alergiám možno iba vtedy účinne bojovať, ak je známy ich pôvodca. Alergén môže presne identifikovať iba lekár – odborník.
Prečo čoraz viac ľudí reaguje alergicky?
Alergie na peľ z kvetov, trávy, obilia a drevín sú na postupe. Ľudí s narušeným imunitným systémom pribúda, ale odborníci na alergie nedokážu presne povedať, prečo. Najnovšie štúdie upozorňujú na niekoľko rizikových faktorov:
-
Životné prostredie: Peľové častice, podráždené škodlivými látkami, ktoré znečisťujú vzduch, reagujú agresívnejšie a podporujú premnoženie alergénov. Výfukové plyny poškodzujú dýchacie cesty, ktoré sú potom menej odolné voči alergénom.
-
Hygiena: Znie to paradoxne, ale porovnávacie štúdie, ktoré sa vykonali v Nemecku, ukazujú, že príliš úzkostlivá hygiena oslabuje náš imunitný systém, ktorý si hľadá nové úlohy a vyhlasuje vojnu aj tým najneškodnejším časticiam.
-
Dedičnosť: Riziko ochorenia detí, ktorých jeden rodič trpí na sennú nádchu, je o tridsať percent vyššie ako u detí zdravých rodičov. Ak majú alergiu otec aj matka, je toto riziko až o sedemdesiat percent vyššie.
Ako lekár zistí alergiu na peľ?
Na to, aby lekár zistil, ktorý z približne 100 rastlinných druhov, čo prichádzajú do úvahy, vyvoláva alergiu u toho-ktorého človeka, musí mať priam detektívne schopnosti. Cielenými otázkami sa lekár pokúsi zúžiť okruh možných peľov, až potom začne robiť testy a pomocou nich zisťuje, na ktoré látky pacient reaguje podráždene.
-
Povrchový kožný test: Na spodnú časť ruky sa nanesú rôzne alergény a potom sa koža zľahka poškriabe tenkou ihlou.
-
Podkožný test: Malé množstvá predpokladaných alergénov sa vstreknú pod kožu. Pri oboch testoch platí, že ak je pacient citlivý na niektorý alergén, koža po pätnástich až dvadsiatich minútach buď sčervenie, alebo sa na nej urobia vyrážky. Lenže to ešte neznamená, že alergia prepukla. Ubezpečí nás až provokačný test.
-
Provokačný test: Pacientovi sa nanesie alergén na nosnú sliznicu. Na následnej reakcii lekár zistí silu alergie.
-
Krvný test: Komplikovaným postupom sa zistia protilátky v krvi. Tento spôsob sa preto používa iba pri neistej diagnóze alebo ak nie je možné urobiť testy na pokožke.
Spôsoby liečby a ochrany
Po stanovení diagnózy lekár zostaví liečebný plán, ktorý zahŕňa časť nešpecifickú, pri ktorej sa ordinujú lieky. Jednak úľavové, jednak protizápalové. Samozrejme lekár rozhodne aj o aplikácii špecifickej alergénovej vakcíny. Pre pacienta sú dôležité rady, ako sám môže svoju chorobu ovplyvniť. Musí byť zainteresovaný na na všetkých preventívnych a liečebných postupoch. Pacient alebo rodičia alergického dieťaťa by mali sledovať peľovú informačnú službu a predpovede počasia. Nie je vhodné spávať pri otvorenom okne a chodiť na prechádzky počas kvitnutia rastlín najmä pri veternom, slnečnom, suchom počasí. Na prechádzky je vhodné chodiť po daždi. Denne sa treba sprchovať, vrátane vlasov, nosiť slnečné okuliare. Nosiť blúzky a košele so zapínaním vpredu a po príchode domov ich vymeniť za čisté oblečenie. Vhodné je plánovať si dovolenku podľa peľového kalendára. V aute, vo vlaku, v autobuse nesedieť pri otvorenom okne, do auta si dať peľový filter.
Názory lekárov
Alergie nie sú ani zďaleka sezónnou záležitosťou. Keď je alergik vonku z najhoršieho a tá „jeho“ rastlina už odkvitla, neznamená to, že sa už nepotrebuje liečiť.
Podľa prof. J. Bousqueta z Univerzitnej nemocnice v Montpellier napríklad príznaky sennej nádchy zlepšuje pravidelné a dlhodobé užívanie liekov proti alergii, ktoré sa nazývajú H1-antihistaminiká – a to viac než ich užívanie „podľa potreby“. Spomínaná skupina liekov dostala svoj názov od histamínu, čo je látka, ktorá má na svedomí prejavy alergickej nádchy.
MUDr. Eva Pekarová z Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici potvrdzuje slová francúzskeho profesora: „Máme skúsenosť, že pri dlhodobom užívaní antihistaminík poklesne celková chorobnosť alergika aj na infekcie dýchacích ciest“. Alergici totiž nie sú iba obeťami peľu či inej látky vyvolávajúcej alergiu (alergénu), ale relatívne ľahko sa stanú obeťou infekčných chorôb. „Súvisí to s tým,“ vysvetľuje MUDr. Pekarová, „že receptory alergika sú aj mimo kritickej sezóny v polobdelom stave, počet aktivujúcich buniek a množstvo mediátorov zápalovej reakcie je u alergika zvýšený, sliznice reagujú prekrvením a opuchom aj na nešpecifické podnety – a preto sa tam baktérie či infekty ľahšie uchytia.“
Pri nesezónnych alergiách (napr. na zvieratá, prach, plesne) má podľa doktorky celoročná liečba takisto nesporný význam. Hoci na alergiu trpí už takmer polovica Slovákov, nie každý pacient je pri liečbe dôsledný. „Niektorí k nám prichádzajú až po tom, čo vyskúšali iné alternatívne riešenia, napríklad ľudové liečiteľstvo,“ konštatuje alergologička. „Avšak platí, že v začiatkoch sú oveľa väčšie úspechy liečby – preto treba lekára vyhľadať čo najskôr po prvých príznakoch alergie.“
Niektorí disciplinovaní pacienti navštevujú alergológa pravidelne niekoľko rokov na tzv. hyposenzibilizáciu. Je to niečo ako očkovanie, pri ktorom alergik dostáva dávky zriedeného alergénu v čoraz koncentrovanejších dávkach. Tak sa postupne imunitná reakcia jeho tela „preladí“ a organizmus je schopný tolerovať pôvodné alergény.
Okrem tohto účinného spôsobu liečby lekári najčastejšie predpisujú spomínané antihistaminiká. Podobne ako očkovanie, ani ony celkom neodstránia príčinu alergie, keďže tá je aj dedičného pôvodu, ale môžu výrazne zmierniť jej prejavy, a tým prinášajú alergikom lepšiu kvalitu života. „Napríklad látka levocetirizín, ktorú jeden z nových liekov obsahuje, pôsobí aj protizápalovo a posilňuje imunitu pacienta, takže pri pravidelnom užívaní sa znižuje jeho chorobnosť.
Naviac na rozdiel od starých antihistaminík nezaťažuje pečeň a pacient cíti účinky rýchlejšie po užití.“ MUDr. Pekarová odporúča alergikom „vyhýbať sa alergénu a nepodceňovať liečbu, ale čím skôr vyhľadať alergológa.“ Hrozba alergického šoku by mala byť dostatočným motívom. Ak na alergiu trpia obaja rodičia, je až 70-percentná pravdepodobnosť, že bude alergikom aj ich dieťa. Aj uňho však platí, že čím skôr sa dostane do rúk lekára, o to miernejšie prejavy môže táto choroba v jeho živote nadobudnúť.
Autor článku: Agáta Görnerová